Reklama
Reklama

Zrážka civilizácií, či porážka zdravého rozumu?

Dvadsiate storočie sa neslávne preslávilo nástupom vplyvných svetových názorov volajúcich po tom, aby sa zo sveta morálnych záväzkov vylúčili celé kategórie populácie - triedy, národy, rasy či vierovyznania. To pri mnohých príležitostiach otvorilo cestu takým následkom, ako sú masový teror, diskriminácia rasových a etnických menšín, skryto i otvorene praktizovaný systému apartheidu, početné genocídy.
Počet zobrazení: 824
17-m.jpg

Dvadsiate storočie sa neslávne preslávilo nástupom vplyvných svetových názorov volajúcich po tom, aby sa zo sveta morálnych záväzkov vylúčili celé kategórie populácie - triedy, národy, rasy či vierovyznania. To pri mnohých príležitostiach otvorilo cestu takým následkom, ako sú masový teror, diskriminácia rasových a etnických menšín, skryto i otvorene praktizovaný systému apartheidu, početné genocídy. A začiatok 21. storočia v začatej ceste pokračuje. Mýtický dátum 11. september 2001 ako ktorýkoľvek iný kult rozdelil ľudí na stúpencov a odporcov, veriacich a nezainteresovaných. Ani jeden z kultov však nemožno redukovať na rituály, takže ani reakcie na tento deň sa neobmedzili len na rituálne vyjadrenie stanovísk. Paralelne s rituálmi sa odvíja i diskusia o vzťahu občianskych demokracií a islamských spoločností, o vzťahu bohatých a chudobných, o príčinách a formách terorizmu. Zdá sa však, že ani po vyše pol roku od spomínanej tragédie nenabrala diskusia ten správny dych. Scenéria noci nad Betlehemom je ako z vianočnej pohľadnice. Nad mestom však nežiaria hviezdy, ale strely. Už niekoľko týždňov operujú na palestínskom území izraelské vojenské jednotky. Zmyslom tejto invázie je „zadržať teroristov a zničiť ich infraštruktúru“. Lenže izraelská ofenzíva medzi ozbrojencami a civilistami veľmi nerozlišuje. Pravda je však to, že palestínske samovražedné útoky tiež nevyvolávajú toľko jednoznačného rozhorčenia ako vlaňajší 11. september. Deň, ktorý mnohí pokladáme za zrážku civilizácií. Američania vzápätí rozpútali vojnu v Afganistane a začal sa hon na bojovníkov Usámu bin Ládina. Akoby po ich vzore aj Ariel Šaron spustil akciu, ktorá sa mala čo najviac podobať „civilizačnému“ boju USA. Mala. Už od začiatku však izraelské ťaženie nabralo iný, zlý smer. Hoci aj americké bomby zasiahli množstvo civilistov, na rozdiel od Izraela sa Pentagonu podarilo svet viac-menej presvedčiť, že mu naozaj ide o rozrušenie organizácie al-Káida. Šaronovi vojaci postupovali oveľa brutálnejšie. Dôsledkom ich „čistiacich“ operácií v utečeneckých táboroch sú mŕtvoly Arabov - i žien a detí, a tie sa len ťažko dajú považovať za teroristov - ktoré márne čakajú na pochovanie. Ak sa nazdávame, že starý kontinent ostáva uchránený, mýlime sa. Zrážka sa prenáša aj do Európy, napríklad do Francúzska, kde žije päť miliónov moslimov a sedemstotisíc Židov. Krajina galského kohúta zažíva vlnu útokov na synagógy a židovské cintoríny. V tejto vyostrenej situácii stačí skutočne málo na to, aby vyhlásenia jedného z kandidátov na prezidenta, ultrapravicového Le Pena, tvrdo zamerané proti cudzincom, najmä moslimom, zabrali. Platí však, že dnešná sloboda je obmedzovaná slobodou včerajšou a naše súčasné konanie je determinované minulými činmi. I z toho dôvodu sa šíria hlasy o doteraz najväčšej porážke francúzskej demokracie a o pravdepodobných dôsledkoch francúzskych volieb pre celú Európu. Argument o špecifickosti každej krajiny však nemá silné korene. Z možných osobitostí sa totiž zvyčajne stáva pravidlo.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama