Havarovaný bratislavský Starý most
Nakoniec sa to neskončilo až tak zle. Od druhého aprílového týždňa sa na Starom moste obnovila premávka motorových vozidiel a vstúpiť naň nesmú iba chodci. Náraz rakúskej lode do piliera najstaršieho bratislavského mosta však odhalil niektoré boľavé miesta dopravy v hlavnom meste Slovenska. Starý most po dlhé roky mal meno Most Červenej armády. Tentoraz bol názov oprávnený. V posledných dňoch vojny nacisti bratislavský most zničili a opätovne ho postavili sovietski vojaci s nemeckými zajatcami. Oprava bola dokončená roku 1946. Vtedy sa predpokladalo, že stavba je provizórna - iba na desať rokov. Táto lehota bola prekročená viac ako päťnásobne. Súviselo to s tým, že koncepcia dopravy v Bratislave sa riešila takpovediac „za pochodu“, prevažovali improvizácie. Problémy s kapacitou mosta sa ukázali, keď ešte Petržalku prezývali „najväčšia slovenská dedina“. Keď sa premenila na najväčšie panelové sídlisko, bolo treba postaviť ďalšie mosty. Dnes sú v Bratislave štyri, no ani tie nepostačujú a pripravuje sa výstavba piateho. Ak by bol býval Starý most vyradený, bratislavskej doprave by hrozili ťažko riešiteľné problémy. Napríklad tadiaľ vedie niekoľko autobusových liniek mestskej dopravy, ich presmerovanie by skomplikovalo situáciu na ďalších mostoch. Riešenie spojenia Petržalky s ostatnými časťami Bratislavy je naporúdzi - veľmi by pomohla stavba metra. Projekty sú hotové už dávno, dokonca sa začali aj niektoré prípravné práce. Je tu však očividný problém, stavba metra je niekoľkomiliardovou investíciou, voľné prostriedky sa za dnešnej ekonomickej situácie nájdu veľmi ťažko. Hrozba po náraze rakúskej lode, ktorá sa vznášala nad bratislavskou dopravou, sa našťastie rozplynula. Stala sa však výstrahou, že by sa to nabudúce mohlo skončiť oveľa horšie. Metro zatiaľ ostáva snom, no hádam sa aspoň urýchli stavba piateho bratislavského mosta. Ale aj tak budú Bratislavčania iným stredoeurópskym hlavným mestám závidieť pohodlnú a rýchlu dopravu metrom.
