Letmá zastávka na ceste do Ruska

S blížiacim sa dátumom návštevy amerického prezidenta Georgea W. Busha v Berlíne sa čoraz častejšie zdôrazňoval „historický význam“ jeho prejavu pred poslancami nemeckého parlamentu a politickými špičkami krajiny.
Počet zobrazení: 2181

S blížiacim sa dátumom návštevy amerického prezidenta Georgea W. Busha v Berlíne sa čoraz častejšie zdôrazňoval „historický význam“ jeho prejavu pred poslancami nemeckého parlamentu a politickými špičkami krajiny. George Bush sa vo svojom prejave pokúšal dodať Nemcom odvahu v ich váhavom postoji v boji proti terorizmu, a to najmä v dvoch rovinách. Prvou bol citový apel spočívajúci na historických skúsenostiach: „Jedenásty september je pre USA takým jasným signálom ako Pearl Harbour. Vo svete, ktorý je vystavený terorizmu, nejestvuje bezpečnosť. Kto chce vlastniť rakety, nemieri len na Ameriku. Pozná aj mapu Európy,“ zdôraznil Bush. V druhej rovine sa zameral na spoločné hodnoty Severnej Ameriky, Európy a v súčasnosti aj Ruska. Hovoril o pamätníkoch v amerických parkoch, pripomínajúcich mladých mužov, ktorí zomreli v európskych vojnách. „Sme po sto rokoch prvou generáciou, ktorá nemusí očakávať a obávať sa ďalšej vojny v Európe.“ Prejav bol poznačený jednostrannosťou a sebavedomým vystupovaním prezidenta. Ak sa niekto nazdával, že azda vysvetlí či zreviduje svoj postoj k protokolom z Kjóta, alebo naznačí zrušenie nedávneho 30-percentného cla na import ocele do USA, platiaceho aj pre štáty EÚ, veľmi sa mýlil. Išlo výlučne o akciu na získanie stúpencov v ďalšom boji proti terorizmu. Navyše nie devätnásťhodinová návšteva SRN, ale nasledujúca návšteva Ruska mala pre Busha zásadný význam – aj preto sa o nej hovorilo ako o „zastávke na ceste do Ruska“. Európska verejnosť si na skutočne historický prejav z americkej strany teda ešte musí počkať. V takmer všetkých diskusiách nemeckých politikov pred Bushovým príchodom dominovala otázka možného amerického útoku na Irak bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a bez predchádzajúcej porady so spojencami. Bush vo svojom prejave hovoril o „zle, ktoré sa proti nám formuje“ – meno Saddáma Hussajna však v tejto súvislosti nespomenul, hoci na inom mieste ho označil za nebezpečného muža a diktátora. „Na mojom stole neležia nijaké vojnové plány. Taká je skutočnosť,“ povedal Bush v rozhovore s Gerhardom Schröderom. „Zobral som na vedomie, že prezident premýšľa o všetkých alternatívach, ale nemá konkrétny plán. Preto nemám dôvod špekulovať, čo by sa stalo, keby,“ vyhlásil Schröder, ktorého cieľom je boj proti terorizmu výhradne v rámci medzinárodnej aliancie. Nemal by sa zároveň podľa neho zužovať na čisto vojenskú stránku - mal by sa chápať aj politicky, hospodársky a humanitárne. Pred začiatkom svojej návštevy na margo možných demonštrácií George W. Bush vyhlásil, že ide rád „do krajiny, kde ľudia slobodne vyjadrujú svoj názor“. V uplynulú stredu sa ich pred Berlínskym dómom zhromaždilo okolo 20 000, aby začali už druhú „antibushovskú“ demonštráciu. Dav bol skutočne rôznorodý, o čom svedčili nástroje v podobe hrncov, plastikových fliaš a bubnov. V kolóne sa pohybovalo aj niekoľko áut, z ampliónov na ich strechách hrala hudba. Koľko ľudí, toľko názorov, to potvrdzovali aj transparenty: „Pán Bush a pán Schröder: Prestaňte ničiť našu budúcnosť“, „Yankees preč z Latinskej Ameriky“, „Zlomte moc bánk a koncernov“. Jednako, organizátorom sa nepodarilo akciu udržať v pokojných medziach a v protestnom sprievode na ulici Unter den Linden vznikli nepokoje. Demonštranti hádzali do policajtov fľaše, zapaľovali americké zástavy a transparenty, niekoľko ľudí bolo zatknutých. George W. Bush však slobodu názoru nemeckej verejnosti nepocítil ani len náznakom, pretože o jeho pokoj sa staralo vyše 10 000 policajtov. Nevyhol sa však nepríjemnej chvíli počas prejavu v Reichstagu: traja poslanci za Stranu demokratického socializmu (PDS) - Ulla Jelpkeová, Winfried Wolf a Heidi Lippmann-Kastenová - v istej chvíli rozvinuli transparent s nápisom: „Pán Bush a pán Schröder – Zastavte svoje vojny“. Za krok svojich straníckych kolegov sa neskôr šéf frakcie PDS, Roland Claus, americkému prezidentovi ospravedlnil.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984