Keltský tiger najväčší exportér softvéru

„Aké reálne možnosti máme na výber? Hľadíme na írsku skúsenosť a tá nám hovorí, že prakticky niet inej alternatívy... Rozširovanie je víťazstvom pre obe strany.“ Takýto postoj zaujal slovinský predstaviteľ k otázke vstupu jeho krajiny do EÚ. Predniesol ho na Národnom fóre o Európe, ktoré ako svoj príspevok do diskusie o budúcnosti nášho kontinentu zorganizovala írska vláda
Počet zobrazení: 1037

„Aké reálne možnosti máme na výber? Hľadíme na írsku skúsenosť a tá nám hovorí, že prakticky niet inej alternatívy... Rozširovanie je víťazstvom pre obe strany.“ Takýto postoj zaujal slovinský predstaviteľ k otázke vstupu jeho krajiny do EÚ. Predniesol ho na Národnom fóre o Európe, ktoré ako svoj príspevok do diskusie o budúcnosti nášho kontinentu zorganizovala írska vláda. Súčasné Írsko polemizuje so sociálno-spoločenským dopadom členstva v únii na otázky s tradične konzervatívnym nábojom. Táto ostrovná krajina hľadí na vývoj vo viacerých členských štátoch s určitým odstupom, no dôležitosť svojej európskej cesty nespochybňuje. Predstavitelia írskeho politického života boli nútení svoju vnútornú diskusiu inštitucionalizovať a odčiniť tak NIE celonárodného plebiscitu o Zmluve z Nice. Tento kľúčový dokument koncom roku 2000 definitívne potvrdil, že rozširovanie EÚ nevídaných rozmerov bude už čoskoro na programe dňa. Dominantný faktor rastu ekonomiky, írsky export do kandidátskych krajín, v súčasnosti dosahuje sotva 3 až 4 percentá jeho celkového objemu. Sto miliónov nových európskych spotrebiteľov však Íri napriek tomu vnímajú ako perspektívny prínos a sú za rozširovanie únie naším smerom. Kto nazrie do prieskumov verejnej mienky medzi obyvateľmi v členských štátoch EÚ zvaných „eurobarometer“, ten dokáže oceniť, ak v niektorej krajine presiahne podpora rozširovania medzi opýtanými 50 percent. Aká bude budúca podoba európskych inštitúcií? Rozširovanie spolu s potrebou dať orgánom EÚ jasné kompetencie a upraviť vzťahy medzi nimi viedlo v mnohých krajinách terajšej pätnástky k diskusii o predstavách vývoja európskej integrácie. Jej tvár budú čoskoro formovať možno spolu až s desiatkou nových členov zo strednej a východnej Európy. Národné predstavy by teda mali vygenerovať spoločnú víziu, či skôr kompromis o budúcej podobe únie. Je dobrou správou, že pätnástka už viac nepovažuje za otázku „či“ alebo „kedy“, ale „ako“ prispôsobiť dnešný model na fungovanie v blízkej budúcnosti. Bude to konfederácia, federácia alebo niečo medzi nimi? Bude sa EÚ opierať o spoločnú ústavu, alebo o konštitutívny dokument - povedzme Základných práv Európana? Či si po masívnom rozšírení zachová, alebo len čiastočne zmení svoj charakter sa dnes ešte z európskej diskusie vyčítať nedá. V slovenskej diskusii o našom príspevku do tohto procesu dominuje príprava na členstvo, teda snaha byť čo najskôr kompatibilní s tým, ako v súčasnosti EÚ funguje a na čo kladie dôraz. Som presvedčený, že únia sa po najbližšom rozšírení bude ďalej inštitucionálne vyvíjať. V slovenskej diskusii mi chýba predstava o tom, aké procesy v EÚ Slovensku prospejú a ktoré budú preňho nevyhovujúce. Na čom sa perspektívne chceme podieľať a v čom si zachovať voči nadnárodnému istý odstup. Rozhodovanie o budúcom koláči Málo si v predvstupovej eufórii uvedomujeme, že možno už čoskoro bude dvíhať ruku pri hlasovaní v Európskom parlamente aj trinásť slovenských zástupcov, že budeme mať vlastného komisára a sedem hlasov v Rade ministrov EÚ. S týmto scenárom sa v zahraničí ráta a závisí len od nás a našej diplomacie, ako právo spolurozhodovať o budúcnosti zjednocovania Európy a o formovaní jednotlivých zásad politiky únie využijeme. Prikláňam sa k názoru poľského vyjednávača J. Kulakowského, ktorý členstvo v EÚ nevníma ako stratu suverenity, ale ako získanie vplyvu na jej rozhodovanie. Prirodzene, z charakteru danej inštitúcie vyplýva, že členský štát prenáša časť výkonu svojich zvrchovaných práv na nadnárodné orgány a svojej právomoci rozhodovať o istých otázkach spoločného záujmu sa prakticky zbavuje. Predpokladajme, že sa vývoj uberie k odovzdaniu ešte väčšieho podielu z koláča, o ktorom by ináč rozhodoval každý členský štát sám. Napriek tomu možno odôvodnene veriť, že profit z takéhoto prenosu bude vyšší ako balík odovzdaných právomocí. Mnohé kandidátske krajiny zdôrazňujú, že Írsko vnímajú ako svoj vzor. Diskusia v SR sa prikláňa k názoru, že vzory medzi terajšími členmi hľadať netreba, alebo to aspoň nemusíme stavať do polohy univerzálneho receptu. Pritom sa zabúda na dôležitý prvok prípravy a následnej praxe, a tým je praktická skúsenosť. Slovensko spolu s ďalšími krajinami bývalého východného bloku prechádzalo transformačným procesom a vzor nehľadalo, pretože ani neexistoval. Medzi dnešnou európskou pätnástkou však krajiny, ktoré našli svoju tvár v Európskom spoločenstve, určite objavíme. Príkladmi vzhľadom na charakter a veľkosť Slovenska sú najmä Fínsko a Írsko. Zaujímavé je i porovnanie významu Beneluxu a spolupráce v rámci Višegrádskej štvorky ako zoskupení istých záujmov v rámci budúcej EÚ. Integračný pohyb i po summite v Nice takmer spontánne generuje veľkých a „tých menších“. Slovensko patrí prirodzene k tým druhým. Netreba zdôrazňovať ani fakt o špecifických spoločných záujmoch menších a väčších štátov. Medzi úspešnými Írmi, Fínmi a nami teda z hľadiska podielu na rozhodovaní bude možno čoskoro dať znamienko „rovná sa“. Keď nahliadneme do štatistík OECD, dozvedáme sa, že pokiaľ ide o rast ekonomík v 90. rokoch, na prvom mieste je suverénne Írsko (takmer osem percent rastu). Na lichotivom štvrtom mieste je Slovensko, ktoré dokázalo svoj výstup ročne zvyšovať o 4,6 percenta. Z hľadiska tohto porovnávania je však viac ako relevantné vedieť, čo vytváralo slovenský rast v danom období. A čo nezamestnanosť? V roku 1993 dosahovala miera nezamestnanosti u nás 14,4 a v Írsku 15,7 percenta. Len medzi rokmi 1994 až 1996 sa tam však podarilo vytvoriť až 130 tisíc nových pracovných miest! Dnes je pomer opačný a to 4,6 percenta ku 18,6 percenta v prospech Írska. V tomto ukazovateli nám spomedzi kandidátov na vstup „konkuruje“ iba Poľsko. Kritici írskeho hospodárskeho zázraku 90. rokov poukazujú na skrytú nezamestnanosť, pričom kritika u nás upozorňuje na skrytú zamestnanosť. No na danom porovnaní sa tak či onak veľa nezmení. Čo teda viedlo k označeniu Írska za „keltského tigra“? Írsko sa postupne vymanilo z hospodárskej a politickej naviazanosti na Veľkú Britániu, čo dnes zvlášť badať na írskej účasti na hospodárskej a menovej únii. V Írsku sa platí eurom! V roku 1973, teda v roku vstupu do ES, smerovalo 66 percent írskeho exportu do Británie a iba 12 percent do zvyšných častí spoločenstva. V roku 1998 bol pomer opačný – 24 : 48. V politickej oblasti bolo badať naviazanosť najmä v 60. rokoch. Charles de Gaulle v roku 1963 a 1967 zablokoval vstup britského kráľovstva do ES a prakticky tým odstavil i Írov, ktorých vstup prichádzal do úvahy jedine spolu s veľkým ostrovným susedom. Írsko postavilo svoj úspech na kontinuite v zmysle jednotnej politiky írskych vlád, ktoré sa držali načrtnutej politickej línie a stanovených národných priorít. Slovensko je naproti tomu ukážkovým príkladom reforiem, ktorých charakter sa mení pri každej novej politickej reprezentácii. Hrubý domáci produkt (HDP) SR dosahuje v súčasnosti asi polovicu európskeho priemeru. Írsko v čase svojho vstupu tiež nedosahovalo oveľa vyššiu hodnotu - bolo to asi 58 percent vtedajšieho priemeru ES. Dnes niektoré zdroje hovoria o 115-percentnom HDP. Slovensku by sa za súčasného vývoja podarilo dosiahnuť európsku životnú úroveň do 20 rokov, ak by naša ekonomika ročne rástla o šesť percent. Európska komisia však predpokladá rast našej ekonomiky na tento rok vo výške 3,6 a budúci rok 4,2 percenta HDP - a to označuje za „tú lepšiu predpoveď pre Slovensko“. Výrazná liberalizácia priestoru Ďalším faktorom sa stala výrazná liberalizácia írskeho hospodárskeho priestoru a nízke daňové zaťaženie. K zlomu došlo už koncom 50. rokov a dnes viacerí autori hovoria o „najglobalizovanejšej ekonomike sveta“. Íri sú „globálni“ z každej stránky, veď ich diaspóra dosahuje 18-násobok samotnej írskej populácie. Táto ostrovná republika má necelé štyri milióny obyvateľov a vo svete ich žije takmer 70 miliónov. Tento faktor je zvlášť viditeľný vo vzťahu k USA, kde Írov žije až 40 miliónov. Spoločnosti zo Spojených štátov umiestňujú značnú časť svojich investícií práve v tejto „high-tech“ bráne do Európy. Pozitívnu úlohu tu zohráva kombinácia angličtiny ako úradného jazyka (spolu s írčinou) a eurozóny. Napriek tomu, že sa Írsko podieľa na HDP EÚ sotva percentom, podarilo sa mu na prelome starého a nového tisícročia získať až desatinu prostriedkov preinvestovaných spoločnosťami z USA v Európe, v oblasti výroby elektroniky dokonca tretinu. OECD uvádza Írsko ako najväčšieho exportéra softvéru na svete! Obava z odlivu zahraničných investícií po vstupe nových krajín do únie je v súvislosti s oblasťami, do ktorých investície v Írsku smerujú (výroba špičkových technológií, elektroniky, viažuca sa na angličtinu) málo odôvodniteľná. Netreba zdôrazňovať ako Slovensko v danom ukazovateli zaostáva nielen v európskom, ale aj regionálnom meradle. Za roky 1989 až 2000 sa u nás preinvestovalo na hlavu obyvateľa 669 amerických dolárov. V Poľsku to bolo 751, v Maďarsku 1935 a v Čechách 2102 USD. Sociálny kapitál v mladej generácii Íri síce vynakladajú na vzdelanie priemer OECD (5,5 percenta HDP), no napriek tomu je proporcia 25- až 34-ročných obyvateľov s vyšším vzdelaním a kvalifikáciou druhá najvyššia v Európe a štvrtá najvyššia v OECD. Efektívne bežia aj rekvalifikačné kurzy zohľadňujúce rovnako ako celá sústava vzdelávania potreby tamojšieho pracovného trhu. V relácii pracovný trh - priority vo vzdelávaní sa Slovensko môže od Írska naozaj veľa učiť. Problémom ostáva ešte vyriešiť bytovú otázku. Výrazným stimulom minimálne do konca roka 2006 budú finančné injekcie vo forme príspevkov zo Štrukturálnej a Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) Európskej únie. Od vstupu to pre Írsko predstavovalo za každú libru resp. euro, vložené do spoločného rozpočtu, šesťnásobnú návratnosť. Štrukturálne fondy a zdroje SPP môžu aj Slovensku ako členovi EÚ výrazne pomôcť napredovať v oblasti výroby, infraštruktúry, poľnohospodárstva a vzdelávania. K Zmluve o pridružení Írska bol pripojený dodatok: „Írsko bude mať prospech zo všetkých postupov a zdrojov ES, pričom akýkoľvek írsky návrh sa bude zvažovať so zreteľom na jeho situáciu.“ Dnes je stupeň solidarity voči kandidátom podstatne nižší a návrhy Európskej komisie evokujú atmosféru dvojakého členstva. Verme, že mechanizmy podpory únie s cieľom harmonizovať celý jej hospodársky priestor zohľadnia stav jednotlivých kandidátov a od začiatku nám umožnia sa na deľbe práce v rozšírenej EÚ plnohodnotne podieľať. Keď sa argumentuje, že príspevky z SPP by výrazne zvýšili príjmy našich poľnohospodárov nad národný štandard, treba dodať, že príjem priemerného írskeho farmára sa od vstupu zvýšil viac ako šesťnásobne. V zahraničnej politike okrem aktívnej účasti na projektoch EÚ dominuje členstvo Írska v OSN, vzťah k Spojeným štátom a Veľkej Británii. Úloha participácie na európskej integrácii od roku 1973 ostáva nespochybnená. Keď sa o vstupe do ES organizovalo referendum, kladne sa vyjadrilo až 83 percent oprávnených voličov. Referendum o Zmluve z Nice za nízkej účasti voličov sa skončilo negatívne - v pomere 46:54 - z viacerých dôvodov, nesúvisiacich však bezprostredne s európskou problematikou. Tradícia konania referenda o dôležitých otázkach však dáva kľúčovým rozhodnutiam írskej politickej reprezentácie na rozdiel od tej slovenskej punc potrebnej legitimity. Ráta sa s opakovaním referenda o Zmluve z Nice. Z periférie do centra diania Napriek vojenskej neutralite dosahuje výška výdavkov na armádu v Írsku sotva percento HDP a v danej otázke existuje celospoločenský konsenzus. Prirodzene, Íri, vklinení medzi Veľkú Britániu a USA - teda medzi piliere Severoatlantickej aliancie - a obklopení oceánom, sú postavení do úplne odlišného geopolitického prostredia ako Slovensko. Írsko po 29 rokoch členstva väčšmi prosperuje a väčšmi si uvedomuje svoju identitu a jedinečnosť. Slovenským problémom je podľa názorov mnohých prebujnená verejná správa a slabé postavenie regiónov v porovnaní s kompetenciami centrálnej administratívy. Odborníci EÚ v ankete pre agentúru Reuters uviedli ako jeden z kľúčových problémov našej krajiny okrem postavenia Rómov, nefungujúceho trhu práce a zlej fiškálnej politiky (vysoký schodok štátneho rozpočtu) práve zlú verejnú správu. Naše šance integrovať sa do únie už v roku 2004 ohodnotili na 55 percent. Pokiaľ ide o počet uzatvorených negociačných kapitol, SR sa nachádza v strede spomedzi kandidátskych krajín. Národná rada vo februári 2001 novelizovala v úmysle plnohodnotne sa integrovať do európskeho právneho priestoru Ústavu SR, čím sa vytvoril potrebný zákonný rámec na vytvorenie funkčných regionálnych samospráv. V Írsku práve tie zohrali kľúčovú úlohu pri predkladaní projektov na čerpanie rozličných podôb európskej pomoci. Nemožno zabudnúť ani na viac-menej psychologický faktor vyjednávania so silnejšími partnermi. Írsko napriek svojej pomerne menšej sile dokázalo už viackrát presadiť do významných funkcií svojich predstaviteľov, či to bola vysoká komisárka pre ľudské práva OSN Mary Robinsonová alebo terajší predseda Európskeho parlamentu liberál Pat Cox. Prívlastok „keltský tiger“, ktorý sa sebavedome presunul z periférie do centra európskeho diania, už Írom patrí pomaly neodmysliteľne.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984