Reklama
Reklama

Jedna interpretácia ekonomického rastu

Ekonomická veda tvrdí, že jediným faktorom dlhodobého stabilného ekonomického rastu je technologický pokrok. Ale otázku: Čo je podstatou technologického pokroku?, si už nekladie. Nie je však motorom ekonomického vývoja iba konkurencia? Čo je jej ťažiskom? Trh. Je ten osvietený vzhľadom na poznanie a pokrok
Počet zobrazení: 969

Ekonomická veda tvrdí, že jediným faktorom dlhodobého stabilného ekonomického rastu je technologický pokrok. Ale otázku: Čo je podstatou technologického pokroku?, si už nekladie. Nie je však motorom ekonomického vývoja iba konkurencia? Čo je jej ťažiskom? Trh. Je ten osvietený vzhľadom na poznanie a pokrok? Rast ekonomiky sa chápe ako vykázaný výkon za určité časové obdobie, napríklad za jeden rok. V priebehu dejín, i vtedy, keď sa ekonomický produkt nemeral, bolo podstatou výroby zabezpečenie základných potrieb - potravy, hygieny, obydlia a ošatenia. To však znamená, že včerajšie zahnanie hladu a smädu sa stáva dnes zbytočným. Výroba mala krátkodobý, momentálny účinok, ktorý rýchlo vyprchával. Bohatstvo sa dalo a dá dosiahnuť iba tým, že vyprodukujeme nadvýrobu určitého tovaru, ktorý nedokážeme spotrebovať a ponúkame ho na výmenu za iné tovary. Dosiahnutý zisk z výmeny akumulujeme. Ďalším aspektom výroby, ekonomickým motívom ľudskej činnosti bola ochrana pred zlovôľou prírody (počasie, zemetrasenia, škodcovia atď.). Posledným aspektom pohybujúcim ekonomikou je pridaná hodnota - pretváranie a zdokonaľovanie pôvodných produktov sa dá dosiahnuť iba zvyšovaním poznania ľudského umu. Vedie pridaná hodnota k novému poznaniu alebo len odstraňuje nedokonalosti a prekážky k plynulému životu či vedie iba k spohodlneniu života? Podstata ekonomickej činnosti je vždy vedená momentálnym existenciálnym účinkom a sila ekonomiky je nadprodukt, ktorým môžeme expandovať, prípadne ho akumulovať. Katastrofy prospešné pre rast Keď sme získali moc nad prírodou, prírodu nahradila technika. Naša činnosť sa popri uspokojovaní základných potrieb zameriava na vykrytie krátkodobých strát vyplývajúcich zo zlyhaní dominujúcej techniky - počítačového systému, výpadok elektrického prúdu a pod. Rast ekonomiky vlastne hovorí o rýchlosti obmeny vykrývania týchto momentálnych zlyhaní: Čím viac chýb a zlyhaní v systéme, tým viac opráv, tým vyšší rast sektora služieb, tým vyšší rast HDP. Dostávame sa až k takým absurditám, že katastrofami spôsobené škody sú pre ekonomický rast prospešné, pretože na ich obnovu treba vynaložiť ekonomickú činnosť (ľudia nesedia pri televízore, ale pracujú na obnove) a peniaze, čím sa zvyšuje HDP. Napríklad vojenský konflikt môže byť pre ekonomiku prospešný, pretože obchod so zbraňami naakumuluje zisky a vytvorí kapitál, úbytok obyvateľstva zvýši produktivitu práce a zníži nezamestnanosť a obnova zničenej krajiny je motorom zvyšovania výroby. Aplikovať to môžeme i na minulé storočia. A z trochu humornejšieho pohľadu: konzumujeme viac jedla, sme nenasýtenejší, vyrábame viac potravín, rastie HDP (obezita v USA). Vyššia obezita, vyššia športová aktivita, multiplikačný efekt na prislúchajúce odvetvia a vyšší príjem potravy (rozmach rekreačného športu v USA). Alebo: dochádzať pešo do práce je pre ekonomiku nevýhodné, naopak dochádzanie autom podporuje rast HDP – opotrebovanie auta, jeho opravy, spotreba benzínu. Spomínané absurdity nie sú cieľom ekonomickej aktivity človeka a ani jeho túžby po bohatstve, ale sa stali paradoxom komplikovaných vzťahov fungujúcich v trhovom mechanizme. Podstatou kapitalizmu je spotreba a jej neustále zvyšovanie. Človek sa stáva voči tomu bezmocný. Kladenie odporu znamená kolaps. Trh je priestorom pre najvýhodnejšie vymieňanie tovarov a služieb. Motorom jeho fungovania je konkurencia medzi poskytovateľmi a spotrebiteľmi. Kto nie je schopný zabezpečiť rast ekonomiky v dostatočnej miere, stáva sa slabým a odstrkovaným. Neustály tlak konkurencie Konkurenčný tlak, daný nevyhnutnosťou prežiť, vedie k neustálemu zrýchľovaniu ekonomického procesu prostredníctvom predstavovania novej ponuky tovarov a služieb. Výrobcovia sú pod tlakom skrachovania tlačení čoraz viac investovať do vývoja nového výrobku, na čo využívajú výskum a vedu ako technologický pokrok. Nový výrobok je však zväčša iba substitútom pôvodného, od ktorého sa odlišuje minimálne. Coca-cola vyvíja denne nový typ fľaše, Český Telekom zmenil po privatizácii modro-žlté logo na žlto-modré, nové kľučky na automobiloch ako inovácia typu X, nový čistiaci účinok zubnej pasty a pod. Investície do „noviniek“ sa stávajú jediným spôsobom ako zostať v hre, byť úspešným, zostať nad hladinou. Ďalší aspekt rastu predstavuje mzdová konkurencia – zaužívané výroby preberajú zaostalejšie regióny sveta s oveľa nižšou mzdovou hladinou. Výrobcovia a poskytovatelia musia na základe výdobytkov vedy a výskumu vyvíjať nové technológie, zvyšujúce produktivitu práce, znižujúce náklady a následne cenu tovaru na trhu. Alebo spojením obidvoch faktorov dochádza k vývoju nových špecifických výrob vo vyspelých krajinách s cieľom vyvinúť nové špecifické výrobky, čo sú väčšinou neuveriteľné zbytočnosti – luxus ako prejav nenaplnenej prázdnoty a márnivej požadovačnosti. Tabuľky prerozdeľovania príjmov ukazujú, že za posledných dvadsať rokov sa bohatstvo prenieslo medzi užšiu skupinu obyvateľstva, no nezamestnanosť nestúpla dôsledkom rastu pracovných príležitosti v súkromných službách pre najmajetnejších. Ale aj poskytovatelia závisia od preferencií väčšinových spotrebiteľov. Preferencia vlastne znamená priniesť vyššiu obeť v prospech toho či onoho tovaru, nezávisle od ekonomickej hodnoty. Ide o formu dane spotrebiteľa, ktorú platí výrobcovi či predajcovi, započítanú do ceny tovaru, resp. ako miera zisku. Čím a ako sa preferencie vytvárajú? Najklasickejšou a najštandardnejšou formou je reklama: výrobca vytvorí pozitívny dopad tovaru na pokrytie základných potrieb, ktoré sa stávajú nenahraditeľnými, prostredníctvom primitívnych komunikatívnych symbolov, čím sa u slabších jedincov odštartuje túžba. Nositeľmi základných potrieb a symbolov sú v súčasnosti najmä spoločenské celebrity, predstavujúce novú formu antických bohov. Pozitívny ohlas média sa prenáša do väčšinového súhlasu, z čoho sa následne usudzuje, že tovar je nezameniteľnou hodnotou, všeobecnou vítanou preferenciou, v prospech čoho hodno priniesť obeť. Kto neprijíma pravidlá väčšiny, je odstrkovaný a šikanovaný, stáva sa menejcennou bytosťou. Trh určuje dopyt väčšinového spotrebiteľa, davová psychóza más po variáciách uspokojovania základných potrieb. Neefektívne uspokojovanie záujmov Jedným z hlavných nedostatkov trhového systému založeného na všeobecnej vynútenosti spotreby je potieranie a diskriminácia menšinových, jednotlivých či selektívnych záujmov a túžob, ktoré nevyplývajú zo základných potrieb človeka. Nepýta sa nás, či uspokojujeme alebo rozvíjame svoje špecifické nemasové túžby a záujmy. Naopak, vyzýva nás k ich potieraniu, pretože ich uspokojovanie je ekonomicky neefektívne, resp. z hľadiska konkurencie a zisku u dominujúcich základných existenciálnych zložiek neatraktívne. Toto rastúce zrýchľovanie ekonomickej obmeny kladie zvýšené nároky na výšku a objem investícií. Tie následne znižujú úspory a chýbajú pri akumulácii kapitálu, čo vedie k poklesu odolnosti tých či oných ekonomických subjektov: stávajú sa závislejšími od priebežných príjmov. Jednotlivé firmy sú ohrozované akýmkoľvek menším výpadkom svojho predaja či poklesu dôvery spotrebiteľov. Celá ekonomika, spoločenský systém a spoločnosť sama sa stávajú labilnými, slabými, závislými od momentálnych okolností. Spoločnosť nedokáže odolávať menším krátkodobým zachveniam s dlhodobými katastrofálnymi dopadmi. Dostáva sa do neustálej potreby ekonomického rastu. Čím krátkodobejší účinok, tým vyššia obmena, tým vyšší rast. Najlepšie to ukazuje nedávny dopad teroristických útokov v New Yorku a Washingtone na ekonomiku USA. Američania začali menej cestovať, čo viedlo k dominovému efektu krachov leteckých spoločností a v odvetví cestovného ruchu. Ale obmedzenie cestovania predsa nemôžeme položiť ekonomiku, ak by stála na stabilných základoch. Podobne je to aj so znížením dôvery spotrebiteľov spôsobenej tou či onou fámou, na základe ktorej ekonomika začína kolabovať. Zníženie konzumu – spotreby domácnosti podvracia samotné základy stability ľudskej spoločnosti, čo je smiešne a nebezpečné zároveň. Existuje nejaká hranica spotreby? Alebo sa stávame pod ťarchou pudu sebazáchovy otrokmi konzumu? Bude tisícročné prehlbovania poznania, rozvoja vedy a výskumu a technického zdokonaľovania iba základňou a nástrojom pre vývoj nových, banálnych, zbytočných tovarov a služieb?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama