Reklama
Reklama

Prvý máj - tentoraz bez práce

Ráno pri prvomájovom vstávaní sa mi stihol prisniť ešte jeden zlý sen. V televízii s pokojným hlasom oznámili, že kedysi štátom ovládaná firma, dnes rozličnými zložitými machináciami „odštátnené“ Podpolianske strojárne v Detve sa rozhodli prepustiť viac ako polovicu z 1200 zamestnancov. A ako to už býva zvykom, politici mlčia a nik nevie ponúknuť východisko.
Počet zobrazení: 867
18-m.JPG

Ráno pri prvomájovom vstávaní sa mi stihol prisniť ešte jeden zlý sen. V televízii s pokojným hlasom oznámili, že kedysi štátom ovládaná firma, dnes rozličnými zložitými machináciami „odštátnené“ Podpolianske strojárne v Detve sa rozhodli prepustiť viac ako polovicu z 1200 zamestnancov. A ako to už býva zvykom, politici mlčia a nik nevie ponúknuť východisko. Nezamestnanosť je úspešne tabuizovaná téma a otupené obyvateľstvo vníma mesačné štatistiky o počte ľudí bez práce s takou istou apatiou ako predvolebné preferencie. Politické strany na tento problém rezignovali, aj keď vážnosť toho, že sa na Slovensku 20 percent občanov v aktívnom veku ocitlo mimo tejto spoločnosti, niekde v podvedomí cítia. Vyhováranie sa na čiernu prácu je bluf. Tí, čo pracujú načierno, sú v ilegalite preto, že im stranami ovládaný štát nevedel vytvoriť pracovné prostredie, v ktorom by sa uplatnili. Panuje všeobecná mienka, že napriek vážnosti situácie sa nezamestnanosť nestane významnou položkou volebného súperenia, keďže na jej riešenie nik nemá skutočný recept. Skúsenosti zo zahraničia naznačujú možné východiská, či už sa týkajú redukcie týždenného pracovného času alebo širokého celospoločenského konsenzu na tripartitnej úrovni, kde sa každý z hráčov zaviaže na niekoľko rokov držať svoje požiadavky na uzde. Lenže tieto riešenia sa dajú na slovenské pomery veľmi ťažko adaptovať, buď pre nízku produktivitu práce, alebo pre nestabilitu tripartitného systému. Riešenie problému nezamestnanosti bude na Slovensku tvrdým orieškom, keďže si to vyžaduje normálne prostredie s vyspelými politicko-ekonomickými elitami. Žiaľ, ani jednu podmienku naša krajina nespĺňa. Pravica sa svojimi návrhmi pre spoločnosť vracia o storočie naspäť, keď navrhuje odbúranie vecí, ktoré z nás robia skutočnú európsku krajinu, ako sú progresívne dane či odvody do sociálnych fondov. Ľavica má smutne veľa silných rečí, no len máloktoré sa dajú nazvať návodom na riešenie. A ako to dnes vidieť vo Francúzsku, či inde, priživia sa na tom neštandardné populistické strany. Veď nie je nijakým tajomstvom, že nezamestnaní, ak budú voliť, tak sa rozhodnú pre rýchle a nemožné riešenia v podaní Anny Malíkovej, Vladimíra Mečiara či Roberta Fica. Naopak „tradičné, štandardné“ strany, ak ich tak ešte môžeme nazvať, zakapávajú na svoju lenivosť a neschopnosť odpovedať na krízovú situáciu. Scenár do budúcnosti sa dá predvídať. Strany, ktoré budú pred voľbami argumentovať demokraciou, západnými hodnotami či inými pre nezamestnaného občana nezaujímavými témami, majú šancu uspieť u „zaopatreného“ bratislavského voliča. No subjekty, ktoré budú chcieť naozaj úprimne komunikovať o téme nezamestnanosť, sa budú musieť pripraviť na atak populistov, ktorých hlas môže byť mocnejší. Politici, ktorí chcú obhajovať ľudí práce, ako to zvyknú s obľubou hovoriť, budú musieť spojiť hlavy a vážne sa zamyslieť nad zamestnanosťou v našej krajine - alebo si sami hľadať nové zamestnanie. Je načase, aby sa diskusia posunula zo sociálne intuitívnej obhajoby ľudí do racionálnej polohy, kde sa už začnú konečne črtať vyargumentované riešenia. Ak sa to nepodarí, tak sa v spoločnosti bez perspektívy, ako je zatiaľ tá naša, bude viera v demokraciu, slobodu a ľudské práva čím ďalej tým viac strácať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama