Rasizmus je v každom z nás

Dostáva sa vám do rúk nové číslo dvojtýždenníka Tolerancia, ktorý si do vienka vložil agendu mimoriadne ťažkú a nevďačnú. Je ňou šírenie kultúry tolerancie a vzájomnej akceptácie medzi ľuďmi, ktorí sú rôzni svojou farbou pleti, sexuálnou orientáciou, svetonázorom, náboženským presvedčením, či životným štýlom. Táto agenda nepatrí medzi témy, ktoré by ľuďom chápajúcim étos postmodernej doby, ako oslavu rôznorodosti, priniesla uznanie verejnosti, práve naopak. Na mnohých aktivistov boja proti intolerancii pozerá verejnosť skôr ako na deviantov. Mne sa však chce dodať - pozitívnych deviantov, ktorí sú schopní rozbíjať mýty vytvárané desaťročia a otvárať verejnosti nepoznané témy. Intolerancia a rasizmus sú koniec-koncov predovšetkým o ignorancii a kognitívnej neschopnosti pochopiť náš svet v iných ako čierno-bielych farbách. Aj v anti-rasistickej pesničke sa spieva, že iba hlupáci sú jednofarební. Okrem hlúposti však rasisticky zmýšľajúci ľudia nesú so sebou veľké bremeno, od ktorého je im možné pomôcť - sumu nepomstených krívd z minulosti, vedomie vlastnej tuctovosti, neakceptáciu demokratického spoločenského poriadku a podobne. Úprimne povedané, rasizmus je v každom z nás, dôležité je ako vieme s tým malým rasistom vo vnútri bojovať a vyhrávať. A niekedy ten vnútorný boj môže byť skutočne ťažký, niekedy môže byť presvedčenie o potrebe byť tolerantný ťažko obhájiteľné, niekedy sa ťažko hľadajú slová obhajoby pre tých, ktorí sú pripravení zneužiť našu toleranciu vo svoj prospech. Ale problém bude ukrytý v tom, že byť tolerantný je tá najnáročnejšia vec na svete, tolerancia nebýva vždy príjemná. Zamyslime sa nad pôvodom slova tolerancia - pochádza zo starogréckeho tolerate a znamená trpieť. Pevne verím, že všetci, ktorí veríme v spoločnosť plne akceptujúcu inakosť, budeme pripravení aj na isté nepohodlie. Taká spoločnosť stojí za to.