Reklama

Zmeškaná príležitosť

Zákon o voľbách do SNR číslo 80 z roku 1990 sa už niekoľkokrát zmenil, najvýraznejšie z iniciatívy predchádzajúceho vládneho zoskupenia HZDS/SNS/ZRS, keď jeho hlavným zámerom bolo sťažiť, či priam znemožniť účasť volebných koalícií v nastávajúcich voľbách
Počet zobrazení: 1273

Zákon o voľbách do SNR číslo 80 z roku 1990 sa už niekoľkokrát zmenil, najvýraznejšie z iniciatívy predchádzajúceho vládneho zoskupenia HZDS/SNS/ZRS, keď jeho hlavným zámerom bolo sťažiť, či priam znemožniť účasť volebných koalícií v nastávajúcich voľbách. Výsledok poznáme: napochytro sa zrodilo politologické čudo-judo – SDK – dopredu odsúdené na rozklad. Pán z Elektry si možno mädlil ruky, no neviedlo to k prirodzenej kryštalizácii politickej scény na Slovensku, skôr k jej atomizácii. Vtedajšia opozícia sľubovala, že zákon preorie v prospech prehĺbenia demokracie a zvýšenia podielu rozhodovania občanov na tom, kto ich bude zastupovať v zákonodarnom zbore. Diskrimináciu koalícií sa podarilo pomerne rýchlo z paragrafov odstrániť, no ďalej akoby sa mechanizmus zasekol. Neúspešný pokus o novelizáciu Až vlani v septembri poslanci prerokovali projekt rozsiahlej novely zo spoločnej dielne Ladislava Orosza (SDĽ), Petra Kresáka (vtedy SOP) a pôvodne aj Ivana Šimku (SDKÚ). O. i. mala obnoviť štyri, prípadne osem volebných krajov namiesto jedného, najmä keď sa volá po zvýšenej zodpovednosti poslancov voči voličom v konkrétnom regióne. Autori navrhovali zvýraznenie preferenčných hlasov, čo by straníckym sekretariátom sťažilo svojvoľnú manipuláciu pri rozhodovaní v druhom skrutíniu a o náhradníkoch na uvoľnené poslanecké posty. Nemohli by už ignorovať vôľu občanov, ak by toho-ktorého kandidáta zakrúžkovali v kraji tri percentá voličov príslušnej strany. Novela neprešla. Proti nej sa totiž nepostavila len opozícia, ale aj kluby SMK, KDH a skupina poslancov, ktorí odskočili z DS. Najčastejšie spomínali protiargument, že k zásadnej zmene pravidiel hry nesmie prísť už ,,len“ rok pred voľbami. Poslanec Peter Muránsky (KDH) vtedy pre SLOVO navyše označil tento návrh za ,,neuveriteľný, narýchlo zbúchaný hybrid“. Pravdupovediac dvanásť mesiacov pred volebným aktom sa ponúkal dostatočný časový priestor na to, aby si strany pripravili stratégiu pre to, či budú musieť postaviť iba jednu kandidátku na územie celého Slovenska alebo pre jednotlivé kraje. Výška podielu preferenčných hlasov by bola technická záležitosť. Pragmatické partajnícke dôvody Za nechuťou meniť Mečiarov variant zákona treba vidieť omnoho prozaickejšie záujmy ako znepokojenie z narušenia ducha demokracie. Vyhovuje skôr subjektom založeným na líderskom princípe a železnej disciplíne členskej základne i sympatizantov. Okrem HZDS-ĽS, Smeru a oboch národniarskych strán k nim patrí aj KDH, hoci Pavol Hrušovský nie je až taký výrazný politik ako jeho predchodca Ján Čarnogurský. Ich voliči však majú radi, keď sú vo všetkých okresoch postavení kandidáti v hierarchickom rade na čele s charizmatickým vodcom tak, ako o tom rozhodnú partajné orgány. Viete si predstaviť, že by tieto politické subjekty mali mať až ôsmich lídrov? V špecifickom postavení sa ocitla SMK, ktorá by v oblastiach najmä v severnej polovici republiky vôbec nebodovala, ale napríklad ani v Košickom kraji nedisponuje výraznejšími osobnosťami. Tam by si museli vypomôcť ,,západniarmi“. Na nedostatok ambicióznych politikov sa naproti tomu v SDKÚ a donedávna ani v SDĽ a SOP nemohli sťažovať. Skôr naopak. Rok 2002 priniesol hneď niekoľko nových pokusov o zmenu zákona. Alexander Slafkovský (DS) v ňom navrhol zakotvenie pravidiel registrácie a účasti pozorovateľov z občianskych združení na celom priebehu volieb, vrátane zasadaní volebných komisií na všetkých úrovniach. Tomáš Galbavý (SDKÚ), odvolávajúc sa na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu SR, zase chcel pripustiť vstup nezávislého kandidáta do parlamentných volieb, ak ku kandidačnej listine pripojí petíciu podpísanú prinajmenšom tisíckou voličov, výpis registra trestov, daňové a majetkové priznanie, ale i lustračné osvedčenie o tom, či (ne)bol spolupracovníkom ŠtB (To je asi ten princíp ústavnej rovnosti.). Pri hlasovaní ho minulý piatok podporilo zo 101 prítomných poslancov iba 36. Galbavý spolu s Petrom Tatárom (OKS) predložil tiež návrh, ktorý by od 1. októbra 2002 v najvyššom zákone štátu zabetónoval zásadu pomerného zastúpenia v NR SR na základe výsledkov všeobecných, rovných, priamych volieb s tajným hlasovaním. Jeho podstatou je to, že pokiaľ by v budúcom volebnom období nová vládna koalícia (Tatár za takú považuje HZDS-ĽS/Smer) nezískala ústavnú väčšinu, nemohla by – ako sa už teraz zastrájajú predstavitelia týchto strán – zmeniť súčasný pomerný volebný systém na väčšinový, resp. kombinovaný. Pripomeňme, a nie je to tak dávno, že nový volebný systém presadzovali aj lídri SDK. Pravda, pri vtedajších preferenciách vystupovali podstatne sebavedomejšie. Nepochodil ani Fico s Malchárkom Napokon návrh ústavného zákona vypracoval i Robert Fico (Smer) a Jirko Malchárek (ANO). Podľa nich by sa najbližšie parlamentné voľby mali uskutočniť o tri mesiace skôr – 28. a 29. júna. V dôvodovej správe sa najviac oháňajú obavami z pripravovanej privatizácie SPP (tá sa už stala skutkom), termínom pražského summitu NATO (21. a 22. novembra 2002) a časovým predstihom novovytvorenej vlády pri spracovaní návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Samozrejme, aj v tomto prípade sú dôvody omnoho prozaickejšie ako znepokojenie zo súčasného spoločenského vývoja na Slovenku. Viacerí predstavitelia týchto dvoch politických subjektov sa už trasú za účasťou na vládnej moci a na posledných privatizačných koláčoch. Smer akosi prirýchlo rozkrútil predvolebnú kampaň a opakované výskumy verejnej mienky naznačujú, že nestačí s dychom. V prípade ANO ide o využitie jeho súčasného boomu (ak sa tak dá označiť 7-8 percent) inak prapodivnej zostavy, ktorá má oproti ostatným konkurentom jedinú prednosť – TV Markízu. Aj to je sporné, dokedy bude divákom jej spravodajstva a publicistiky chutiť Ruskova presolená polievka. Väčšina strán, vrátane opozičných, si však vypracovala iné harmonogramy volebnej kampane. Svedčí o tom hlasovanie v NR SR, keď Fica a Malchárka podporilo iba sedem poslancov! V parlamente sa ešte očakáva vládny návrh novely zákona, ktorý spracoval tím ministra vnútra Ivana Šimku. Zrejme bude príbuzný vlaňajším predstavám L. Orosza a P. Kresáka. No keď už vtedy predstavitelia KDH a SMK označovali akúkoľvek zmenu tejto právnej normy za oneskorenú, dá sa očakávať, že štyri mesiace pred voľbami svoje stanoviská ešte pritvrdia. V tomto časovom horizonte už vlastne majú pravdu. Napriek tomu, že podľa zákona budeme o. i. naďalej voliť poslancov do desať rokov neexistujúcej Slovenskej národnej rady.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama