Ohrozená rovnováha
Hrozí, že Slovensku pribudne ďalšie nelichotivé prvenstvo. Existuje totiž reálna možnosť, že po jesenných voľbách nezasadnú do parlamentných kresiel ľavicoví poslanci. Naznačujú to výsledky prieskumov verejnej mienky. Ozýva sa otázka, ktorú si ľavičiari vždy museli klásť v zlomových situáciách: Čo robiť? Hoci voľby do Národnej rady SR budú až o päť mesiacov, predvolebná kampaň sa už začala. Napríklad sa už zjavujú billboardy rozličných politických strán. Na jednom z nich objavíte obraz psa a mačky, čo má byť vraj charakteristika súčasnej vlády. Lenže vlády širokej koalície vznikajú v situáciách, keď je potrebný čo najširší konsenzus, alebo za okolností, že sa inak nedá vytvoriť funkčný ministerský kabinet. Ak by sme si položili otázku, kto musel v rámci súčasnej vládnej koalície urobiť zásadnejšie ústupky a tak až nadmieru sklamať svojich voličov, dostali by sme zároveň odpoveď na otázku, čo je príčinou súčasnej krízy slovenskej ľavice. Ťarcha reforiem a transformácie ťaživo dopadla predovšetkým na tie sociálne skupiny a vrstvy, z ktorých sa regrutujú ľavicoví voliči. Treba vari zdôrazňovať, že napriek sľubom z minulých volieb nezaznamenali podstatné zlepšenie svojej hmotnej situácie? Vláda musela uznať, že sa jej nepodarilo splniť jeden z kľúčových sľubov - porátať sa s neúmerne vysokou nezamestnanosťou. Pravda, niektoré sľuby sa podarilo splniť. Napríklad na vysokých školách sa nemusí platiť školné alebo dopady viacerých opatrení na sociálne slabšie vrstvy nie sú také zdrvujúce. Svoje však zohrala iná okolnosť. Je akýmsi historickým prekliatím ľavice, že sa jej pomerne blízke frakcie nenávideli ako smrteľní nepriatelia. Spor o taktiku, o realizáciu cieľov často prerastal do prejavov zloby a nenávisti namiesto vecnej diskusie. Obrazne povedané, ak sa niekedy armáda musí rozdeliť do dvoch celkov, ktoré potom bojujú samostatne, tento boj by sa mal zamerať proti spoločnému protivníkovi a nemal by sa zmeniť na vzájomný zápas. Lenže v predvolebnom boji často pôjde o toho istého voliča. O tohto, ktorý by podľa teoretických predpokladov mal voliť ľavicu, sa budú uchádzať i pravicové strany. Tie už teraz dávajú najavo radosť z toho, že ľavica je oslabená prinajmenšom natoľko, že sa bude dať bez nej zostaviť vláda. Uvedomí si ľavicový volič, čo by ho asi po voľbách čakalo, ak by v parlamente neboli poslanci, ktorí by obhajovali jeho záujmy? On by chcel predovšetkým už konečne lepšie žiť. V SDĽ existovali dve názorové platformy. Žiaľ, nepodarilo sa nájsť taký mechanizmus, aby koexistovali a spolupracovali v rámci jednej strany. Jedna z platforiem sa odčlenila s odôvodnením, že chce ľavicovému voličovi dať šancu výberu medzi rozličnými variantmi ľavicovej politiky. Nový politický subjekt to nemá ľahké. Jeho lídri budú musieť v tom istom čase zvládnuť budovanie svojej politickej strany aj neľahkú predvolebnú kampaň. Či si to uvedomujú alebo nie, nesú teraz najväčšiu časť zodpovednosti za osud celej slovenskej ľavice. Je paradoxné, že preferencie najvýznamnejších ľavicových strán v súčasnosti vyjadrujú to isté neveľké číslo pod prahom zvoliteľnosti. O ich ďalšom osude rozhodne volič o päť mesiacov. Teraz ide iba o to, aby sa rozhodol správne aspoň do tej miery, aby v novom parlamente zasadli aj ľavicoví poslanci.
