Najprv režeme, potom meriame
Diskusie okolo návrhu zákona o obchodných reťazcoch, ktorý je v Národnej rade SR v druhom čítaní, sa krútia okolo základnej otázky: je účinné, spoločensky opodstatnené a z dlhodobého hľadiska rozumné ponechať reguláciu vzťahov medzi dominujúcimi nadnárodnými obchodnými sieťami a lokálnymi predajcami, výrobcami, dodávateľmi a spotrebiteľmi na ,,neviditeľnú ruku trhu“? Naozaj sa nemá do tohto systému zasahovať legislatívnymi opatreniami? Nebolo by preň lepšie stanoviť zrozumiteľné, všeobecne známe, záväzné a vynútiteľné pravidlá hry tak, aby sa rešpektovali verejné záujmy? A čo sa dá v tomto smere považovať za verejné záujmy? Situácia na Slovensku Vstup nadnárodných obchodných reťazcov (OR) zasiahol Slovensko v porovnaní so susednými krajinami Vyšegrádskej štvorky približne s trojročným oneskorením. OR výraznejšie vstúpili na náš trh v roku 1999, ich skutočný boom sa však začal až roku 2000 a odvtedy sa ich pozícia ustavične posilňuje. V roku 2000 sa v rebríčku desiatich najväčších obchodných spoločností s rýchloobrátkovým tovarom pôsobiacich na slovenskom trhu umiestnili dva nadnárodné OR (Tesco Stores SR, a.s., a Billa, s.r.o.), v roku 2001 ich už bolo päť (pribudlo Metro Cash & Carry Slovakia, Carrefour SR a Kaufland SK). V počte hypermarketov si drží prvenstvo Tesco Stores pred Carrefourom - v dvanástich slovenských hypermarketoch týchto dvoch spoločností sa podľa odhadu agentúry Terno realizovalo až 35 percent maloobchodného obratu. Viac ako polovicu z maloobchodných tržieb si delia super- a hypermarkety. Výrazne rastie aj rozloha predajnej plochy na Slovensku. V roku 2000 predstavovala 0,43 m2 na obyvateľa (oproti približne 0,9 m2 v ČR a 1,0 m2 v krajinách EÚ), ku koncu roka 2001 však už bola táto hodnota u nás porovnateľná s ČR. Podľa týždenníka Trend sa dá očakávať, že počet veľkoplošných obchodných prevádzkarní sa v SR do roku 2004 zvýši až na 140. Slovensko by sa tak v hustote hypermarketov priblížilo Veľkej Británii a Nemecku, na rozdiel od nich je však u nás niekoľkonásobne nižšia kúpna sila obyvateľstva. Okrem toho vo vyspelých štátoch fungujú mechanizmy na ochranu domácich malých a stredných podnikateľov, poľnohospodárstva a výroby. Domáci obchodníci a výrobcovia Slovenský obchod bol pri nástupe OR veľmi atomizovaný. Prevažovali v ňom malé podkapitalizované subjekty, odrezané od dostupných úverových zdrojov. Ekonomický tlak zahraničných OR zlikvidoval síce veľké množstvo malých obchodníkov, no súčasne ostatných prinútil integrovať sa, prevziať pravidlá hry, voči ktorým pôvodne hľadali ochranu, a začať ich na trhu tvrdo uplatňovať. Najúspešnejším integračným zoskupením je spoločnosť Coop Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, Bratislava. Vzniklo zlúčením doterajšieho Slovenského zväzu spotrebných družstiev a obchodno-nákupnej centrály siete Jednota Coop Centrum, a.s. Jednota sa tak stala najsilnejšou obchodnou skupinou. Jej celkový hospodársky výsledok (t.j. súčet obratov všetkých Jednôt na Slovensku) ukazuje, že si dokonca posilňuje pozíciu lídra v oblasti maloobchodného predaja potravín a predmetov dennej spotreby. Jej podiel na trhu v roku 2001 bol viac ako pätinový, a to napriek razantnému nástupu nadnárodných OR. Rýchlym vytláčaním drobných a stredných domácich predajcov obchodnými reťazcami sa jednotliví výrobcovia a dodávatelia stávajú závislými od systému OR. Sú vystavovaní ich jednostrannému diktátu a znášajú väčšinu dôsledkov konkurenčného boja medzi nimi. Napríklad až 65 percent niektorých potravinárskych výrobkov sa realizuje prostredníctvom OR. OR vyžadujú dodávať tovar za neúnosných dodacích a platobných podmienok. Zmluvne zakotvené dodávateľské podmienky vytvárajú na výrobcu ekonomický tlak, ktorý často nezabezpečuje ani minimálnu rentabilitu produkcie. Za zaradenie do evidencie OR požadujú od dodávateľa príspevok od 10 000 do 100 000 korún za predajňu. Všetky OR v SR priamo vyžadujú od dodávateľa tzv. zalistovacie poplatky za zaradenie tovaru do predaja v rozmedzí od 5000 do 25 000 Sk za každý výrobok, alebo 4 až 8 percent z obratu. Z týchto platieb si podľa dostupných informácií OR vopred zabezpečujú prostriedky na budovanie nových hypermarketov na Slovensku. Hypertvrdé podmienky Obchodné reťazce vyžadujú tiež osobitné platby za vystavenie tovaru na výhodnom mieste (za 5000 až 45 000 Sk ročne), pričom negarantujú miesto v regáloch a môžu výrobky vyraďovať z predaja. Vynucujú si tiež dodatočné bezplatné služby a neprimerané príspevky na úhradu nákladov na propagáciu. OR majú dohodnuté zľavy už vo fakturácii. Požadujú zľavy 16 percent na všetky výrobky, k tomu štvrťročný bonus 18 percent, na tri druhy výrobkov sedem percent a ročný obratový bonus v závislosti od objemu predaja. Tzv. akciové zľavy sa pohybujú v rozpätí od 8 do 15 percent a poplatky za zverejnenie produktu na propagačnom letáku od 10 000 do 40 000 korún. OR si tiež vynucujú rozličné zľavy z dôvodu otvárania nových prevádzok. Zrážky z ceny výrobkov tak bežne vystupujú až do výšky 29 percent, často aj pod výrobné náklady, čo je pre domácich výrobcov dlhodobo neúnosné. Hoci v zmysle platnej novely zákona o poľnohospodárstve sú potravinári za vybrané komodity povinní platiť prvovýrobcom do 30 dní, platobné lehoty nadnárodných sietí nezriedka dosahujú 60-75 dní. OR odmietajú brať zodpovednosť za množstvo dodaného tovaru, a to aj v prípade rýchloobrátkového. Pred vypršaním záručnej lehoty žiadajú od výrobcu radikálne znížiť cenu, vymeniť tovar za nový alebo ho na vlastné náklady stiahnuť z predaja. Tak isto neúnosne skracujú intervaly dodávok a v ich rámci množstvá odobratých výrobkov, čo zvyšuje režijné náklady dodávateľov. Zbavujú sa tým podnikateľského rizika na úkor dodávateľov. Supermarkety verejnoprospešnými stavbami? Ministerstvo hospodárstva SR predložilo v roku 2000 na rokovanie ekonomických ministrov návrh zákona o OR a veľkých obchodných prevádzkarňach. Návrh upravoval regulatívy pre plánovanie hypermarketov s cieľom predísť predimenzovaniu predajných kapacít a najmä opatrenia proti zneužívaniu ich ekonomickej sily voči výrobcom alebo dodávateľom. Tento návrh však v novembri 2000 ekonomickí ministri odmietli ako nesystémové riešenie a odporučili vláde ďalej sa jeho prípravou nezaoberať. Podľa nich problematiku plánovania a lokalizácie hypermarketov riešil stavebný zákon a ochranu pred zneužívaním ekonomickej sily OR mal upravovať pripravovaný návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Oba argumenty sa rýchlo ukázali ako veľmi diskutabilné. Regulácia hypermarketov prostredníctvom stavebného zákona je na Slovensku nielen neúčinná, ale územné plánovanie môže slúžiť aj ako nástroj na účelové presadzovanie ich výstavby. Ak totiž výstavba hypermarketu nie je obsahom územného plánu, sa dá to v praxi riešiť jeho jednoduchým doplnkom, ktorý sa dotýka iba parcely plánovaného hypermarketu a bezprostredne susediacich plôch. Takýto doplnok územného plánu vôbec nerieši dôsledky spôsobené napríklad zvýšenou dopravou a už vôbec nevyhodnocuje dopady na maloobchodnú sieť. Ako celkom absurdný príklad môže slúžiť projekt hypermarketu Metro vo Zvolene, ktorý mesto v doplnku k územnému plánu neváhalo dokonca vyhlásiť za verejnoprospešnú stavbu. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže nadobudol účinnosť od mája 2001 a rieši problematiku koncentrácie na trhu iba vo vzťahu k jednotlivým subjektom (tá nesmie presiahnuť 25 percent), ale nie k dominancii OR ako systému. Aj keď si jednotlivé nadnárodné reťazce postupne rozdeľujú trh, žiadny z nich nemá dominantné postavenie v zmysle tohto zákona. Dominantným sa však stal systém OR ako celok. Nový zákon v parlamente Agropotravinárska samospráva, ktorá zastupuje záujmy výrobcov, preto pripravila nový návrh zákona o OR, ktorý vo februári 2002 predložila do parlamentu skupina poslancov. Upravuje podmienky predaja tovarov v OR, spôsob posudzovania a zamedzenia zneužívania ich ekonomickej sily, zriadenie a vedenie registra predajní a sankčné opatrenia. Návrh obsahuje aj ustanovenie o povinnej minimálnej 70-percentnej ponuke na Slovensku vyrobeného tovaru. Hoci sa toto opatrenie týka iba sortimentu, ktorý sa u nás bežne vyrába (t.j. nevzťahuje sa na tzv. nenahraditeľné poľnohospodárske komodity, napr. citrusové plody), stretlo sa s ostrým nesúhlasom obchodnej sféry na čele s OR. Podľa nich ide o neprípustný účelový protitrhový zásah do slobody podnikania, ktorý by sa prejavil v raste spotrebiteľských cien. Ich predstavitelia označili návrh zákona za „umelý výtvor silných lobistických skupín slovenských výrobcov“, ktorý vraj má slúžiť ako nástroj časti potravinárskeho priemyslu na „riešenie svojich problémov na úkor obchodu“. S uvedeným ustanovením vyjadrila nesúhlas aj Európska komisia. Aj predkladatelia návrhu vnímajú tento princíp ako účelový, jeho cieľom je však dočasná ochrana domácej výrobnej základne, ktorá za dnešných okolností nie je schopná kapitálovo konkurovať nadnárodným výrobcom. Tých zvýhodňuje nielen niekoľkonásobne vyšší objem dotácií a bezproblémový prístup k bankovým úverom, ale často aj priame prepojenie na OR, ktoré podnikajú na Slovensku. Podľa nich trend úpadku časti poľnohospodárskeho sektora nie je primárne dôsledkom neefektívnej a nekvalitnej výroby domácich výrobcov, no rozdielneho ekonomického zázemia, ktoré im neumožňuje využívať v konkurenčnom zápase rovnocenné postupy a metódy. Likvidácia domácich výrobcov a závislosť slovenského trhu od dovozu sa neodráža len na hrozivom zvyšovaní pasívneho salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami (to vykázalo v roku 2001 historické maximum - takmer 20,3 miliardy korún) a raste nezamestnanosti (podľa odhadov prevaha dovozov nad vývozmi už pripravila o prácu najmenej 50 tisíc ľudí), ale aj na zvyšovaní cien, čo pocíti najmä koncový spotrebiteľ. Po prekročení určitej miery importnej závislosti totiž prestávajú byť dovozy lacné. Platby, ktoré si vynucujú OR od producentov, dosahujú 12 až 29 percent z hodnoty realizovaného tovaru, pričom rentabilita väčšiny potravinárov je podstatne nižšia. Nižšie zisky výrobcov sa premietajú do nižších investícií do výroby, čo spolu s tlakom na obmedzovanie dotácií, neraz oprávneným, môže viesť ku krachu významnej časti výrobcov po vstupe do EÚ, pretože nebudú schopní konkurovať dotovaným európskym producentom. Vyhliadky zatiaľ nie sú ružové Osud spomínaného návrhu zákona je nejasný. Pokiaľ však právo nezabezpečí domácim dodávateľom účinnú ochranu pred diskrimináciou, OR pôsobiace na Slovensku ostanú prakticky mimo akejkoľvek kontroly. Je zaujímavé, že podľa kompetentných pracovníkov ministerstva hospodárstva návrh zákona ,,prichádza neskoro a je zbytočný, pretože zahraničné reťazce svoje plánované supermarkety a hypermarkety už vybudovali alebo dokončujú“. Podľa nich je možné chrániť domácich výrobcov iným spôsobom – napríklad rozličnými podpornými programami vrátane dotácií. Nespomínajú však odvrátenú stranu takéhoto riešenia: dotácie nielen zvyšujú objem verejných výdavkov, ale podliehajú aj korupcii a zneužívaniu, vďaka čomu oni sami tlačia na ich maximálne obmedzovanie. Navrhovaná zákonná regulácia podstatné nároky na štátny rozpočet nevytvára. V situácii, keď obchod je kapitálovo silnejší ako produkčná základňa, by regulácia mohla prispieť k vytvoreniu rovnocenného vzťahu medzi producentmi a obchodom. To isté sa týka kompenzovania deficitu obchodnej bilancie dotovaním exportu produkcie zo Slovenska, prípadne dotovaním zahraničných investorov. Oba spôsoby sú v porovnaní s reguláciou OR neporovnateľne nákladnejšie a ani jeden nerieši príčiny, ale iba následky vzniknutých problémov. Ich finálny efekt navyše nemusí vôbec korešpondovať s pôvodnými očakávaniami. Ukazuje sa, že sa u nás udomácnila zvláštna kultúra rozhodovania, ktorej chýba elementárna schopnosť predvídať spoločenské problémy a vopred im predchádzať. Aj v prípadoch, že sa potenciálne riziká vo vzťahu k danej politike dajú ľahko predpovedať, príklady z iných krajín na ne dokonca priamo upozorňujú, vzbudia pozornosť až vtedy, keď je už vraj aj tak neskoro a keď opatrenia môžu mať pre vládu politické i ekonomické dôsledky. Pseudozásada „najprv rež, potom meraj a opravuj“ sa naplno odhalila aj v celkovom prístupe vlády SR v predvstupovom procese, keď po uzavretí dvoch tretín kapitol a niekoľkoročnej informačnej kampani v prospech integrácie Slovenska do EÚ začína hovoriť o príprave dopadovej štúdie nášho vstupu do únie. Napriek tomu, že problémom, ktoré vznikli uplatňovaním takého istého postupu aj pri otvorení slovenského trhu nadnárodným OR, už nemožno predísť, treba ich riešiť. Odpoveď na otázku ako však ostáva otvorená. Isté je iba to, že ich ignorácia nie je dobrým riešením.
