Robotník na psotu
Približne 900 z 1200 súčasných zamestnancov Podpolianskych strojární Detva Holding, a.s., stratí v najbližších dňoch prácu. V predvečer Prvého mája sa to dozvedeli od nového manažmentu robotníci tohto kedysi chýrneho podniku, ktorí už od januára márne čakajú na svoje výplaty. Hoci nový generálny riaditeľ Igor Chrapáň nevylúčil možnosť, že ak sa zabezpečí finančná stabilita fabriky, príjmu späť 120 ľudí, napĺňa sa reálne hrozba, že nezamestnanosť v tomto okrese pod Poľanou vystúpi na 32 percent. Bratislava, 13. december 2001: Kancelária vedúceho metodického pracoviska Odborového zväzu KOVO na Miletičovej ulici je skromná a útulná. Pavol Adámek sa prehrabáva v papieroch, študuje súbory v počítači. Rozprávame sa o strojárstve, o prepúšťaní, nevyplácaní miezd, o dramatickej situácii v DMD Holding. Tento kolos so sídlom v Trenčíne od roku 1995 zastrešuje strojárske podniky v oblasti zbrojárskej a čiastočne i nešpeciálnej výroby. Z jej troch stredísk v Detve, Dubnici nad Váhom a Martine existujú už len prvé dve. Martin v rokoch 1998 až 2001 padol. Odborári tušia tunelovanie „DMD Holding ovládli určité politické zoskupenia a situácia je rovnaká aj po voľbách roku 1998. Manažment sa sústredil na vyvíjanie komplikovaných vlastníckych vzťahov, v tomto si vybíjal energiu, a menej na výrobu a zamestnancov.“ Adámek to nechce nazývať tunelovaním, ale niečo také za tým odborári tušili. „Existujú prepojenia a väzby. Štátni úradníci, ktorí tam vstúpili po voľbách v roku 1998, nešli s ambíciou robiť poriadok v tom chaose, ale zapadnúť do stroja a profitovať z neho. Exminister hospodárstva Ľudovít Černák púšťal veľké bubliny na Júliusa Tótha, ktorý dával rovno návody na tunelovanie, no nerobilo sa nič. Ten prepletenec je tak beznádejne komplikovaný, že zákon v tom bráni urobiť poriadok.“ Bačovanie zástupcov štátu v Holdingu nahráva ofenzíve neoliberálnej pravice, podľa ktorej štát je najhorší vlastník. Najväčším akcionárom v DMD sa totiž stal Fond národného majetku SR. Jeho predstavitelia spolu so zástupcami odborov za nezanedbateľnú odmenu sedia v dozorných radách (DR) spoločností Holdingu. Pred ich očami sa rútia zbrojárske podniky do priepasti, uskutočňovali sa pokútne majetkové presuny, vznikali krížové vlastnícke vzťahy. Adámek nepopiera, že tento proces pripustili aj viacerí odborári: „Sám som bol členom DR Chirana Stará Turá a viem, aké je to ťažké. Zástupcovia odborov mali dôveru zamestnancov, ale menej sa hovorilo o ich odborných schopnostiach. Niekedy hlasovali zmätočne. Nebolo to priamou korupciou, oni ich spracúvali iným spôsobom. Museli držať tajomstvo, často sa tak blokovali i úplne bežné veci.“ Skutočná situácia vo firmách sa pred zamestnancami neodhalila. Vďaka politickým úverom dostávali výplaty aj za „nerobenie“. Pritom v roku 1989 pôsobilo v strojárstve na Slovensku 300 tisíc pracujúcich. Prvý porevolučný minister priemyslu Ján Holčík povedal, dve tretiny ľudí bude musieť zo strojárstva odísť a uplatniť sa inde, najmä v službách. „My sme ten kontingent splnili, lebo dnes v strojárstve pracuje už len okolo stotisíc zamestnancov,“ tvrdí Adámek, ,,ale ja som to od Holčíka vtedy pochopil tak, že sa očistí prezamestnanosť a zostanú fungujúce firmy so stabilizovanými pracovnými miestami. Situácia je úplne iná. Firmy sú pred krachom, výroba nie je očistená a progresívna, chystajú sa masové prepúšťania.“ Ťažko povedať, koľko z tých 200 tisíc prepustených strojárov dnes pracuje v Čechách, v Bratislave, v zahraničí, no takmer dve tisícky z ostávajúcej tretiny už tretí mesiac nedostávajú mzdy. Reč je o zamestnancoch detvianskych strojární, ktorí zorganizovali na Zelený štvrtok hladový pochod z Detvy do Zvolena. Ale nepomohlo to... Začalo sa to za Mečiarovej vlády... Detva, 16. apríla 2002: Mestečko pod Poľanou žije zdanlivo normálne. Obchody s výnimkou potravín však zívajú prázdnotou. Okresný úrad stojí na začiatku novej Detvy, v nenápadnom paneláku. Prednosta Juraj Bódi široko gestikuluje, občas svojrázne skracuje vety. Spomína príčiny krízy v PPS: ,,Objektívne sú všeobecne známe - konverzia, rozpad trhov, v súčasnosti recesia strojárskej výroby. Sú však subjektívne príčiny, ktorým sa dalo zabrániť, najmä nejasné majetkové vzťahy a chybné riadenie manažmentu. V týchto vzťahoch je namočená minulá vláda, že to dovolila vytvoriť, i súčasná, že to nedokázala rozpliesť. Keď vznikol DMD Holding, štát jednoducho odovzdal majetok ,súkromným osobám! Tie nemali eminentný záujem, aby firmy zvlášť fungovali, ale im slúžili ako slušný príjem. Na zlé riadenie som upozorňoval, keď som nastúpil do funkcie a vtedy došlo k istým nezhodám medzi OÚ a manažmentom.“ Vysoko zadlžené strojárne sa dostali do konkurzu a ich nástupcom sa v roku 1997 stal dnešný PPS Detva Holding, ktorého stopercentným akcionárom je DMD Fin, najlukratívnejšia časť DMD Holdingu. Dnes je konkurz nástupníckej firmy jedinou nádejou pre 1800 zamestnancov, že cez garančný fond dostanú vyplatené mzdy od začiatku roka. Tí odvtedy de facto štrajkujú, odmietajú chodiť do nevykúrených priestorov. Fabriku odpojili plynári aj elektrikári pre stomiliónovú sekeru voči verejným fondom (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa), začali sa exekúcie. V prípade rozpredania strojov už továreň nik nezachráni. A čo zodpovednosť štátu? „DR nerobila to, čo mala. Mala akcionárom dať na vedomie, že takýto stav tu je. Odbory mali dať návrh na odvolanie manažmentu.“ Neurobili to, lebo podľa stanov by za muselo byť všetkých šesť členov DR, vrátane Vojtecha Pánika z ministerstva hospodárstva, Ladislava Sklenára z DMD Fin, Ľubomíra Gažáka, dnes už bývalého prezidenta DMD Holding, a Ivana Brndiara, bývalého poslanca SNR za DS. Na bývalé predstavenstvo PPS sú už podané i trestné oznámenia. ... ale ani tá dnešná nie je nevinná „Štruktúra DMD Holdingu bola prospešná pre určitú skupinu ľudí, ktorá teraz stráca finančný zdroj, a tento model nebol prospešný pre štát, ktorý z neho nikdy nič nemal. Nikdy nič nemal! Iba úzka skupina ľudí, toto tam pokojne môžete napísať.“ Nedá mi neopýtať sa na politické a podnikateľské kruhy, či sa nedajú konkretizovať. „Nie, to si ja nemôžem dovoliť ako zástupca štátu,“ hovorí prednosta OÚ v Detve. ,,Sú tu indície na prepojenie na politické strany i veľkokapitál...“ A čo uznesenie vlády č. 1100/2000 o reštrukturalizácii DMD Trenčín, o privatizácii podielov štátu, o zjednodušení vlastníckych vzťahov? „Môj osobný názor na plnenie uznesenia vlády je taký, že tu nebol záujem tento prepletenec rozpliesť. DMD Fin je len vrchol, za ním sú ďalší ľudia, o ktorých nevieme, a títo iba plnili príkazy tých, ktorých nevidíme. Oni cez krížové členstvá v dozorných radách a predstavenstvách majú dostatočný príjem, aby to nemali záujem rozviazať.“ Aj optimistický scenár podľa Bódiho ráta iba s 800 zamestnanými strojármi v Detve. Najväčším zamestnávateľom v okrese s terajšou 23-percentnou nezamestnanosťou by sa potom stal OÚ aj so školami... Spontánnych sociálnych výbuchov sa neobáva, pretože ľudia na Podpoľaní sú síce horkokrvní, no kultivovaní. Hoci mnohí z nich už neplatia nájomné, mesto je zatiaľ trpezlivé. Navyše existuje úsilie v spolupráci s ministerstvom práce zálohovo im vyplácať sociálne dávky. Nemôžu sa totiž zaregistrovať na úrade práce, kým na fabriku nevyhlásia konkurz. „Žiaľ, musím konštatovať, že prioritu stabilizácie strojárstva pri vzniku nového okresu sa nepodarilo naplniť. Nie že by sme nechceli, ale nemali sme kompetencie...“ Pri rozlúčke so žoviálnym prednostom akosi intuitívne cítim, že ak by každý štátny úradník bral svoju funkciu tak zodpovedne ako on, boli by sme v menšom bahne ako teraz. Hmatateľné napätie nad mestom Pátranie po duševných zákutiach radových Detvancov je náročné. Ľudia neveria podozrivému vypytávačovi z hlavného mesta. V údajnej bašte miestnych robotníkov, v krčme Papuča je konfrontovaný so zatrpknutými reakciami. „Neskoro ste prišli!“ sťažuje sa šedivý pán, kedysi pracovník strojární, „Z Bratislavy je do Detvy zrejme veľmi ďaleko.“ Zhovorčivejší je miestny drobný podnikateľ v mladšom strednom veku. Ten zrejme nemá čo stratiť, kým väčšina „oddychujúcich“ strojárov stále verí, že v staronovej firme, ktorá vzíde z konkurzu, sa nájde práca i pre nich. Zoširoka rozpráva o tuneloch. Prvý a ten najväčší bol vraj v roku 1990. Padajú konkrétne mená, čísla, milióny, názvy firiem, zmienky o plechoch a nadhodnotených faktúrach, politické strany. Vraj vlastne jedna. Jej tunely sa, samozrejme, dokázať nedajú... Nad mestom visí určité napätie, takmer hmatateľné. Ním je poznačený aj predseda závodného výboru odborov v PPS Stanislav Ľupták: „Západné ekonomiky nepoznajú situáciu, že by ďalej existoval podnik, ktorému skoro zo dňa na deň kvôli konverzii vypadne 60 percent produkcie.“ Opisuje správu NKÚ o problematickom hospodárení spred šiestich rokov, transformáciu štátneho podniku na akciovú spoločnosť v roku 1996, staré zlé úvery, podkapitalizovanosť, zdôvodňuje nevyhnutnosť prepúšťaní. Veď v roku 1990 pracovalo v Detve 6200 strojárov. Pravda, odborári mali na racionalizáciu svoj kritický názor. K údajným tunelom sa vyjadruje viac ako opatrne: „To, že štátni úradníci na jednej i druhej strane takúto vec dovolili, nám sa s tým ťažko bojuje. Našou úlohou nebolo hájiť záujmy bánk, ale ľudí.“ A čo rozprávkové príjmy manažmentu krachujúcej fabriky, neplatiacej odvody do fondov? „Ale iste, my to neschvaľujeme,“ odpovedá. Druhý zástupca odborov v DR Ján Sekereš sekunduje: „A koľko by mali zarábať manažéri podľa vás? Ich názor bol taký, aby sme ich vysokými platmi podržali práve vtedy, keď sa fabrike nedarilo, aby potiahli.“ Cintorín pred Úradom vlády SR Bratislava, Námestie Slobody, 17. apríla: Za policajnými zátarasmi vidno drobný, symbolický cintorín. Na Úrade vlády SR rokujú odborárski vodcovia Ľupták, Sekereš i najvyšší kovák Emil Machyna, prednosta Bódi a iní. Protestujúci detvianski strojári akoby rezignovane čakajú na ich príchod. Staršieho pána sa pýtam, ako vníma situáciu v strojárňach. „Katastrofálna!“ reaguje. ,,Pracujem tam 41 rokov, teraz som dostal výpoveď. Beznádejná situácia, manažment to nevie riadiť, išli tam mladí chlapci, sopliaci, ktorí to rozkradli. Nevidím východisko bez riadnej pomoci štátu a bez dohľadu na to, ako sa naložilo s peniazmi, ktoré by sa prípadne investovali. Lebo už viackrát peniaze do fabriky prišli, no manažment ich rozkradol.“ Protestné zhromaždenie prišiel podporiť aj rodák zo Záhoria. Za korunu rozdáva pamflety proti NATO a kapitalizmu. „Kto nechce byť nákovou, musí sa stať kladivom,“ stojí na nich mohutným písmom. Na ďalšom autor veršami odpovedá na otázku: „Čo nám priniesla pani Zamatová?“ Mnohé z poetických formulácií presne vystihujú pozíciu zamestnancov PPS Detva: „Jedných si vyzdvihla vysoko do neba, druhým si odňala posledný kus chleba... Má robotník prácu a má aj istotu, že ju raz nestratí a príde na psotu?... Vyhnala si ľudí z práce na ulice a dala im do rúk žobrácke palice.“ Šedivý, fúzatý pán v stredných rokoch je pokojný, ale odhodlaný. Vymenuje, čo všetko - ešte stále - v Detve vyrábajú. Vysokozdvižné vozíky, malé nakladače pre stavebné stroje: „Ja som robil vo fabrike 35 rokov, a kde pôjdem teraz? Žiadna fabrika v okolí nie je! Toto je špinavosť.“ Spomeniem príklad argentínskeho keramického závodu Zanon, kde asi 400 robotníkov po zámeroch majiteľov o prepustenie všetkých to zobrali do vlastných rúk a vyrábajú pod robotníckou kontrolou. „Možno aj to bude. Zatiaľ ideme normálnou cestou, ale my tú fabriku nedáme padnúť, lebo ju postavili naši otcovia a nemáme tu žiadnu väčšiu. Krásna fabrika!“ „Páni v Detve aj v Trenčíne, nažrali sa ako svine!“ dočítam sa na jednom z transparentov. Medzitým z vládneho paláca vychádza delegácia. Detvania ich nadšene vítajú, ale predseda OZ KOVO im môže zvestovať iba ústny prísľub o uvoľnení 15 miliónov korún, čo predstavuje mzdové náklady továrne za necelý mesiac. Ani požiadavka odstúpenia orgánov DMD Holdingu nie je nijako spásonosná (19. apríla sa novým prezidentom stal inžinier Šubrt). Asi päťsto nespokojných strojárov sa za ohlušujúceho revu rapkáčov presúva pred Istropolis, do autobusov, a následne do Trenčína. Medzitým sa stihnem krátko porozprávať so šéfom odborového zväzu. Nie je veľmi optimistický. ,,Ekonomicky táto fabrika skončila. Nech je konkurz a potom nech rada veriteľov rozhodne, čo s tým. Ja by som bol strašne rád, keby sa to zachovalo ako celok, ale bude to hrozne ťažké,“ hovorí Machyna. Mysleli to vážne s okupačným štrajkom, ak by exekútori verejných fondov chceli odviesť stroje? „Sme odhodlaní urobiť aj to, hoci vieme, že to nie je celkom v súlade so zákonom. Ale keď tu ktosi šafári s majetkom niekoľko rokov, necháva miliardové dlhy a nič sa mu nestane, aj ľudia podľa ústavy majú právo brániť tú podstatu, ktorá tam je.“ Machyna je jediný, kto nemá problémy rozprávať o politických prepojeniach: ,,Nie je nič tajné, že podľa koaličnej dohody je DMD Holding - sčasti, nie celkom - pod gesciou SDĽ. Ja si myslím, že by sa nik nemal hanbiť za to, že tam je... Sú všade, tak si to rozdelili.“ Exekúciu majetku zastavili Sedíme vo veľkorysých priestoroch obchodnej spoločnosti ASV, s.r.o., v Bratislave. Predsedom predstavenstva je tu bývalý viceprezident FNM a predseda DR DMD Holding, člen DR PPS Detva Ladislav Sklenár. Zásadne nesúhlasí s mnohými tvrdeniami. Napríklad, uznesenie vlády č. 1100/2000 sa plní, iba nie v termínoch. Rozhodnutia o zlúčení spoločností sú na svete, len sa nerealizovali. Ten proces beží, ale to predsa nie je problémom DMD Holding, tým je založený majetok a absolútna podkapitalizovanosť. Prehnane vysoké platy manažérom? Čo už v dnešnom manažérskom svete nazveme prehnane vysokým platom? Nakoniec, zástupcovia odborov ani raz nepožiadali o ich zníženie. O tunelovaní, politickom prepojení nechce ani počuť. „Ježišmária, normálne som sa zľakol!“ vykríkne položartovne. „Z deviatich členov orgánov som jediný členom SDĽ. Spájať to s politickými stranami je podľa mňa hlúposť. A ak by som vedel o podozrení z tunelovania, tak som povinný robiť právne kroky! Tunelovať sa nedá bez dôkazov.“ Zodpovednosť zástupcov štátu a DR? „Prečítajme si Obchodný zákonník. Zodpovednosť akcionára nie je žiadna. Právo a zodpovednosť spočíva na výkonnom manažmente, na predstavenstve. Ja som do dokladov spoločnosti videl, ale to je všetko.“ Budúcnosť podniku vidí Sklenár v strategickom investorovi. Zvláštny živočíšny druh, momentálne na Slovensku asi najžiadanejší... Kľúčoví západní odberatelia ako Hanomag, Volvo či Karosa ešte na Detvu nezanevreli. V čase uverejnenia reportáže bude už PPS možno v konkurze a začne sa ďalšia z bolestných kapitol slovenského strojárstva. Vďaka úsiliu predsedu hospodárskeho výboru NR SR Jaroslava Volfa u riaditeľa VšŽP Eduarda Kováča sa exekúcia majetku zastavila, čím sa zabránilo rozpredaniu strojov v účtovnej hodnote 250 miliónov korún za desatinu. Môže sa tak uskutočniť konkurz, pracujúci aspoň teoreticky môžu dostať nevyplatené mzdy z garančného fondu. Nepochybný úspech SDSS. Stovky detvianskych strojárov však čakajú kruté časy. Ocitnú sa na ulici. Často niekoľko rokov pred dôchodkom, odrazu budú nepotrební, odsúdení na živorenie. Národ zatiaľ trpí cynické bačovanie zodpovedných činiteľov, bezohľadné vykorisťovanie novodobých kapitalistov, neefektívne vyjednávanie odborových vodcov, čoraz väčšiu biedu a nerovnosť. Dokedy?
