Bez ilúzií, ale s optimizmom

Jo Freemanová v knižke Politika ženského oslobodenia tvrdí, že po dvoch rokoch aktívnej organizačnej činnosti sa aktivisti zväčša vyčerpajú a opúšťajú hnutie. Celkovo s týmto záverom súhlasím. Dvojročný míľnik som dosiahla tento týždeň. Stratila som ilúzie a získala cynickejší prístup. Napriek tomu ma však niektoré z dnešných akcií naozaj potešili. Zapôsobil na mňa už len ten obrovský počet ľudí, ale aj ohromujúca jednota medzi rôznorodými skupinami. Dalo mi to nádej, že do istej miery sa hnutie hýbe vpred. Dva úspechy, jedno zlyhanie Šokovala ma sila palestínskeho pochodu. Masa ľudí, ktorí sa na ňom zo solidarity s ľudom Palestíny zúčastnili (podľa približného odhadu minimálne 10 000), sila hesiel, dokonca aj takých jednoduchých ako „Slobodná, slobodná Palestína!“, a metódy, akými upozorňovali verejnosť na svoju vec. Najlepším príkladom boli deti, postriekané napodobeninou krvi a ležiace v otvorených rakvách. Mohlo to vyzerať iba ako jednoduchý, médiám určený trik, ale symbolizmus týchto „mŕtvych“ detí bol priveľmi silný na to, aby ho cynická verejnosť len tak ľahko zavrhla. Ohromil ma aj veľký pochod pod heslom Zastavte vojnu!, ktorý vyzeral rovnako rozsiahly ako ten palestínsky. Oproti tomu prvému mal širšiu tému - proti všetkým formám vojny a terorizmu, no pôsobil rovnako mocne. Keď sa obe skupiny spojili, bol to neuveriteľný prejav solidarity a sily tohto spoločenského hnutia. No nesmierne ma sklamala akcia Hnutia za globálnu spravodlivosť (MGJ). Po prvé bola oveľa menšia než druhé dve, aj keď sa k nim neskôr pridala. Po druhé, hlavnou udalosťou bola séria prejavov zväčša predstaviteľov mimovládnych organizácií. Presviedčali tu už presvedčených. Zdalo sa, že väčšina ľudí na tejto akcii bola na iných protestoch proti korporačnej globalizácií a už tieto otázky poznala. Navyše ma sklamali aj transparenty. K tým najnegatívnejším a najmenej poučným patrili „Fuck off Bush“, „Fuck you CIA“ a „Fuck World Bank“. Nepresviedčať presvedčených Ak chce hnutie proti korporačnej globalizácii zostať v dialógu o globalizácii významným prvkom, musí si nanovo premyslieť svoju stratégiu. Presviedčať už presvedčených a pritom nehľadať nové metódy ako ľudí zapojiť je zbytočné. Ide o totálnu stratu času. Mnohí z rečníkov na zhromaždení MGJ sa sústreďovali na „štyri body“ tohto hnutia - napríklad na to, aby ich dav predstaviteľom Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu zaskandoval - namiesto na vypracovanie stratégií zmeny existujúceho globálneho systému. Nemôžeme stále len opakovať, prečo sú SB a MMF zlé a že by ich mohlo zmeniť naplnenie týchto „štyroch bodov“. Podľa môjho názoru MGJ stagnuje. Ak je jeho predstava o antiglobalizačnom hnutí taká, že aktivisti si najprv vypočujú nekonečné, poučujúce prejavy zástupcov emvéočiek a potom sa pridajú k palestínskemu pochodu, tak predstavujú hnutie, ktoré sa nedokáže pohnúť vpred bez dynamického vkladu inej skupiny. Mali by si radšej všimnúť organizačnú taktiku palestínskeho pochodu i pochodu za zastavenie vojny, ktoré zmobilizovali oveľa väčší počet ľudí a zapôsobili aj mňa, cyničku bez ilúzií.