Reklama
Reklama

O arogancii moci a skutočnom vodcovstve

Pohľad na ľudské utrpenie nenechá ľahostajným takmer nikoho, azda len najotrlejšieho cynika. Pri sledovaní reportáží zo zemetrasením zničených osád na severe Afganistanu mi prišlo na um, že asi naozaj platia slová ,,chudobnému vykypí z hrnca aj to málo, čo má“.
Počet zobrazení: 821
14-m.jpg

Pohľad na ľudské utrpenie nenechá ľahostajným takmer nikoho, azda len najotrlejšieho cynika. Pri sledovaní reportáží zo zemetrasením zničených osád na severe Afganistanu mi prišlo na um, že asi naozaj platia slová ,,chudobnému vykypí z hrnca aj to málo, čo má“. Humanitárne organizácie teraz zabezpečujú uzimeným ľuďom potrebné deky a teplú stravu. Ich možnosti sú však limitované a títo nešťastníci tak časom budú odkázaní opäť sami na seba. Kruh večnej chudoby, do ktorej sú uvrhnutí, sa uzavrie. Roľníci žijúci na kamenistých úbočiach Hindukúšu sa budú usilovať dopestovať obilie, aby uživili svoje rodiny. Nebude im to však stačiť, a tak zasejú mak, aby zo zelených makovíc zoškrabali námel a vyrobili ópium. Trochu si prilepšia a tento cyklus sa bude opakovať dookola. Veď to poznáte. Potom príde ktosi zo Západu a pohrozí, že im zastavia rozvojovú pomoc, ak neprestanú s výrobou drog. A nemohlo by byť všetko inak? Čo keby prezident USA George W. Bush prišiel na konferenciu do mexického Monterrey a pred celým plénom vyhlásil: ,,Zmenil som svoje pôvodné rozhodnutie a 48 miliárd dolárov pôvodne plánovaných na navýšenie rozpočtu pre obranu, venujeme na obnovu vojnou a zemetrasením zničeného Afganistanu.“ Nebolo by to gesto hodné veľmoci, akou Spojené štáty bezpochyby sú? Nezískali by si takto sympatie celého sveta, najmä toho islamského? Nezobrali by takto vietor z plachiet radikálnym islamistom, pre ktorých je Amerika len ,,Veľký Satan“? Na všetky otázky možno smelo odpovedať: ÁNO! Spojené štáty by si získali uznanie a obľubu a zároveň takto potvrdili svoje skutočné vodcovstvo. Takýto optimistický scenár sa však nenaplní. USA pre chudobné krajiny vyčlenia z rozpočtu 10 miliárd (pričom pôvodne uvažovali len o čiastke päť miliárd, čo sa rovná 0,02 percenta HDP!) Na porovnanie - päťmiliónové Dánsko poskytuje na rozvojovú pomoc 0,8 percenta HDP… A preto má pravdu francúzsky filozof a sociológ Jean Baudrillard, ktorý vo svojej eseji takto popisuje reaganovskú Ameriku osemdesiatych rokov: ,,...nemajetní budú odsúdení k zabudnutiu, budú opustení, jednoducho zmiznú. Taká je logika oného must exist. Poor people must exist. To je ultimátum vyplývajúce z bohatstva a prezentácie, ultimátum, ktoré ich vymaže z mapy“. George Bush si ctí ideový odkaz svojho predchodcu. V mnohom sa podobajú ako vajce vajcu. Rovnako ako kalifornský kovboj, ktorý žil spolu s bohatými rančermi, aj on vyrastajúc v prostredí texaských naftárskych magnátov má len malé pochopenie pre chudobných, ale o to lepšie kontakty so zbrojárskou loby. A rovnako ako Ronald Reagan rád veci zjednodušuje (Ríša zla – Os zla - nie je ten jazyk až neuveriteľne podobný?). Rovnako je z neho cítiť aroganciu moci, ktorá si vždy presadí ,,to svoje“ aj na úkor ostatných. A tak sa daľej po svete šíri antiamerikanizmus, jednak ten ,,kultivovaný francúzsky“ v kultúrnej oblasti, cez ,,všeobecný umiernený“ islamský až po militantný radikálny terorizmus. Až keď Amerika prestane s presadzovaním politiky prostredníctvom sily, a prejaví svoje naozajstné vodcovstvo a rozhodne sa prevziať zodpovednosť za osud našej plánety spolu s ostatnými rozvinutými krajinami, tak až potom sa ona sama môže cítiť bezpečne. Bez tohto ju nijaké zbrane neochránia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama