Márnotratný syn
Paradoxný živočíšny druh, ktorý sám seba s príznačnou skromnosťou označil názvom homo sapiens sapiens (Človek dvojnásobne múdry), dokáže obdivuhodne dômyselne využívať prostredie, v ktorom žije, vo svoj prospech a zároveň ho hekticky devastovať. Zázrak zvaný poľnohospodárstvo začal už pred desaťtisíc rokmi sýtiť synov Zeme a súčasne meniť nádherné sviežozelené krajiny na stepi, polopúšte, púšte. Priemyselná revolúcia v 18. storočí priniesla so sebou popri masovej výrobe užitočných vecí aj mraky exhalátov pokrývajúcich „rozvinuté štáty“ i pľúca ich obyvateľov bezútešnou šeďou. Dýchateľnosť atmosféry sa nezhoršuje iba vinou toxických plynov uvoľnených pri priemyselnej výrobe, ale aj v dôsledku pretrvávajúcej likvidácie lesov, či už zámernej alebo neúmyselnej. Lesnatosť niektorých krajín sa znížila z pôvodných vyše 90 percent na sotva desatinu. Narastajúci obsah oxidu uhličitého v ovzduší vytvára „skleníkový efekt“, ktorý spôsobí zaplavenie prímorských miest a zmení oblasti úrodnej pôdy na púšť. Hriech nadmernej spotreby Jedným z dôsledkov priemyselnej revolúcie je tzv. spotrebná revolúcia. Za posledné polstoročie sa v prepočte na jedného obyvateľa zdvojnásobila spotreba energie, kovov, mäsa, štvornásobne vzrástla spotreba áut, päťnásobne plastov a vyše tridsaťnásobne letecká doprava. Iba autá vyrobené za jediný deň na Slovensku vyprodukujú za desať rokov 26 miliónov kilogramov odpadu a poškodia vyše tridsaťtisíc stromov. Populačná explózia zasahuje najmä južnú pologuľu, ale nenásytná spotreba charakterizuje severnú časť planéty. Varovania ekológov, že globálnej katastrofe možno zabrániť len opustením konzumného životného štýlu a návratom k skromnosti, narážajú na hradbu ľahostajného až podráždeného mlčania. Pri súčasnom tempe ťažby sa vyčerpajú zásoby ropy približne v tom istom čase, ako dôjde ku kritickému nedostatku pitnej vody - teda v polovici 21. storočia. Vlády ekonomicky najmocnejších štátov však radšej vydávajú stámiliardy dolárov na mocenské zabezpečenie svojho prístupu k posledným zvyškom strategických surovín, namiesto toho, aby podporili vyhľadávanie alternatívnych zdrojov. Dôkazom toho sú finančné až existenčné problémy priekopníkov alternatívnych zdrojov energie - počnúc Nicolom Teslom na prelome 19. a 20. storočia a končiac americkými fyzikmi Fleischmannom a Pondsom, ktorí sa prostredníctvom efektu „studenej fúzie“ usilujú získať energiu z vody. Podľa ich výpočtov by sa dalo na 3,5 litra vody najazdiť 88 miliónov kilometrov bez kontaminácie ovzdušia, vody a pôdy. Kay Erikson z Yaleovej univerzity vo svojej knihe A New Species of Trouble (Nový druh problémov, 1994) zdôrazňuje, že značná časť pohrôm, ktoré spôsobuje človek prírode, a tým i sebe samému, sa od prírodných katastrof líši svojou nepostrehnuteľnosťou bežnými zmyslovými orgánmi. Z toho azda pramení indiferentný vzťah ľudí k týmto problémom. Prírodné katastrofy rovnako ako i požiare, nadmerný hluk, či havárie sú viditeľné, počuteľné a hmatateľné. Človek neľutuje prostriedky na to, aby sa pred nimi uchránil. Oveľa vlažnejší, trestuhodne nezodpovedný postoj pštrosa s hlavou v piesku zaujíma k tým znečisteniam životného prostredia, na ktorých detekciu nemá dostatočne vyvinuté receptory – a to napriek tomu, že môžu byť oveľa väčšou hrozbou pre zdravie. Gigantický magnet Najznámejšou z týchto tzv. zákerných ohrození je rádioaktivita. Rádioaktívne izotopy sa v prírodnom kolobehu usadzujú na rovnakých miestach ako nerádioaktívne: jód v štítnej žľaze, stroncium v kostiach… Na rozdiel od nerádioaktívnych však pôsobia na organizmus zhubne. Viaceré rádionuklidy majú polčas rozpadu rádovo tisícnásobne dlhší, ako je doba životnosti schránok, v ktorých sú uložené. Menej známou a napriek svojmu rozšíreniu nedostatočne preskúmanou devastáciou prostredia je znečistenie elektromagnetickým (EM) žiarením, elektromagnetosmog. Roku 1600 anglický lekár W. Gilbert publikoval v diele De magnete experimentálne overený záver, že Zem je obrovským magnetom, ktorý chráni živé organizmy pred kozmickým žiarením. Zmagnetizovaná voda urýchľuje kryštalizáciu v nej rozpustených látok. Ľudské telo takmer z dvoch tretín pozostáva z vody, preto je pochopiteľné, že magnetizmus výrazne ovplyvňuje procesy v ňom. Živé organizmy sú na magnetické polia citlivé. Od ich intenzity závisí nielen rast baktérií, no i vývin embryí vyšších organizmov. Pomocou zemského magnetického poľa sa orientujú riasy, mäkkýše, červy, ryby, vtáky. Organizmy ťažko znášajú jeho výkyvy, vymretie viacerých druhov organizmov sa pripisuje práve jeho zmenám. Tisícročia bolo známe, že niektoré zemské lokality nepriaznivo ovplyvňujú zdravie živých organizmov. Stromom sa tam nedarí, sú deformované, skôr zhadzujú listy, semená majú nižšiu klíčivosť. Viaceré druhy živočíchov sa takýmto miestam vyhýbali. Pokiaľ boli prinútené zdržiavať sa na nich, častejšie dochádzalo k ich ochoreniam, znižovala sa plodnosť, dojivosť i prírastky hmotnosti. Inštinkt zvierat prípadne detekčné schopnosti osobitne citlivých ľudí sa využívali na odhalenie takýchto miest s cieľom vyhnúť sa im pri výstavbe ľudských obydlí a sídel. Až neskôr sa ukázalo, že zdravotne škodlivé účinky „geopatogénnych“ lokalít súvisia s poruchami zemského magnetického poľa, spôsobenými nehomogenitou podložia, ako sú tektonické zlomy, podzemné vody, či rudné ložiská. Zlovestný súbeh kriviek Pred 120 rokmi si čarodejník z Menlo Parku, ako vtedy prezývali Thomasa Alvu Edisona, dal patentovať elektrickú centrálu. Od tých čias sa technicky vyrábaný elektrický prúd začal explozívne šíriť po celej planéte. Do našich obydlí však priniesol okrem svetla, tepla a uľahčenia práce aj umelé EM polia, znečisťujúce životné prostredie a negatívne ovplyvňujúce naše zdravie. Porovnali sme v dlhšom časovom rozpätí nárast výroby a spotreby elektriny na Slovensku s nárastom srdcovocievnych a onkologických ochorení. Ukazuje sa, že výskyt úmrtí na tieto choroby koreluje s treťou odmocninou produkcie elektriny. Takáto korelácia nemusí byť dôkazom bezprostrednej príčinnej závislosti medzi zvyšovaním intenzity EM žiarenia a ochoreniami či úmrtiami. No poznatky o škodlivom vplyve nízkofrekvenčných EM polí na srdcovocievny systém publikovali už v 60. rokoch sovietski a nezávisle od nich švajčiarski vedci. K podobným záverom prišli výskumné tímy v USA, Kanade, Nemecku, Švédsku a ďalších krajinách. Výskum združenia Inventa - Ekosonda roku 1994 ukázal, že medzi probandmi, ktorých lôžko je umiestnené v EM poli zvýšenej intenzity, sa päťkrát častejšie vyskytujú ľudia so srdcovocievnymi problémami ako medzi tými, ktorí nie sú vystavení zvýšenej EM záťaži. Patogénny smog Na možnosť, že EM polia spôsobujú rakovinu, poukázala Nancy Werthaimerová roku 1979. V uverejnenej štúdii ukázala závislosť medzi vzdialenosťou obydlia od vedenia vysokého napätia a výskytom rakoviny. K analogickým výsledkom dospeli v tom čase i vedci vo Švédsku. Začiatkom 80. rokov výskumy v USA, Veľkej Británii, Kanade a na Novom Zélande potvrdili častejšiu úmrtnosť na rakovinu u ľudí vystavených vyššej EM záťaži v EM poliach vytváraných bežným technickým prúdom. Od týchto čias sa opakovane potvrdila závislosť medzi zvýšenou EM záťažou a uvedenými aj ďalšími zdravotnými ťažkosťami úporne vzdorujúcimi štandardnej terapii - poruchy spánku, bolesti hlavy, únava, podráždenosť, depresie a i. Množstvo umelo vyprodukovaného elektromagnetopatogénneho smogu sa za posledných 80 rokov zvýšilo v našom životnom prostredí približne dvestomiliónnásobne. EM polia ovplyvňujú všetky tri zložky regulačného systému ľudského organizmu – nervový, endokrinný a imunitný. Preto je ich zdravotný účinok širokospektrálny. Jeden z odborníkov na túto problematiku, S. F. Cleary, upozorňuje, že ,,dôsledky podcenenia biologických poškodení, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobého vystavenia organizmu elektromagnetickému žiareniu alebo aj pri krátkodobom, no opakovanom pôsobení, môžu mať pustošivý účinok na zdravie ľudstva“. Indonézske príslovie hovorí, že hluchý neverí, že hrmí, a slepý, že sa blýska. Vo vzťahu k EM poliam sú ľudia hluchí i slepí. Nemajú pre ne vyvinuté receptory. A to najlepšie, čo v tejto situácii pre svoje zdravie môžu urobiť, je dať si odborne zmerať ich intenzitu vo svojom životnom mikroprostredí.
