Dá sa terorizmus likvidovať terorom?

Autor Ľubomír Betuš v závere článku Hrozbou je aj ekoterorizmus (SLOVO č. 4/2002) položil dôraz na prijatie novej bezpečnostnej politiky štátu, skvalitnenie systému ochrany životov občanov a to na základe potencionálneho nebezpečenstva, ktoré hrozí Slovensku z existencie väčších priemyselných komplexov a možností ich deštrukcie. Havárie a nehody sú sprievodnými javmi každej činnosti ľudí a je len vecou vedomia, disciplíny a technických opatrení, aké potenciálne riziko ich vznik predstavuje. Napriek tomu výroba a činnosť s prvkami ohrozenia budú existovať a ľudia z nich nemôžu byť vylúčení. K uvádzaným príkladom sa dá priradiť aj havária, ktorá pred rokmi vznikla v nočných hodinách na destilačnej jednotke AVD v Slovnafte. Dvaja operátori veľkej stanice nezvládli mimoriadnu prevádzkovú situáciu, ktorej dôsledkom bol požiar s veľkými škodami. A záver vyšetrovania? Okrem iných technických opatrení ten najdôležitejší spočíval vo zvýšení počtu operátorov iba preto, aby cítili i počas noci istú solidaritu a možnosť spoločne riešiť problém, pretože ich mzdové náklady boli oproti hodnotám, ktoré v jednotke pretekali (dva milióny za rok), zanedbateľné. S obsahom článku možno súhlasiť, je faktografický a výstižný, no ohrozenie veľkých území Slovenska vyplýva aj z deštrukcie veľkých vodných nádrží a intoxikácie vody pre pitné účely. Preto akékoľvek opatrenia vyplývajúce alebo obsiahnuté v bezpečnostnom reglemente štátu nemôžu z potenciálu a variability ekoterorizmu všeobecne nič ubrať. Terorizmus ako nový fenomén súčasného sveta je nebezpečný práve pre nepredvídateľnosť akcie so sebaobetovaním aktérov. Zdanlivo je nevypočítateľný, ale iba dovtedy, kým o ňom uvažujeme pod drobnohľadom, izolovane, nie v širokých súvislostiach. Väčšina ľudí iste intuitívne cíti, z čoho a prečo terorizmus vznikol, rovnako ako aj to, že sa nedá zlikvidovať terorom, no len zmierňovaním hlbokých až priepastných rozdielov medzi bohatstvom a chudobou, ktoré sa stále zväčšujú. Z tohto hľadiska, ale aj z hodnotenia jednotlivých teroristických činov, môžeme pokojne dedukovať, že Slovensku zatiaľ tento spôsob presadzovania istých záujmov či reakcií nehrozí. Náš štát sa veľmi málo angažuje v prebiehajúcej globalizácii svetovej ekonomiky a politiky, sme skôr jej objektom ako aktívnym elementom. Nemáme ani Radio Free Europe, aby v záujme ochrany vysielania na Stredný východ museli obrnené transportéry vyše pol roka chrániť prístup do jeho budovy. Nám by zatiaľ stačilo, keby štátne a teraz už aj územné orgány mali spracované a technicky zabezpečené opatrenia na predchádzanie a likvidáciu následkov povodní, snehových kalamít a požiarov od zlej elektroinštalácie či otvorených ohnísk. Alebo je to málo pre našu rolu vo svetovej politike a v boji proti ekoterorizmu?