Nová hviezda Chu Ťin-tchao
Koncom apríla prišiel do Spojených štátov na oficiálnu návštevu čínsky viceprezident Chu Ťin-tchao. Pozoruhodné na tejto návšteve bolo, že americká vláda porušila zaužívaný diplomatický protokol a venovala mu pozornosť, aká patrí hlave štátu. Nebolo to po prvý raz, že niektorá vláda zahrnula viceprezidenta ČĽR vysokými poctami. Stalo sa tak aj vlani v jeseni, keď navštívil niektoré západoeurópske štáty. V oboch prípadoch organizátori predbehli dobu o niekoľko mesiacov. Chu Ťin-tchao sa totiž s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote stane v jeseni generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny a na jar v roku 2003 by údajne mal vystriedať Ťiang Ce-mina aj na poste prezidenta ČĽR. Vzhľadom na zásadu, že obe funkcie môže jeden politik zastávať v dvoch po sebe nasledujúcich volebných obdobiach je celkom možné, že Chu Ťin-tchao bude riadiť osud tejto najľudnatejšej krajiny sveta až do roku 2012. A to je dôvod, prečo mu vlády už teraz venujú oveľa väčšiu pozornosť, aká mu zatiaľ prináleží. Záhadný viceprezident Ešte donedávna sa o čínskom viceprezidentovi vedelo málo a hovorilo sa o ňom ako o záhadnom politikovi. Do povedomia svetovej verejnosti sa prvýkrát dostal v apríli 1999, keď počas kosovskej krízy americké lietadlá omylom zničili budovu čínskeho veľvyslanectva v Belehrade. Vtedy Chu Ťin-tchao riadil búrlivú kampaň čínskeho obyvateľstva proti politike USA na Balkáne. Podobne vystupoval aj vlani, keď americké špionážne lietadlo sa v blízkosti územia ČĽR dostalo do kolízie s čínskou stíhačkou a núdzovo pristálo na ostrove Chai-nan. O päťdesiatdeväťročnom Chu Ťin-tchaovi sa hovorí, že je dobrý organizátor a predstaviteľ štvrtej generácie politikov, ktorí po Mao Ce-tungovi, Teng Siao-pchingovi a Ťiang Ce-minovi budú riadiť osud krajiny najmenej v budúcom desaťročí. Z jeho súkromného života sa vie iba toľko, že obľubuje spoločenské tance a stolný tenis. Hovorí sa o ňom, že má vraj priam fotografickú pamäť. Vyštudoval hydrauliku a údajne bol protežantom reformátora, generálneho tajomníka strany Chu Jao-panga. Mladý Chu Ťin-tchao sa jeho zásluhou stal straníckym šéfom v Tibete. Lenže v januári 1987 Chu Jao-pang rezignoval potom, čo sa mu nepodarilo potlačiť študentské demonštrácie. Na jeho miesto nastúpil ďalší reformátor Čao C´-jang, ale jemu zasa čínske vedenie, najmä takzvaná ,,stará garda“ pripísala na vrub neschopnosť vysporiadať sa s nepokojmi študentov na námestí Tchien-an-men v máji 1989. V takejto atmosfére sa stranícky šéf v ďalekom Tibete mohol ocitnúť na strane porazených, ale bol jedným z prvých provinčných bossov, ktorí schválili zásah armády na námestí. Vtedy sa hovorilo, že Chu sa pridal k Li Pchengovi, ktorému pripisujú hlavnú zodpovednosť za rozhodnutie potlačiť študentskú revoltu hrubou silou. Sladkokyslá politika V súčasnosti patrí Chu paradoxne medzi popredných čínskych reformátorov. Popri funkcii viceprezidenta šéfuje aj známej Ústrednej straníckej vysokej škole v Pekingu, ktorá je liahňou reformátorov volajúcich po demokratických zmenách v strane a spoločnosti. Takáto zmes často až protichodných postojov a rozhodnutí viedla k tomu, že niektorí analytici nazvali Chu Ťin-tchaov štýl ,,sladkokyslá politika“, pomáhajúc si tak názvom známej čínskej polievky, ktorej tvorca dokázal zladiť dve rozdielne chute do jedného lahodného celku. Nová generácia politikov sa dostáva k moci v čase, ktorý je pre krajinu doslova prelomový. Dalo by sa povedať, že dochádza ku konjunkcii viacerých vĺn reformy. Predovšetkým je tu vstup ČĽR do Organizácie svetového obchodu (WTO), čo povedie k nevyhnutnosti otvoriť čínsky trh, a tým aj k možnosti, že niektoré domáce výrobky nedokážu konkurovať dovážanému tovaru. Deje sa tak pre Čínu v najmenej vhodnom čase, keď ekonomika prechádza zložitou transformáciou štátnych podnikov. Mnohé stratové prevádzky nedokážu odolať tlaku trhu a treba ich zatvoriť, čím narastá armáda nezamestnaných, a tým aj počet nespokojencov spomínajúcich s nostalgiou na staré časy, keď každý mal zaručenú povestnú misku ryže. V krajine sa zároveň hovorí o nevyhnutnosti reformovať politiku, pretože aj podľa zásad marxizmu sa politická nadstavba musela postupne dostať do nesúladu s trhovou ekonomikou. Strana všetkých ľudí Možno predpokladať, že práve reforma strany a politického systému zaplní najväčšiu časť funkčného obdobia Chu Ťin-tchaa. Už terajší čelní predstavitelia krajiny si uvedomujú, že transformácia strany nemôže zaostávať za transformáciou ekonomiky a novými vzťahmi v spoločnosti. Ako nedávno uviedol najvyšší predstaviteľ Ťiang Ce-min, ,,musíme držať krok s dobou a príslušne moernizovať teóriu“. Preto sa najnovšie o Komunistickej strane Číny hovorí ako o ,,kuan-min tang“, teda ako o strane všetkých ľudí. Strana sa podľa toho musí otvoriť ,,novým triedam“ súkromných podnikateľov a profesionálov. V súlade s takýmto vývojom prišiel Ťiang Ce-min s myšlienkou ,,troch reprezentácií“. Podľa nej strana už nereprezentuje robotníkov, ale „vyspelé produktívne sily, vyspelú čínsku kultúru a základné záujmy väčšiny“. Prvým výsledkom takéhoto prístupu je, že vlani začali do strany prijímať aj súkromných podnikateľov a v kabinetoch straníckych škôl sa diskutuje o možnostiach transformácie komunistickej strany na sociálnu demokraciu. Čínske delegácie navštívili niektoré európske krajiny, kde študovali štruktúry tamojšej demokratickej ľavice a zaujímali sa o transformáciu bývalých komunistických strán na sociálnodemokratické strany. Treba si všimnúť aj fakt, že v Japonsku čínske delegácie študovali, ako funguje tamojšia vládna Liberálnodemokratická strana a jej systém frakcií. Sledovanie schopností japonskej Liberálnodemokratickej strany vládnuť krajine dlhé obdobie práve vďaka početným frakciám nemožno považovať za náhodnú. Aj keď v Číne prevažná väčšina čelných predstaviteľov uznáva nevyhnutnosť reforiem, líšia sa v názoroch na ich tempo a postupnosť. Je pravdepodobné, že súčasné vedenie nebude kopírovať žiaden model západnej demokracie, ale tak ako v ekonomike dospeje k vlastnému spôsobu zavŕšenia politickej reformy, keď o vládu v krajine budú súťažiť dve frakcie tej istej strany líšiace sa buď dôrazom na tradície, alebo modernizáciu.
