Reklama

Fiktívny koniec studenej vojny

Prezidenti Ruska a Spojených štátov, Vladimir Putin a George Bush, podpísali v piatok 24. mája v Moskve Dohodu o znížení strategických vojenských potenciálov. Obaja vyhlásili, že tým otvorili novú kapitolu vzájomných vzťahov
Počet zobrazení: 975

Prezidenti Ruska a Spojených štátov, Vladimir Putin a George Bush, podpísali v piatok 24. mája v Moskve Dohodu o znížení strategických vojenských potenciálov. Obaja vyhlásili, že tým otvorili novú kapitolu vzájomných vzťahov. Bush po podpise tvrdil, že je to ,,historický deň pre celý svet“ a Putin sa pridal k nemu konštatovaním, že ,,dnes hovoríme spoločným jazykom“. Najnovšia etapa zbližovania sa zavŕšila v utorok 28. mája na summite NATO v Ríme, kde vznikla nová Rada NATO-Rusko. V nej bude zástupca Moskvy sedieť ako rovnocenný partner pri riešení niektorých globálnych otázok. Začalo sa hovoriť o definitívnom pochovávaní studenej vojny - americký prezident údajne vyhlásil, že týmto činom prihodil na jej hrob poslednú lopatu. Krátka história vzťahov Krátko po nástupe Georgea Busha juniora do Bieleho domu prezidentova poradkyňa pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová ešte tvrdila, že USA ,,nemajú nijaký dôvod Putinovi veriť“. Preto navrhovala, že Rusko, tak ako Sovietsky zväz v časoch studenej vojny, treba izolovať a držať v príslušných medziach. O niekoľko dní to bude rok, čo sa v Slovinsku obaja prezidenti stretli po prvýkrát. Bushovi tento krátky kontakt postačil, aby prišiel s prekvapujúcim tvrdením o Putinovej úprimnosti: ,,Pozrel som do jeho očí a bol som schopný spoznať jeho dušu.“ Napriek tomu napätie vo vzájomných vzťahoch pretrvávalo. Až o tri mesiace nasledoval čin, ktorý Busha presvedčil o správnosti jeho tvrdenia. 11. septembra 2001, krátko po teroristických útokoch v New Yorku a Washingtone, zavolal Putin vystrašenému americkému prezidentovi priamo na palubu lietadla krúžiaceho z bezpečnostných dôvodov kdesi nad Floridou. Povedal mu, že vie o tom, že americké ozbrojené sily sú v stave vysokej bojovej pohotovosti, ale na rozdiel od praxe z minulosti nepovažuje Moskva za potrebné postupovať rovnako. Neskôr urobil významný ústupok, keď po začatí vojny v Afganistane súhlasil s pobytom amerických jednotiek v niektorých stredoázijských republikách bývalého ZSSR. A nebol to jediný ústupok Moskvy. Keď sa USA rozhodli vypovedať zmluvu ABM, Rusko to napriek predchádzajúcim ostrým námietkam iba vzalo na vedomie. Stručná dohoda, dlhá deklarácia Pokiaľ ide o najnovšiu dohodu, jej rozsah súťaží o svetové prvenstvo najmä v stručnosti. Ak neberieme do úvahy úvodné frázy, obsahuje len dvadsať riadkov. Podstatné je, že sa do 31. decembra 2012 počet jadrových hlavíc z terajších 6000 zníži na 1700-2200. Hlavice sa nebudú likvidovať, iba sa uložia do skladov. Ak niektorá vláda bude chcieť dohodu vypovedať, stačí, aby o tom upovedomila druhú stranu tri mesiace pred termínom. Jediným ústupkom Moskve je, že nejde o formálny sľub dvoch prezidentov, ale o dohodu, ktorú musia ratifikovať parlamenty oboch krajín. Tým sa jej dal väčší význam, ako pôvodne zamýšľal Bush. Najnovšia dohoda teda nie je ani tak historický dokument ako skôr priznanie Ruska, že z ekonomických dôvodov nemôže držať krok so Spojenými štátmi ako superveľmocou. Oveľa väčší význam ako samotná zmluva má spoločná deklarácia, ktorá sa dá v skratke hodnotiť ako odmena Moskve za uznanie americkej dominancie vo svetovej politike. Uvádza sa v nej, že ,,éra, v ktorej obe krajiny pozerali na seba ako na nepriateľa, sa skončila“. Nová éra bude obdobím politickej spolupráce v regiónoch, ako Stredná Ázia, Kaukaz a Moldova. Na riešení problémov oblastí, ktoré ešte donedávna boli neoddeliteľnou súčasťou Sovietskeho zväzu a kde Rusko citlivo reagovalo na akýkoľvek zásah zvonka, sa budú teraz obe krajiny podieľať v podstate rovnakou mierou. Moskve sa zato priznáva právo zapojiť sa do transformácie Afganistanu a do riešenia problémov Balkánu, Iraku a Blízkeho východu. Rozdielne názory na Irán Obe krajiny naďalej majú rozdielny názor iba na otázku, či súčasný Irán patrí do krajín tvoriacich ,,os zla“, ako nedávno deklaroval americký prezident. Washington s tým spája možnú hrozbu šírenia jadrových zbraní, lebo Moskva pomáha Teheránu budovať jadrovú elektráreň v Bušíre. Ruský prezident tvrdí, že ide o bežný jadrový reaktor, podobný ako prisľúbili USA vybudovať v Severnej Kórei pod podmienkou, že sa zriekne vlastného jadrového výskumu. Za nový prístup k problémom súčasného sveta, čo v podstate znamená uznanie dominantného postavenia USA, bude Rusko podľa spoločnej deklarácie odmenené v ekonomickej oblasti. Prezident Bush sľúbil podporiť vstup RF do Svetovej obchodnej organizácie a do 14. júna by sa mal zrušiť diskriminačný Jacksonov-Vanikov dodatok z roku 1974, ktorý sťažoval vtedajšiemu Sovietskemu zväzu zahraničný obchod s USA zato, že neumožňoval slobodu emigrácie. Napriek tvrdeniu o historickom prelome a novej úrovni vzájomných vzťahov dohoda podpísaná v Moskve obsahuje mnoho poistiek, ktoré umožňujú rýchly návrat do starých pomerov. Desaťročný limit dohody a rýchla možnosť jej vypovedania naznačujú, že historické priateľstvo môže byť aj dočasné. Ak sa aj Bush naozaj rozhodol definitívne pochovať studenú vojnu, lopatu pre istotu nechal na mieste. Pomocou nej sa vždy možno presvedčiť, či nešlo o predčasný pohreb.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama