Musíme zvyšovať Toleranciu
MICHAL VAŠEČKA, SOCIOLÓG, INŠTITÚT PRE VEREJNÉ OTÁZKY
Prečo a ako konkrétne spolupracujete s iniciatívou Ľudia proti rasizmu? - Svoju spoluprácu by som charakterizoval ako extenzívnu, rozhodne nie som aktivistom iniciatívy. Iniciatíva a predovšetkým Laco Ďurkovič ma už dlhší čas oslovujú a prizývajú k spolupráci na odborných témach, kde mám možnosť uplatniť svoje sociologické vzdelanie, dlhoročnú expertízu v oblasti ľudských práv a problematiky národnostných menšín a konkrétne znalosti z problematiky, ktorá sa generalizujúco nazýva rómska. V praxi to znamená predovšetkým spoluprácu na analýzach výskumov verejnej mienky a tlmočení ich výsledkov verejnosti. V súčasnosti pracuje viacero expertov a aktivistov iniciatívy na komparatívnom projekte monitoringu a analýzy pravicového extrémizmu na Slovensku. Ja sa na tom podieľam s nimi. Zaoberáte sa vzťahmi medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom. Jeden z prieskumov ukázal, že osemdesiat percent ľudí nechce mať za suseda Róma, čo je veľmi vysoké číslo. Prečo má väčšina ľudí negatívny postoj k Rómom? - Odlišné kultúrne zázemie i celkovo odlišný spôsob života Rómov a Nerómov vytvára medzi majoritnou populáciou a Rómami napätie. Problémy sa spájajú aj s inou životnou úrovňou, životným štýlom, myslením a kultúrou. Medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom sa vytvára sociálny dištanc, ktorý na oboch stranách umocňujú zakorenené stereotypy a predsudky. Mnohí ľudia majú negatívne skúsenosti s Rómami a tie často zovšeobecňujú a robia z nich ďalekosiahle závery. Z teórií vysvetľujúcich vznik predsudkov voči menšinám sa dajú uplatniť viaceré: teória etnocentrizmu, frustračno-agresívna teória, vychádzajúca z tendencie majority hľadať náhradné objekty za svoje neúspechy; teória autoritárskej osobnosti, ktorá definuje nositeľov predsudkov voči menšinám ako ľudí s charakteristikami autoritárskej osobnosti, a teória anómie, časť majority, ktorá sa ocitla v anomickom stave odcudzenosti a izolovanosti, odmieta všetko, čo priamo nepatrí k jej skupine. Ako možno naopak charakterizovať postoj Rómov k nám? - Rómovia vnímajú majoritnú spoločnosť výrazne priaznivejšie ako majorita Rómov a problémy spojené s vytrácajúcou sa rómskou identitou odzrkadľujú okrem iného aj vysokú mieru identifikácie sa Rómov s majoritnou populáciou. U Rómov subetnické rozdiely, regionálna príslušnosť a hlavne miera integrácie do spoločnosti hrajú oveľa dôležitejšiu úlohu ako delenie sa na majoritu a Rómov. Myslíte si, že treba zvyšovať toleranciu? Nestačí, že sa zmení sociálne postavenie Rómov? - Určite nestačí iba meniť sociálne postavenie Rómov. Mnohí vôbec nepotrebujú pomoc s riešením ich socio-ekonomického statusu - ten je u veľkej časti slovenských Rómov porovnateľný s postavením majority. Táto veľká časť plne integrovaných Rómov však naráža na bariéry, predsudky, odmietanie, a to všetko im zvyšuje životný diskomfort a pocity frustrácie. Sú to práve integrovaní Rómovia, ktorí sa od majority odlišujú iba jemným tmavším odtieňom pokožky a ktorí sú najviac vystavení reálnej diskriminácii. Druhý dôvod pre potrebu zvyšovania tolerancie je jednoduchá úvaha - ak má byť Slovensko v budúcnosti multikultúrnou krajinou, jeho obyvatelia musia byť predovšetkým tolerantní. Dá sa spolužitie slovenských Rómov a ostatného obyvateľstva porovnávať so situáciou v iných krajinách Európy a sveta? - Slovensko a jeho obyvatelia rozhodne nie sú vo svojom vzťahu k Rómom nijako výnimoční - Rómovia sú jednou z najodmietanejších skupín vo väčšine porovnateľných krajín. Podľa komparatívneho výskumu zadaného US Department of State z roku 1999, ktorý porovnáva šesť krajín strednej a východnej Európy, majú najnegatívnejší vzťah k Rómom respondenti z Rumunska a Maďarska, nasledovaní respondentmi zo Slovenska, Českej republiky, Poľska a najpozitívnejší vzťah k Rómom majú Bulhari. Ako konkrétne by ste navrhovali riešiť „rómsku problematiku“? - Veľa modelov sa osvedčilo pri riešení ťaživej situácie, v ktorej sa Rómovia na Slovensku nachádzajú, a bude sa o nich u nás ešte dlho diskutovať. Pravda však je, že najdôležitejšou úlohou všetkých, ktorí v tejto problematike robia a v budúcnosti budú robiť, je zodpovedať si banálne otázky a od nich odvíjať konkrétne riešenia. Keďže si stále nevieme zodpovedať zásadnú otázku, čo má byť konečným výsledkom nášho spoločného, rómskeho a nerómskeho úsilia, dopredu sme odsúdení na neúspechy. V posledných rokoch sa však diskusia o rómskej téme rozbehla pomerne sľubne.
