Osudy znaku Slovenska
Krajiny, ktoré sa dostali pod vplyv Sovietskeho zväzu, to zväčša dali najavo i tým, že prijali štátny znak, kde bola na prvý pohľad viditeľná inšpirácia erbom ZSSR. Existovalo však niekoľko výnimiek. Svojho pôvodného znaku sa napríklad nevzdala Kuba či Poľsko. Aj Československo si po februári 1948 ponechalo pôvodný znak. Roku 1960, keď sa oficiálne proklamovalo víťazstvo socializmu a názov štátu sa zmenil na Československá socialistická republika, však došlo aj k metamorfóze štátneho symbolu. Ostalo síce české erbové zviera – lev s dvojitým chvostom, no nad hlavou mu namiesto kráľovskej koruny žiarila päťcípa hviezda. Na štíte, ktorý mal symbolizovať Slovensko, nahradila trojvŕšie silueta Kriváňa. Dvojkríž ako náboženský symbol z neho úplne odstránili a okrem toho sme na znaku mohli vidieť partizánsku vatru. Až na jednu či dve výnimky sa samostatne nepoužíval. Roku 1968 sa ozvali hlasy, ktoré upozorňovali na dve okolnosti: znak predstavujúci Slovensko vôbec nenadväzoval na historické tradície a jeho umiestnenie na hrudi leva symbolizovalo nerovnoprávne postavenie tejo časti spoločného štátu. Nakoniec, štátny erb bolo treba pozmeniť aj preto, lebo sa krajina transformovala na federáciu. Absurditu obdobia tzv. normalizácie symbolizovala aj okolnosť, že celá federácia i obe jej členské republiky mali ten istý štátny znak. Už pred rokom 1989 sa ozvali hlasy, že túto situáciu treba riešiť: Slovensko by ako súčasť federácie malo mať svoj znak, a keďže sa onen z roku 1960 nevžil, bolo by vhodné vrátiť sa k tomu historickému. Hoci sa roku 1990 viedol spor o názov spoločného štátu Čechov a Slovákov, pokiaľ išlo o znak celej federácie, našla sa pomerne rýchlo dohoda, aby reprezentoval rovnoprávnosť oboch republík.
