Súdna rada v nedohľadne

Prezident Rudolf Schuster už po druhý raz vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie zákon o Súdnej rade SR, takže jej vytvorenie sa zas oddiali
Počet zobrazení: 1181

Prezident Rudolf Schuster už po druhý raz vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie zákon o Súdnej rade SR, takže jej vytvorenie sa zas oddiali. Podľa slov predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina je slovenská justícia od prvého júla minulého roku v oblasti personalistiky úplne paralyzovaná. Na základe novely ústavy malo od spomínaného dátumu dôjsť k vytvoreniu ústavného orgánu Súdnej rady, do kompetencie ktorej patria takmer všetky personálne otázky. Patová situácia Bez Súdnej rady nemožno sudcu menovať, odvolať, prideliť, preložiť, nedajú sa voliť a odvolávať členovia disciplinárnych senátov. Pritom ministerstvo spravodlivosti už personálne kompetencie stratilo nadobudnutím účinnosti novely ústavy. V patovej situácii sa teraz ocitlo niekoľko desiatok sudcov, ktorým sa končí štvorročné funkčné obdobie. Prezident návrh zákona vrátil už po druhýkrát, pretože má podľa hovorcu Jána Füleho výhrady voči dvom jeho bodom. Prvá výhrada sa týka tzv. štvorročných sudcov. Súdna rada zatiaľ neexistuje, nemôže teda predložiť hlave štátu návrh na vymenovanie sudcov na doživotie. R. Schuster vidí ďalší problém v odvolávaní členov Súdnej rady. Podľa neho ten, kto člena rady zvolil, môže ho aj odvolať. Prezidentov postoj vyvolal prekvapenie najmä sudcov. Tým, ktorých zvolila NR SR na tieto posty pôvodne na štyri roky, zaniká funkcia, pokiaľ nebudú zvolení bez časového obmedzenia, respektíve teraz vymenovaní bez časového obmedzenia prezidentom republiky. Podľa predsedu Najvyššieho súdu by súčasnú situáciu okolo neexistencie Súdnej rady mohla vyriešiť novela ústavy, ktorú by však poslanci museli schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Tá by umožnila, aby sa komepetencia podať návrh na premenovanie ,,štvorročných“ sudcov, ktorým sa teraz končí funkčné obdobie, na sudcov bez časového obmedzenia previedla zo Súdnej rady na Sudcovskú radu. Návrh zákona a zákon Háčik však spočíva ešte v jednej otázke. Predseda parlamentu Jozef Migaš sa ešte v polovici februára obrátil na Ústavnoprávny výbor NR SR so žiadosťou o stanovisko, či navrhovateľ môže podať Národnej rade nový návrh v tej istej veci pred uplynutím polročnej lehoty. Naša ústava používa pritom pojmy „návrh zákona“ a „zákon“. Z analýzy týchto ustanovení vyplýva, že návrh zákona sa stáva zákonom po jeho schválení v parlamente. Toto označenie pritom nestráca ani v tom prípade, ak ho prezident vráti na opätovné prerokovanie poslancom. Podľa zákona „ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona“. Lenže toto ustanovenie sa nevzťahuje na situáciu, keď zákonodarný zbor opäť rozhoduje o zákone, ktorý prezident vrátil na prerokovanie a tento neschváli. Ústavnoprávny výbor pritom považuje situáciu v súvislosti s prijímaním zákona o Súdnej rade, ako sa uvádza v jeho stanovisku, za dôsledok hrubého zanedbania povinností ministra spravodlivosti. Súčasná vláda už nestihne uskutočniť ani reformu trestného zákonodarstva. Zdá sa teda, že v Čarnogurského rezorte niečo škrípe. Pritom schválením novely ústavy je ministerstvo odbremenené od agendy personalistiky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984