Reklama
Reklama

Vzorný Ivan bifľoš

Reálna mzda vyskočila zhruba o jedno percento a je predpoklad, že rastúci trend bude v tomto roku pokračovať. Dochádza k oživeniu výroby. V raste hrubého domáceho produktu (3,3 %) je Slovensko dynamickejšie ako západoeurópske ekonomiky
Počet zobrazení: 825

Reálna mzda vyskočila zhruba o jedno percento a je predpoklad, že rastúci trend bude v tomto roku pokračovať. Dochádza k oživeniu výroby. V raste hrubého domáceho produktu (3,3 %) je Slovensko dynamickejšie ako západoeurópske ekonomiky. Ak by mali byť tieto slová vicepremiéra Ivana Mikloša naozaj pravdivé, vláda by musela urýchlene prijať ochranárske opatrenia, aby v najbližšom období dokázala čeliť návalu prisťahovalcov z rozličných kútov Európy, ktorí budú chcieť využiť voľný pohyb pracovnej sily v rámci EÚ a v „slovenskom Švajčiarsku“ nájsť hospodársky raj. Alarmujúci stav Ale odložme iróniu bokom. Skutočný stav na Slovensku je natoľko vážny, že niet miesta pre čierny humor. Vo vláde však prevláda nepriama úmera: čím viac sa pozornosť sústredí na privatizáciu, tým menej času zostáva na riešenie problémov ekonomiky. Asociačná rada EÚ a misia Medzinárodného menového fondu (MMF) predostreli vláde Mikuláša Dzurindu svoje znepokojenie z vývoja ekonomiky SR v uplynulých troch rokoch. Upozornili na vysokú mieru nezamestnanosti, zhoršujúcu sa vnútornú a vonkajšiu nerovnováhu hospodárstva. Vonkajšia nerovnováha sa prehĺbila vlani, keď prevaha dovozu nad exportnou schopnosťou slovenskej ekonomiky dosiahla 103 miliárd korún. Je to dvojnásobok roku 2000 a smutný rekord v celej histórii SR. Deficit obchodnej bilancie prekročil desať percent hrubého domáceho produktu (HDP) a deficit bežného účtu platobnej bilancie približne 9,1 percenta. Hrubý zahraničný dlh dosiahol za vlaňajšok 56,7 percenta HDP. Experti MMF podiel nad 40 percent považujú za vážny stav. Dlh krajiny predstavuje 2040 USD na každého obyvateľa SR. Vývoj v prvých dvoch mesiacoch 2002 pokračoval v prehlbovaní deficitu. Len za január narástol o ďalšiu miliardu korún oproti januáru 2001 - teda o 20 percent. Naznačuje to, že tento rok bude mať na účte deficit okolo 120 mld. korún. Nie je zrejmé ťažké odpovedať na otázku, prečo architekt transformácie slovenskej ekonomiky I. Mikloš tento okruh problémov minulý pondelok po porade ekonomických ministrov taktne obišiel. Podpredseda vlády zavádza Na správnu mieru treba uviesť aj „nadeurópske“ tempo rastu HDP a oživenie výroby na Slovensku. Vicepremiér doslova účelovo zavádza. Pripomína totiž žiaka, ktorý sa na konci školského roka chváli, že si o jeden stupeň polepšil známku z matematiky. No už nepovie, že na polročnom vysvedčení svietila päťka a z tohto predmetu jednoducho prepadol. Podľa Mikloša ožilo stavebníctvo, strojárska produkcia, drevospracujúci priemysel atď. V skutočnosti Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) naďalej vyjadruje nespokojnosť s vývojom v rezorte a v tomto smere je dlhodobo v rozpore s oficiálnym vládnym hodnotením. Odmieta názor, že sa stavebníctvo stabilizovalo a tvrdí, že reálnejším sa javí skôr jeho stagnácia až pokles. Stavebníctvo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi dosahuje ten istý objem prác a reálna mzda podľa hodnotenia ZSPS dokonca klesla o 0,8 percenta. Zväz totiž nešibrinkuje štatistikou demagogicky