Reklama
Reklama

Ja V – terorizmus, podstata – ropa

Vývoj po 11. septembri 2001 je neúprosný. Je čoraz jasnejšie, že ide „len“ o veľkú hru o ropu. V rámci tejto hry má zvláštne postavenie Kaspické more. Región, kde sa sústreďujú energetické zdroje
Počet zobrazení: 928

Vývoj po 11. septembri 2001 je neúprosný. Je čoraz jasnejšie, že ide „len“ o veľkú hru o ropu. V rámci tejto hry má zvláštne postavenie Kaspické more. Región, kde sa sústreďujú energetické zdroje a teda ekonomické výhody. K dnešnému dňu sa oficiálne priznáva, že sa tam nachádza približne 12 miliárd ton uhľovodíkových palív. Rozhovory najvyšších predstaviteľov piatich krajín, ktoré s Kaspickým morom susedia, v turkménskom Ašchabade o rozdelení tohto bohatstva sa minulý týždeň skončili neúspechom. Náhoda? Sotva. Oblasť životných záujmov USA Senátor Rady federácie a exprezident Ingušska Ruslan Aušev sa nedávno na stránkach moskovskej Nezavisimoj gazety posťažoval: ,,Američania idú na Kaukaz, obkľúčia Kaspické more... Američania cynicky presadzujú svoje záujmy...“ Je to len názor generála, ktorý sa vojensky vypracoval v Afganistane, alebo je jedným z mála, ktorý hovorí pravdu? Začiatkom roku 2001 v Davose americká strana deklarovala: „My chápeme oblasť Kaspického mora ako oblasť svojich životných záujmov. Daný región vnímame ako ropnú alternatívu k Perzskému zálivu.“ Vec je veľmi jednoduchá. Ak krajina, ako napríklad USA, mimoriadne závisí od dovozu energetických surovín, tak buď zníži svoju energetickú spotrebu (USA naopak predpokladajú jej zvýšenie), alebo sa priestor, odkiaľ dováža surovinu, stane „jej“. A potom nejde o import, ale len o prepravu „zo svojho“. A „svojím“ ho spravíte pomocou námornej - ropnej pechoty. Ropáci sú dobre vycvičení a podporovaní propagandou v réžii CNN. Azerbajdžan zabral... Po návšteve Baku (27. a 28. marec 2002) Mira Ricardela, pomocníka ministra obrany USA Donalda Rumsfelda, zverejnili nové smery spolupráce USA a Azerbajdžanu vo vojenskej sfére. V prvom rade sa hovorí o postupnom prechode azerbajdžanskej armády na štandardy NATO a zlepšenie možností operatívneho zasahovania námorných síl tejto zakaukazskej republiky pri ochrane svojich záujmov v Kaspickom mori... Hlavnou témou však je zainteresovanosť USA v bezpečnosti transportného koridoru Východ - Západ tak, aby bezpečne obišiel Rusko a Irán. Experti v Pentagóne hovoria: „Zabezpečenie normálneho transportu zdrojov z kaspickej oblasti na svetové trhy a tiež bezpečnosť transportného koridoru projektu TRACECA Západ – Východ...“ Minister zahraničných vecí Azerbajdžanu Vilajat Guliev je presvedčený, že prítomnosť USA v tejto oblasti (prikaspickými štátmi sú Azerbajdžan, Rusko, Kazachstan, Turkmenistan a Irán) bude ,,regionálnym stabilizátorom a faktorom ekonomického rozvoja“. Zato bývalý gubernátor Leningradskej oblasti, exvicepremiér a dnešný senátor Vadim Gustov varuje pred znepokojením Moskvy zo „ záujmu krajín NATO a predovšetkým USA o tento región“. Téma znepokojenia je síce obohratá, nedôveryhodná, žiaľ, pravdivá. Všimli ste si, ani Guliev, ani Gustov nehovoria o hodnotách. Kto vlastne o nich dnes hovorí? Družba na večné časy Hodnotou sa stala aktuálna družba. Družba s USA na večné časy a nikdy inak je podmienkou akejkoľvek diskusie. Baku už upozornili, že na zmenu (prechod na parametre NATO) bude treba investovať do armády okolo 5-7000 dolárov na obyvateľa ročne. Dnes dokáže vyčleniť maximálne 500 USD a aj to so strachom, že sa prevalí sociálna dimenzia štátu. Hodnotou sa stalo ponúkanie vojenských základní za úhradu. Bývalé sovietske letecké základne v Kirgizsku (Manas), Uzbekistane (Chanabad), Tadžikistane (Kuljab), odkiaľ môže pohodlne operovať taktické letectvo USA nad Kaspickým morom, sa už dostali do rúk Pentagónu. Doplnili tie turecké a o chvíľu budú k dispozícii aj základne v Gruzínsku (Marneuli) a Azerbajdžane (Nasosnaja, resp. Kjurdamir). Problematický nástup Georgea Busha na prezidentský post neveštil svetu nič dobrého, samozrejme, ak si pod pojmom svet predstavujeme život ľudí, a nie zisky ťažobných a ropných spoločností. Viceprezident Dick Cheyney stál dlhé roky na čele spoločnosti Halliburton a poradkyňa prezidenta USA pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová si zarábala na chlieb v spoločnosti CHEVRON. Tu mala na starosti postsovietsku Strednú Áziu a najmä Kazachstan. To mnohé vo vzťahu k diktátorstvu Nursultana Nazarbajeva vrátane zaradenia Kazachstanu medzi krajiny so štatútom trhovej ekonomiky vysvetľuje... To sú tie hodnoty! No a pokiaľ ide o samotný štatút Kaspického mora, priamo zainteresované krajiny už desať rokov diskutujú ako ďalej. Jediným výsledkom je to, že sa dohodli na tom, že dohoda musí byť konsenzuálna a musí akceptovať medzinárodné právo. Otázka, či ide o jazero alebo o more, sa zdá už zbytočná, ale kto už dnes berie ohľad na medzinárodné právo, najmä keď je v hre ropa. Zmena situácie na Kaspiku bude geopolitickou bodkou za bývalým ZSSR. Veď konečným cieľom antiteroristickej operácie nie je terorizmus, ale plná kontrola nad svetovými energetickými zdrojmi. Ešte veríte v hodnoty „svojej“ civilizácie? Zabudnite priatelia! Keď treba, tak sa podstata javí a jav je podstatný. Keď netreba, všetko je naruby.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama