Argentína je bližšie, ako si myslíme

To sú paradoxy: máme vo vláde ľudí so silnou podporou zvonku, na jeseň bude vrcholiť tlak, aby tieto osoby (najmä vzhľadom na nedokončený proces privatizácie v energetike) sedeli aj v novom kabinete, a predsa dnes na Slovensku „objavujú Ameriku“
Počet zobrazení: 1243

To sú paradoxy: máme vo vláde ľudí so silnou podporou zvonku, na jeseň bude vrcholiť tlak, aby tieto osoby (najmä vzhľadom na nedokončený proces privatizácie v energetike) sedeli aj v novom kabinete, a predsa dnes na Slovensku „objavujú Ameriku“. Po štyroch rokoch svoje balamutenia o dvojnásobných platoch a makroekonomickej stabilite vystriedali obavami z možných rizík vývoja štátneho rozpočtu, deficitu zahraničného obchodu, ba pripúšťajú už i menovú krízu. Vlani sme doviezli o sto miliárd korún viac, ako bola slovenská ekonomika schopná sama uplatniť na svetových trhoch. Spomaliť rast miezd Národohospodári od začiatku varovali pred nerozumným použitím privatizačných príjmov. Ich minutie v spotrebe by totiž vyvolalo ďalší tlak na rast dovozu. Analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor zastáva názor, že najjednoduchšie by bolo vrátiť sa k dereguláciám, ale o nich sa už na tento rok prijalo politické rozhodnutie. Myslí si tiež, že vláda by mala zároveň spomaliť rast miezd v štátnej sfére. No teraz pred voľbami to sám považuje za iluzórnu predstavu. A tak sa v súčasnosti nedá vylúčiť ani devalvácia koruny ako krajné riešenie nepriaznivej obchodnej bilancie Slovenska. Áno, efektívnosť exportujúcich podnikov by sa zvýšila. V skutočnosti by však slovenská mena a ekonomika mala lepšie „ustlané“, keby vláda Mikuláša Dzurindu po privatizácii bánk namiešala správny pomer medzi výpredajom strategických podnikov (v plynárenstve a energetike) a paralelnými krokmi v zásadnej reštrukturalizácii výrobnej sféry. Takto by podporila úspešnosť našich podnikov na svetových trhoch a v konečnom dôsledku si zabezpečila výdatnosť vlastného zdroja do príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Od toho sme však v skutočnosti na hony vzdialení. Tango z protimonopolného úradu Situáciu momentálne veľmi ratovať nemôže ani guvernér centrálnej banky Marián Jusko, ktorému výpredaj majetku štátu, menovite 49 percent akcií SPP, posilnil korunu do takej miery, že Národná banka Slovenska sa po konjunkturálnom období (v roku 2000 bol jej zisk 7,4 mld., vlani 2,3 mld. Sk) prepracuje v tomto roku do straty mínus päť miliárd. Jednoducho, každá palica má dva konce. Lenže to by si zodpovední politici mali uvedomiť pred každým závažným rozhodnutím. Aby bolo od začiatku vidieť svetlo z tunela. A to svetlo malo dosiahnuť až na podnikovú sféru, kde mala vláda od začiatku jasne deklarovať, že časť peňazí získaných z predaja plynárenstva je ochotná spätne otočiť do ozdravného procesu našej ekonomiky. Namiesto toho, aby sa o zlaté plynárenské vajce doslova pobili viacerí kohúti na slovenskom smetisku, chmatli sme po prvej ponuke, ktorá sa vyskytla. Ekonomika SR totiž klesla tak hlboko, že z deravého hrnca zvaného štátny rozpočet už nemá čo vytekať a Dzurindova vláda, ak sa jej nemala správa štátu rozsypať pod rukami už v polovici tohto roka, musela brať akýkoľvek návrh. Najsmutnejšie je, že Argentínu máme bližšie, ako si myslíme. Stačí, aby sa odborníci pozreli na stredoeurópsku plynárenskú mapu a potvrdili, že vstup Ruhrgasu, Gas de France a Gazpromu do SPP, kapitálové prepojenie spoločnosti E.ON s Ruhrgasom, pokračujúce skupovanie akcií Gazpromu nemeckým Ruhrgasom a vôbec globalizácia v energetických a plynárenských firmách môže narušiť optimálne rozloženie síl zodpovedajúce zdravému konkurenčnému prostrediu a argentínske tango by mohlo zaznieť priamo z okna Protimonopolného úradu. Keďže SPP predávala Dzurindova vláda v pude sebazáchovy, ani by nemuselo prekvapiť, keby sme niektorého z architektov transformácie slovenskej ekonomiky stretli v týchto dňoch v tanečnom krúžku, ako sa zdokonaľuje v argentínskom tangu. Dupľovaná dávka škodoradosti opozície? O tom, kde sa nachádzame, svedčí boj o rozdelenie 130 miliárd korún, ktoré sme (teoreticky) dokázali z predaja 49 percent akcií SPP získať. Za všetko hovorí to, že Dzurindov kabinet kladie na rokovací stôl balík plynárenských peňazí spolu s materiálom o rizikách štátneho rozpočtu na tento rok. Ak porovnáme obidve tabuľky, na prvý pohľad sú evidentné zásadné rozdiely. Zhodujú sa iba v tom, že väčšina plynárenských peňazí má ísť na financovanie dôchodkovej reformy a štátneho dlhu. Porada ekonomických ministrov odporučila vláde vyčleniť zhruba polovicu z tejto sumy na dôchodky a 52,8 miliardy korún na splatenie časti štátnej „sekery“. Aj tu je však dilema neľahká: čo skôr hasiť – domáci alebo zahraničný dlh? Ministerstvo financií a NBS majú vláde predložiť konkrétne riešenie do polovice mája. Ak by mal Fond národného majetku (FNM) SR pokryť svoje požiadavky a potreby v plnom rozsahu, potreboval by 225 mld. Sk. Podľa vicepremiéra Ivana Mikloša bude mať FNM v tomto roku spolu s peniazmi za SPP k dispozícii len 170 mld. Sk. Keby sa postupovalo v intenciách pôvodných vládnych uznesení, rezortu financií by na splatenie štátneho dlhu zostalo 19,667 mld. Podľa rozhodnutia vlády by sa však na jeho splácanie malo vyčleniť až 95,7 mld. Sk. Tak znela maximálna požiadavka. Sám prezident FNM Jozef Kojda sa ocitol v pozícii pasívneho diváka, ktorému nezostalo nič iné ako sledovať boj rezortných ministrov pri redukcii príjmov o 50 mld. Sk, ktoré musia ísť na oddlženie štátu. Analytici však od samého začiatku trvali na tomto kroku, lebo po splatení časti dlhu zlacnie celkový chod štátu – minimálne o nižšie úroky, ktoré štát za pôžičky musí platiť zahraničným inštitúciám. Opozícia teraz môže s dupľovanou dávkou škodoradosti vyčítať vláde, prečo nedokázala cenu 49-percentného balíka SPP vytiahnuť aspoň na českú hladinu, kde štát takto skasíroval 200 miliárd korún. Zrušenie niekoľkých projektov Kam to speje, uvidí bežný smrteľník o chvíľu. Ministri to cítia už teraz, lebo úzky kabát zjavne obmedzuje ich manévrovací priestor. Už nemôžu rukami (a peniazmi) tak rozhadzovať, ako by si pred voľbami nesporne všetci želali a ako si to v rámci prípravy predaja SPP predstavovali. Na splnenie všetkých záväzkov, ku ktorým pristúpila vláda, 130 miliárd korún stačiť nebude. Chýbať bude aj 8,4 mld. Sk, ktoré boli určené napríklad pre Študentský pôžičkový fond, rozvoj automobilového priemyslu, pre program Vráťme šport do škôl, rozvojový projekt Slovenského rozhlasu či 195 miliónov na vybudovanie Národného tenisového centra. „Tieto projekty sa budú prolongovať alebo sa zrušia,“ uviedol bez mihnutia oka podpredseda vlády pre ekonomiku I. Mikloš, hoci práve on bol na rokovaní vlády ochotný deklarovať lásku k tenisu za každú cenu. Ekonomickí ministri pod jeho vedením sa dnes bez začervenania neboja kritizovať pôvodný návrh nakladania s peniazmi. Žeby si na začiatku aj vicepremiér Pál Csáky povedal, že „keď Boh dá, aj sekera za 1,5 miliardy pre mimovládne organizácie strelí“? Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení musela v liste premiérovi upozorniť, že máme na Slovensku aj také mimovládne organizácie, ktoré vyvíjajú činnosť netransparentne, ba neskrývajú obavy a podozrenia z toho, že niektoré tieto subjekty idú proti záujmom tohto štátu. Arogancia je zrejme na našej politickej scéne veľmi chytľavá choroba. Nuž teda, pripomeňme pánom ministrom priamo ústami J. Kojdu, že pôvodný návrh zostavoval výlučne na základe oficiálnych záverov a uznesení z riadnych rokovaní vlády, kde sú zahrnuté požiadavky jednotlivých rezortov. Ponúka sa východisko Ekonómovia od začiatku tvrdia, že reforma v zdravotníctve je na bode nula, rezort Romana Kováča dnes predstavuje astronomickú „čiernu dieru“, ktorá pohltí aj záväzky zdravotníckych zariadení a poisťovní za 3,7 mld. Sk. Preto by ľudia z praxe dali radšej časť plynárenských peňazí do Slovenského fondu rizikového kapitálu, ktorý sa usiluje vytvoriť minister hospodárstva a Združenie priemyselných zväzov (ZPZ) SR. V takomto fonde by sa totiž vytvorili prostriedky nevyhnutné na prípravu našich firiem na vstup zahraničného investora. Vychádza zo základnej tézy prezidenta ZPZ Jozefa Uhríka, že budovať musíme nielen úplne nové fabriky na zelenej lúke, ale ozdravný proces treba dostať aj do už existujúcich fabrík. Ak štát spraví prvý krok v podobe rizikového fondu, už teraz sa o spoluprácu hlásia aj bankové domy. Ako prvá ponúkla úverové možnosti Európska banka pre obnovu a rozvoj.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984