a účelovo, ale porovnáva „vysokú hladinu Dunaja“ pred desiatimi rokmi s prepadom až rekordným poklesom od roku 1998. Zlepšenie „o centimeter“ nemôže brať vážne ani sám Mikloš. Jeho predchodca Sergej Kozlík v časoch najväčšej slávy tiež vravieval, že ide o uhol pohľadu: pre niekoho je pohár poloprázdny, z Kozlíkovho zorného uhla bol takmer plný. Nedávno podobné znalosti z teórie relativity prezentoval v médiách aj sám ministerský predseda Dzurinda. Pritom verbálne proklamuje, že s Mečiarovou érou nechce mať nič spoločné. Nechceme cúvať Rovnako to platí o HDP. Na rozdiel od Mikloša, ktorý sa „predvolebné učivo“ nabifľoval ako maturant pred skúškou dospelosti, politikou nenakazení ekonómovia tvrdia čosi celkom iné. Porovnanie Združenia priemyselných zväzov SR (ZPZ) berie ako základ (100 percent) hospodársku úroveň krajín európskej pätnástky. Potom napríklad Rakúsko dosahuje 113, Španielsko 80, Portugalsko 72, Grécko 69, Slovinsko 71, Česko 62, Maďarsko 51 a Slovensko len 47 percent. Ak by teda I. Mikloš sedel na poste vicepremiéra v susednom Rakúsku, bol by jeho optimizmus namieste. V skutočnosti sme tam, kde sme, a pripomíname skôr raka, ktorý si to z Európy namieril niekde do teplej Afriky. Lenže my nechceme cúvať. Naopak, máme plné ústa pripravenosti vstúpiť do EÚ. Skutočnosť je trochu prozaickejšia. Pri štvorpercentnom raste HDP by sme sa k 70-percentnej úrovni únie dopracovali okolo roku 2036, pri piatich percentách v roku 2021 a šesťpercentný rast HDP by sme potrebovali, aby to bolo už v roku 2015. A aby sme planú predvolebnú rétoriku definitívne usadili, pozrime sa, ako by sme museli napredovať, keby sme chceli dosiahnuť sto percent EÚ. Náš štvorpercentný rast HDP by nás k tomuto cieľu priviedol v roku 2066, päťpercentný v roku 2037 a šesťpercentný v roku 2027. A to by sa musel Ivan Mikloš aj s Jánom Čarnogurským a Petrom Magvašim pri jednom stole modliť, aby recesia vo vyspelom svete trvala podľa možnosti čo najdlhšie... Záver odborníkov je teda jednoznačný: prah konkurenčnej zrelosti vstupu SR do EÚ je v rozmedzí 65 až 70 percent priemeru HDP na jedného obyvateľa EÚ. Podľa ZPZ aj pri vysokých tempách hospodárskeho rastu nebude SR dosahovať ekonomické kritérium konkurencieschopnosti pravdepodobne pred obdobím rokov 2010 až 2015. Taká je reálna sila Miklošových 3,3 percenta rastu HDP, ktorým sa oháňa pred potenciálnymi voličmi. Sám to veľmi dobre vie, no príklad exministerky financií Brigity Schmögnerovej, ktorá začala objavovať Ameriku a poukazovať na riziká vývoja zahraničného obchodu až po tom, ako mala vo vrecku „cvikačku“ do budovy OSN, potvrdzuje, že na túto tému sa aj s Miklošom bude dať vecnejšie hovoriť zrejme až po voľbách. Ak by však predsa len chcel zmeniť rétoriku, nech sa páči. Privatizáciu SPP zvládol, pri troche snahy by stihol predať aj energetiku, takže by mu zostal iba drobný detail - zostaviť rozpočet na rok 2003. Aby mal dosť času, poslanci by mu určite s radosťou upravili ústavu a posunuli voľby na jar 2003. Páni zo Severoatlantického paktu by v takom prípade mohli na jeseň v Prahe pokojnejšie rokovať a Mikloš by nepochybne postavil štátny rozpočet, „len by tak svietil“. Tam by sa ukázalo v pravom svetle aj HDP, rast výroby a vôbec príjmová stránka rozpočtu ako celok.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama