Nádeje víťazia nad skúsenosťami

Prístup stredoeurópskych krajín bývalého sovietskeho bloku k EÚ spôsobil v štátoch únie značný rozruch pre nebezpečenstvo migrácie. Sedemročné moratórium na voľný pohyb ľudí presadilo Nemecko a Rakúsko z obáv, že ich trhy práce zaplavia migranti z Východu. Claire Wallaceová: Permanentná emigrácia z postkomunistických krajín je malá a znižuje sa od polovice 90. rokov vo všetkých štátoch Európskej únie.
Počet zobrazení: 1145

Claire Walleceová a Christian Haerpfer, experti Ústavu pre postgraduálne štúdiá vo Viedni

Prístup stredoeurópskych krajín bývalého sovietskeho bloku k EÚ spôsobil v štátoch únie značný rozruch pre nebezpečenstvo migrácie. Sedemročné moratórium na voľný pohyb ľudí presadilo Nemecko a Rakúsko z obáv, že ich trhy práce zaplavia migranti z Východu. Ohrozujú emigranti zo Slovenska západnú Európu? Claire Wallaceová: Permanentná emigrácia z postkomunistických krajín je malá a znižuje sa od polovice 90. rokov vo všetkých štátoch Európskej únie. Migračný boom na prelome 80. a 90. rokov vydržal len do roku 1993. Dnes sa pohybuje okolo pol milióna ročne. Existujú pre to dva dôvody: sprísnenie azylových procedúr v západnej Európe a regulácie pre etnických migrantov – zväčša ľudí vyhlasujúcich sa za etnických Nemcov. Napriek tomu NSR prijala okolo 2,5 milióna etnických migrantov v rokoch 1988 až 1998, väčšinou z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, Poľska a Rumunska. Nemali by sme však zabúdať na to, že rozdiely vo výške mzdy medzi jednotlivými štátmi sú podstatné. Migranti môžu zarobiť dva až trikrát viac v Nemecku a Rakúsku ako doma. Môžu sa tam dostať ako legitímni zamestnanci v rámci niektorého migračného programu alebo načierno ako „turisti“ s pečiatkou v pase, ak sa vrátia domov do troch mesiacov. Vaše poznatky ukazujú, že veľmi málo ľudí chce emigrovať natrvalo. Prečo? Christian Haerpfer: Ak sa pozrieme na to, aké sú cieľové štáty pre Slovákov, môžeme vidieť, že je rozdiel medzi krajinami, do ktorých chcú ísť pracovať a do ktorých chcú emigrovať. Do Nemecka by chcelo ísť pracovať množstvo ľudí, ale skoro nik by sem nechcel emigrovať. Slováci prejavovali väčší záujem odísť do Česka ako do Británie alebo iných krajín. C. W.: Okrem regulárnych zamestnancov v oficiálnych programoch existuje početná skupina dočasných migrantov, najmä z Poľska, ktorí si hľadajú miesto na čiernom trhu práce Talianska, Grécka a iných krajín EÚ. Týchto pracovníkov priťahuje do Nemecka a Rakúska možnosť sezónnej práce najmä v stavebníctve, poľnohospodárstve a službách za platy oveľa vyššie, ako by dostali doma. V prípade žien vládne veľký dopyt po domácich službách, ako je opatrovanie detí a domáce upratovanie. Ženy v západnej Európe sa čoraz viac zapájajú do riadneho pracovného procesu. Dopyt po príležitostnej práci odráža celkový trend spoločnosti na spoločnosť služieb, existenciu početných stavebných projektov vo východnom Nemecku, ako aj prevahu turistických služieb v štruktúre hospodárstva v Rakúsku a južnom Nemecku. Charakter migrácie medzi strednou a západnou Európou má väčšinou podobu migrácie na krátke obdobie a neustálej cirkulácie pracovníkov, zatiaľ čo počet emigrujúcich zo strednej Európy trvalo klesá. Tento druh migrácie sa veľmi podobá migrácii takzvaných hosťujúcich pracovníkov – gastarbeitrov z bývalej Juhoslávie, južnej Európy a Turecka. Aj migranti z týchto krajín začínali ako dočasní pracovníci a neskoršie sa usádzali v nových hostiteľských krajinách najmä potom, ako sa v nich začala uplatňovať politika spájania rodín... C. W.: Veľa faktorov naznačuje, že toto sa už nevzťahuje na súčasných migrantov. Po prvé, neemigrujú na veľké vzdialenosti, takže náklady na cestovné a presťahovanie nie sú až také vysoké, ako je to v prípade ľudí, ktorí prichádzajú z väčšej vzdialenosti. Po druhé, neprivádzajú so sebou rodiny, ktoré majú zatiaľ tendenciu zostať v pôvodnej krajine. Po tretie, sú všeobecne presvedčení o fungovaní sociálneho systému vo svojich štátoch. Po štvrté, ich mzdy majú pre nich väčšiu cenu, ak si ich zoberú späť do vlasti. Po piate, mnohí z nich si uvedomujú svoju stigmatizáciu a getoizáciu v krajinách, kde pracujú, čo spôsobuje značné utrpenie pre migrujúcich pracovníkov v krajinách EÚ. Napokon, podstata trhu práce sa zmenila. Migranti sa nevčlenia do veľkoškálového fordistického typu priemyslu, ale pracujú v sektore služieb ako dočasní, flexibilní zamestnanci. O migrácii sa normálne uvažuje v kontexte faktorov, ako je vyšší životný štandard v zahraničí, príležitosť zarobiť veľa peňazí, vyhliadky na dobré zamestnanie, väčšia politická a osobná sloboda, ako aj etnické a ekonomické problémy doma... C. W.: Z výskumu možno predovšetkým vidieť, že tzv. priťahujúce faktory boli dôležitejšie ako vytláčajúce. Pozoruhodné je, že 56 percent Slovákov by hľadalo viac osobnej a politickej slobody v zahraničí. Vzťahy s rodinou a priateľmi predstavovali najsilnejšie dôvody pre neopustenie domova. Nasledujú strach z rizík a neistota emigrovania. Najmä dobré zamestnanie v domácej krajine by udržalo Slovákov doma. Na druhej strane približne polovica ľudí (v Poľsku až dve tretiny) si uvedomuje problémy, ktorým by sa museli postaviť ako migranti, buď pre zlé zaobchádzanie s migrantmi alebo pre fakt, že ľudia z ich krajiny nemajú najlepšiu povesť v zahraničí. Vo vašom výskume ste zvažovali sociologické faktory ako vek, pohlavie, status rodiny, veľkosť rodiny, vzdelanie, zamestnanie (plný úväzok, čiastočný úväzok, nezamestnanosť, dôchodca), profesia, príjem, veľkosť mesta, či obce. Naozaj sa väčšina z nich ukázala ako menej významná? C. W.: Vek sa ukázal ako najdôležitejší zo všetkých. U mladších ľudí je väčšia migrácia. Pohlavie bolo ďalším dôležitým faktorom – muži migrujú viac ako ženy. Podobne je to so vzdelaním – čím vyššie, tým väčšia pravdepodobnosť emigrovania. Na Slovensku sa úsilie emigrovať spája s urbanizovanými oblasťami. Tí, čo opustia krajinu, majú zväčša vysokoškolské vzdelanie, sú mladí. Je nepravdepodobné, aby migrovali nezamestnaní. Aj z hľadiska problematiky odlivu mozgov je dôležité, že väčšina ľudí chcela emigrovať iba na kratšie obdobie. V tom sa prejavuje zdravá ctižiadosť, chuť cestovať a túžba po skúsenostiach medzi mladými Stredoeurópanmi. Keďže na Slovensku sú platy nízke a nezamestnanosť najmä mladých ľudí vysoká, mali by sme sa opýtať: Prečo nie je migračný potenciál väčší? Ch. H.: Jedným z dôvodov je to, že veľa ľudí stále dúfa, že budúcnosť bude lepšia. Iba v Česku sú očakávania horšie ako súčasná ekonomická situácia. Vo všetkých ostatných štátoch sme zistili očakávania optimistickejšie, ako je súčasný stav. Toto platí aj pre Bielorusko, Ukrajinu a Rumunsko s extrémne vysokou úrovňou chudoby. To hádam objasňuje, prečo stále víťazia nádeje nad skúsenosťami, a zároveň vysvetľuje, prečo nemá viac ľudí záujem odísť zo zlých ekonomických podmienok. Ďalším faktorom je migračná politika sama osebe. Otvorenie hraníc umožnilo relatívne neobmedzený pohyb ľudí. Migrácia na dlhé obdobie však klesla. Ľudia môžu cestovať do západnej Európy v rámci množstva krátkodobých pracovných schém, študovať alebo prísť ako takzvaní turisti. Počas tohto obdobia sa môžu zúčastňovať na rozličných druhoch pokútnych ekonomických aktivít. To sa teraz stalo zložitejšie. Je možné, že občania bývalého Sovietskeho zväzu, najmä Ukrajinci, nájdu iné spôsoby prekonania týchto opatrení. Skutočne sú tu náznaky, že sa už udomácnili v EÚ, najmä v krajinách s veľkými nelegálnymi ekonomikami, ako je Portugalsko a Taliansko. C. W.: Medzi faktory, ktoré limitujú migráciu, patrí stratégia prežitia postkomunistických domácností. Prevládajúci vzor pre migrantov z vášho regiónu je migrovať sám. Emigrujú z vlastnej krajiny preto, aby mohli podporovať svoju domácnosť alebo celé príbuzenstvo rodiny, ktoré zostáva doma. Migráciou nesledujú to, aby sa zlepšila ich vlastná životná úroveň v cieľovej krajine (väčšina migrantov žije vo veľmi úbohých podmienkach), ale skôr pre ocenenie a financie, ktoré môžu priniesť pri návrate domov. Peniaze, ktoré zarobia v západnej Európe, tam veľa neznamenajú, keďže sú lacnou pracovnou silou. No môžu predstavovať značnú sumu v krajine, odkiaľ prichádzajú. A to napriek tomu, že ľudia vedia o podradných podmienkach, za ktorých peniaze zarobili. Existujú ďalšie dôvody, ktoré ovplyvňujú obmedzovanie migrácie. Krajiny ako Slovensko majú stále ešte veľmi dobrý sociálny systém, ktorý napriek veľkej námahe poskytuje dôchodok, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť pre občanov. Aby mohli byť chorí, vychovať deti a odísť do dôchodku, musia sa migranti vrátiť domov a využiť výhody sociálneho systému svojej vlasti. To smeruje k podpore cirkulačnej migrácie, pretože migranti sa vrátia domov vždy tak, aby využili sociálny systém vlastného štátu, kedykoľvek to potrebujú, a aby nechali deti doma pre zabezpečenie ich vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Toto je dôležitý faktor, ktorým sa odlišuje migrácia v stredoeurópskom regióne od chudobnejších, rozvíjajúcich sa národov, ale aj od rozvinutých. Je paradoxom, že faktor obmedzujúci migráciu je aj neznalosť jazyka a kultúry. V našom regióne sa rozpráva mnohými jazykmi – ale iba tí najvzdelanejší sa dokázali naučiť angličtinu, francúzštinu a nemčinu. Na druhej strane pokrok v komunikácii prispel celosvetovo k zvýšeniu mobility a viedol ku kolapsu časovo-priestorových dištancií. Ch. H.: Od pádu komunizmu v strednej a východnej Európe v roku 1989 nastal obrovský pokrok v doprave. Postavili sa cesty a diaľnice, otvorili nové hraničné prechody a tradične kvalitnú železničnú dopravu doplnili diaľkové autobusy. Zvýšil sa počet majiteľov áut, ale pravdepodobne najdramatickejšia zmena sa dosiahla v leteckej doprave. Výsledkom je relatívna jednoduchosť a cenová nenáročnosť cestovania, čoho dôsledkom je veľká cezhraničná doprava. Migrácia už neznamená vysoké náklady, ako to bolo v klasickej migračnej ére na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Pokrok v komunikačných technológiách – telekomunikácie, pošta, televízia, elektronická pošta, internet – znamená, že informácie medzi ľuďmi po celom svete môžu plynúť rýchlejšie a slobodnejšie. Jednoduchosť prenosu informácií pomohla vo vývoji medzinárodných sietí a spoločenstiev, ktoré sú dôležité v ovplyvňovaní migrácie. Už nie je problém zostať v kontakte s krajanmi a členmi rodiny tak ako v minulosti. Informácia o tom, ako sa vyhnúť kontrolám, nie je dôležitá len pre migrantov, no i pre prevádzačov a vývoj neformálnych migračných inštitúcií. Komunikácie umožňujú migrantom byť v rovnakom čase členmi viac ako jednej spoločnosti bez potreby vzdávania sa národnej identity, jazyka a kultúry. C. W.: Ak dáme všetky faktory dokopy, môžeme povedať, že nové typy migrácie majú do určitej miery postindustriálny charakter. Väčšina práce, ktorú teraz vykonávajú migranti, umožňuje vzostup ekonomického sektora služieb a flexibilnej akumulácie. To vytvára dopyt po flexibilných pracovníkoch v primárnom a sekundárnom segmente pracovného trhu, vrátane privilegovanej vrstvy učiteľov jazyka, konzultantov a manažérov. Tento trh práce môže byť často nasýtený iba migrantmi. Práve takýmito dočasnými, pendlujúcimi zamestnancami sa dá uspokojiť trh práce lepšie, ako by to bolo „fordistami“ z predchádzajúceho obdobia s prevažujúcim vzorom vysťahovania a asimilácie. Vzory dočasnej a nepravidelnej migrácie sú v zhode s vývojovými trendmi prípadovosti a flexibilizácie niektorých častí európskeho trhu práce, napríklad v južnej Európe. Zdá sa, že výsledky vášho výskumu migračného potenciálu indikujú, že je veľmi nepravdepodobný masový príliv migrantov z kandidátskych krajín, ako je Slovensko. Odchádzajú zväčša privilegované skupiny ľudí a skôr na kratšie časové obdobie. Dá sa to tak konštatovať? Ch. H.: Áno. V budúcnosti, keď dosiahnu finančné príjmy v európskych krajinách približne rovnakú úroveň a objaví sa viac príležitostí na zamestnanie týchto ľudí doma, dôjde aj k poklesu migrácie. Preto nie je sedemročné moratórium na voľný pohyb pracovnej sily podľa nášho názoru nevyhnutné. Je nepravdepodobné, že dopyt po príležitostnom, dočasnom druhu pracovníkov, ktorý ideálne zosobňujú migranti, v súčasných podmienkach klesne, a preto by bolo lepšie takúto prácu skôr regulovať, ako ju ponechať na živelnosť a prehĺbiť tak problém ilegálnej migrácie. C. W.: Ak sa Slovensko vo väčšej miere zapojí do globálnej migrácie, objavia sa iné problémy. Predovšetkým hranice na oboch stranách vášho štátu budú stále atraktívne pre prevod nelegálnych migrantov, zväčša mimo Európy, spolu s pašovaním zbraní, drog a iného materiálu. Toto bude znamenať, že hranice Slovenska, ktoré sú tiež hranicami EÚ a Schengenského regiónu, sa budú musieť silne strážiť. Nie pre migráciu vašich obyvateľov, ale pre iné typy migrácie, pre ktoré predstavujete iba tranzitnú stanicu. To môže samo osebe viesť k politizácii otázky migrácie na Slovensku.

S hosťami SLOVA sa zhováral Ladislav Macháček

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984