Reklama

Vážne obavy miest a obcí

Nie ideologické alebo politické šarvátky medzi 700 primátormi a starostami, nezávislými či zvolenými za rozličné strany a koalície, no peniaze, ktoré mali sprevádzať rozsiahlu reformu verejnej správy, sa stali hlavnou témou v tomto volebnom období posledného, XII. snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)
Počet zobrazení: 1297

Nie ideologické alebo politické šarvátky medzi 700 primátormi a starostami, nezávislými či zvolenými za rozličné strany a koalície, no peniaze, ktoré mali sprevádzať rozsiahlu reformu verejnej správy, sa stali hlavnou témou v tomto volebnom období posledného, XII. snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Začiatkom tohto roku štát presunul na samosprávy právomoci v oblasti vodného hospodárstva, ochrany prírody, overovania podpisov, cestovného ruchu, regionálneho rozvoja, ale iba matričnú agendu odovzdal protokolárne s príslušnými financiami. „V prvom okamihu realizačnej fázy reformy sa tak naplnila naša obava, že mestá a obce síce získajú niektoré kompetencie a časť politickej zodpovednosti, no tie nebudú sprevádzané príslušným podielom finančných prostriedkov,“ vyhlásil Michal Sýkora (SDĽ), ktorý už desať rokov zastáva post predsedu ZMOS-u a súčasne dve desaťročia stojí a samozrejme i pracuje na čele samosprávy v podtatranskej obci Štrba. Kompetencie s chýbajúcimi peniazmi Decentralizácia správy vecí verejných môže priniesť prospech občanom iba vtedy, ak sa uskutoční súčasne vo všetkých troch dimenziách - teda v prechode kompetencií, financií i politickej moci. Ak by sa mala uskutočniť iba v jednej rovine, ako si to predstavujú viacerí súčasní politici - v kompetenciách bez zabezpečenia prísunu peňazí, zapríčinilo by to opačný efekt. „Akú majú mestá a obce záruku,“ pýta sa spolu s nami M. Sýkora, „pred preberaním zložitejších kompetencií v takej citlivej otázke, akou je sociálna starostlivosť, ktorá sa dotýka predovšetkým starších a nemocných občanov, v oblasti školstva, zdravotníctva či stavebného konania?“ Je pochopiteľné, že samosprávy požadujú, aby sa urýchlene doriešila otázka miestnych správnych jednotiek a výkon právomocí v prenesenom výkone štátnej správy, ktoré budú vyžadovať určitý stupeň odbornej spôsobilosti. Pritom potrebujú mať najmä presné údaje, s akým balíkom peňazí a s akým počtom pracovníkov môžu rátať v súvislosti s presunom kompetencií. Štát musí zaručiť, aby jednotlivé úrovne verejnej správy mali vlastné zdroje príjmov, s ktorými budú môcť hospodáriť. Na sneme sa opakovane potvrdili obavy, že namiesto deklarovaných cieľov reformy verejnej správy sa objavujú ďalšie úrady a úradníci, samospráve pribúdajú najmä povinnosti, ale podstatná časť právomocí ostáva v rukách štátnych zamestnancov. Starostovia a primátori sa dožadujú opatrení, ktoré by zabránili dopadu negatív presunu kompetencií na obce, mestá i samosprávne orgány vyšších územných celkov. Pritom rozhodovanie o financiách je naďalej centralizované. O tzv. decentralizačnej dotácii v konečnom dôsledku rozhoduje Národná rada a vláda SR. Podľa prísľubov súčasnej vládnej koalície by sa mala začať zásadná finančná reforma v oblasti verejných prostriedkov 1. januára 2004. Pristúpi však na to i budúca vládna garnitúra? Decentralizačné dotácie iba dočasne Delegátov zaujala myšlienka, ktorú na bratislavskom sneme minulý týždeň vyslovil premiér Mikuláš Dzurinda, že legislatívna činnosť vlády smeruje k tomu, aby okresné úrady zanikli začiatkom roka 2004. Súčasne prisľúbil, že jeho kabinet uhradí investície z prostriedkov privatizácie SPP, ktoré obce vložili do plynofikácie v sume 4,1 miliardy korún. Otvoreným problémom ostáva transformácia podnikov vodární a kanalizácií, ako i vysoká nezamestnanosť a s tým súvisiace verejnoprospešné práce. Kým roku 2000 na ne Dzurindov kabinet vyčlenil dve miliardy korún, na základe čoho sa dočasne vytvorilo 67 tisíc pracovných miest, tohto roku to je iba 600 miliónov Sk a 12,5 tisíca pracovných príležitostí. Od 1. júla 2002 prejde na obce vyše deväťtisíc základných škôl a školských zariadení. Prevádzkové dlhy síce zaplatí štát, ale horšie to vyzerá s dezolátnym stavom budov, kam štát v posledných piatich rokoch investoval 12 miliárd korún, teda iba o čosi viac než polovicu toho, čo pred rokom 1996. Vnútorný dlhy v školstve naďalej narastá. Tieto tzv. skryté dlhy dosahujú až päť miliárd! Iba požiadavky na výstavbu telocviční - nie sú všade samozrejmosťou - sa pohybujú okolo troch miliárd. Ďalšie 3,5 mld. požadujú riaditelia na výmenu paluboviek v existujúcich telocvičniach a na doplnenie ich zariadení či na opravu striech. Vláda síce vyčlenila v rámci projektu Vráťme šport do škôl na tento a budúci rok po 300 miliónov Sk, ale je zatiaľ otázne, či vôbec bude táto suma zabezpečená pri prerozdeľovaní peňazí z predaja 49 percent akcií SPP. S príchodom budúceho roka obciam pribudnú ďalšie právomoci v oblasti zdravotníctva vrátane zriaďovania polikliník a nemocníc I. typu. Štát síce počíta s oddlžením týchto zariadení pri prechode pod samosprávu, no v súčasnosti zdravotníctvo mesačne produkuje dlh 200 miliónov korún. Kto to o rok bude splácať, keď sa všeobecne s decentralizačnou dotáciou štátu v prospech samospráv ráta iba do januára 2004? Ďalšie obdobie zatiaľ visí vo vzduchoprázdne. Vlády prichádzajú a odchádzajú, no mestá, obce a ich obyvatelia ostávajú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama