Vysídlenie bez dekrétov

Hoci po skončení druhej svetovej vojny z Maďarska vysídlili tristotisíc Nemcov, márne by ste v maďarskom zákonodarstve hľadali zákon, v ktorom by bol tento krok právne zakotvený. Nič takého, ako sú povestné Benešove dekréty, tam nejestvuje. A ak by ste sa spýtali na okolnosti tohto odsunu dakoho v Budapešti, zrejme by ste dostali odpoveď: Postupimská konferencia o tom rozhodla a Maďarsko to bolo nútené vykonať. Takto sa to učí na maďarských školách a takto to vytrvalo hlásajú tamojší historici a politici. Ešte v roku 1990 na zhromaždení švábskych Nemcov v Singelfingene hovoril vtedajší premiér József Antall v tejto súvislosti o „vynútenom nátlaku Spojencov“. V skutočnosti však ide o vykonštruovanú legendu, pretože pravda je iná. Maďari hneď po skončení vojny prišli v úplnej tichosti s požiadavkou odsunúť až pol milióna nemeckého obyvateľstva. Zdôvodňovali to jeho kolektívnou vinou za nacistické postoje. Postupimská konferencia, ktorá sa konala v druhej polovici júla 1945, tento návrh schválila. No legenda o iniciatíve Spojencov v prípade odsunu Nemcov sa v Maďarsku stále živila, a tak dnes už skoro nik ani nespomenie, že vlastne iniciátormi odsunu, ako aj jeho horlivými uskutočňovateľov boli Maďari. A nik od nich ani nežiada, aby odvolali nejaké dekréty, či zákony, keďže sa celý akt presídlenia realizoval bez akéhokoľvek „papierovania“.