Reklama
Reklama

Chlieb a hry

Takú obrovskú vlnu spontánnej radosti, akú sme videli počas sobotnej noci, Slovensko, azda s výnimkou Novembra 1989, ešte nezažilo. Výkon našich hokejistov vrátil sebadôveru celej spoločnosti. Chlapci nám ukázali, že profesionalitou, vytrvalosťou a zápalom pre spoločnú vec sa dá dosiahnuť takmer nemožné.
Počet zobrazení: 874

Takú obrovskú vlnu spontánnej radosti, akú sme videli počas sobotnej noci, Slovensko, azda s výnimkou Novembra 1989, ešte nezažilo. Výkon našich hokejistov vrátil sebadôveru celej spoločnosti. Chlapci nám ukázali, že profesionalitou, vytrvalosťou a zápalom pre spoločnú vec sa dá dosiahnuť takmer nemožné. Každodenným životom ubíjaní a frustrovaní ľudia razom znovunadobudli nesmiernu hrdosť. Slovenskí hokejoví reprezentanti svojím výkonom v Göteborgu dosiahli to, čo sa nepodarilo doteraz ešte nikomu - spojili celý národ. Ak mnohé z našich štátnych sviatkov sú iba umelými výtvormi, o ktorých sa rozhodlo za zeleným stolom, tak 11. máj sa stal skutočným sviatkom a všetci ho prežívali nesmierne intenzívne. Na námestiach našich miest sa egá jednotlivcov roztápali do jednoliatej masy, ktorá vytvorila akési kolektívne Ja. Elitári masami pohŕdajú pre ich údajné plebejstvo, ľahkú manipulovateľnosť a sklon k rovnostárstvu. Lenže z tohto davu vyžarovala nesmierne pozitívna energia. Z očí prítomných sa dalo vyčítať: „Konečne!!! Konečne i my môžeme byť na niečo skutočne hrdí.“ Na psychiku národa, ale i jednotlivcov (a pre malý národ to platí dvojnásobne) pôsobí takéto posilnenie kolektívnej identity nesmierne pozitívne. Eufória tohto kolektívneho Ja zároveň na chvíľu pomôže ľuďom zabudnúť na všetky ich všedné problémy. To si dobre uvedomujú aj naši politici. Veď už v starom Ríme, keď si vladári potrebovali získať priazeň más, platilo príslovie Panem et circenses (Chlieb a hry). A tak bude zaujímavé sledovať politikov, ako sa budú usilovať na úspechu hokejistov parazitovať. Nuž neboli to oni, ale hokejisti, ktorí sa pričinili o tento „celonárodný happening“. Hry, ktoré pre nás pred voľbami pripravuje naša politická garnitúra, sú už okukané a uverí im len málokto. A okrem obligátneho predvolebného guláša sa im už dlhé roky nedarí vytvoriť také podmienky, v ktorých by sa občan o svoj každodenný chlieb mohol pričiniť vlastnou prácou. No minulý týždeň sme boli svedkami ešte jedného víťazstva. Síce prebehlo v komornejšej atmosfére a neprežívali ho všetci tak intenzívne ako to vo Švédsku, ale pre tých, ktorí sa na ňom podieľali, malo takú istú, ba možno ešte vyššiu hodnotu. Odborári z OZ KOVO v Detve strávili pred ministerstvom hospodárstva tiež jednu celú noc. Ráno sa potom dozvedeli, že ich boj nebol márny a PPS ide konečne do konkurzu. Paradoxne, aj keď mnohí z nich prídu o prácu, sa tešia. Nečudo - zostať štyri mesiace bez koruny, nie je žiaden špás. Teraz im aspoň konečne dajú výplaty a keď ich prepustia, budú sa môcť zaregistrovať na úrade práce. Je to málo? Je to veľa? Alebo je to len ďalšie Pyrrhovo víťazstvo? Ťažko povedať. Ani to hokejové, ani to odborárske víťazstvo by však nemalo upadnúť do zabudnutia. Lebo PPS Detva zostane mementom tunelovania podnikov a okrádania pracujúcich. Kde skončili tie miliardy, ktoré tam kedysi putovali? Vo vreckách tunelárov. Ak by všetci ľudia v tejto krajine dopadli ako strojári z Detvy, potom by bola len veľmi malá pravdepodobnosť, že niektoré z našich detí by malo príležitosť stať sa raz v budúcnosti hokejistom Šatanovho či Bondrovho formátu...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama