Drina bez efektu?

Predvolebná kampaň v Českej republike sa nesie v znamení utrácania desiatok miliónov korún a stagnácii volebných preferencií. Navyše výskumy naznačujú ďalší pokles volebnej účasti.
Počet zobrazení: 1505

Predvolebná kampaň v Českej republike sa nesie v znamení utrácania desiatok miliónov korún a stagnácii volebných preferencií. Navyše výskumy naznačujú ďalší pokles volebnej účasti. Šok, ktorý vyvolala porážka socialistu a premiéra Lionela Jospina vo francúzskych prezidentských voľbách, opätovne vyvolal diskusiu, či nižšia účasť voličov znamená predovšetkým straty pre ľavicu. Táto otázka má veľký význam i pre Česko, kde vo voľbách do Poslaneckej snemovne badať trvalý pokles. Pokiaľ v hektickom roku 1990 sa na voľbách do Českej národnej rady zúčastnilo 96,8 percenta oprávnených voličov, vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 1996 to bolo už iba 76,4 a v roku 1998 dokonca len 74 percent. Trend je jednoznačný, ale každé voľby sú špecifické. Farba strateného voliča Posledné výskumy signalizujú ďalší pokles. Podľa správy agentúry CVVM zo začiatku mája sa dá očakávať iba 70-percentná účasť. Vynára sa teda otázka, aká je názorová štruktúra tých občanov, ktorí majú volebné právo a na voľbách sa nezúčastnia. Inak povedané, ktoré strany politického spektra najviac poškodzuje volebná neúčasť. Český štatistický úrad vydal v apríli brožúru Před volbami 2002, v ktorej uvádza výsledky posledných dvoch volieb do Poslaneckej snemovne prepočítané na tvary nových volebných krajov. Zároveň tieto výsledky kríži so sociálno-ekonomickými charakteristikami v danom kraji (ale i okrese), ako sú príjmy, nezamestnanosť, kriminalita, pôrodnosť atď. Ak použijeme výsledky tejto štúdie na hľadanie zákonitostí výsledkov volieb vo väzbe na ekonomické a sociálne ukazovatele, dospejeme k záveru, že nijaká výrazná korelácia medzi sociálnou a ekonomickou situáciou všetkých krajov a výberom obľúbených strán neexistuje. Pozoruhodná súvzťažnosť Strany s ľavicovou orientáciou, teda komunisti a sociálni demokrati, v posledných voľbách do Poslaneckej snemovne výraznejšie bodovali v menších obciach, pričom niekde na úrovni obcí s 35 000 obyvateľmi krivka ich úspešnosti klesá smerom nadol. Naopak pravicová Občianska demokratická strana (ODS) a Únia slobody – Demokratická únia (US-DEU) zaznamenali pomerne plynulý rast priazne v závislosti od rastu počtu obyvateľov obcí, pričom na úrovni 75 000 obyvateľov v obci nastal prudký nárast počtu ich priaznivcov. Ľudovci majú túto krivku zložitejšiu: vzhľadom na svoju tradíciu bodovali v menších obciach, nasledoval pokles priazne, aby potom obdobne ako u liberálnych pravicových strán vzrástla aj u KDU-ČSL priazň vo veľkých mestách. Podobnú závislosť od veľkosti obcí vykazovali volebné výsledky ľavicových a pravicových strán i v roku 1996. Vcelku teda môžeme povedať, že pravicovo orientované strany majú najväčší podiel priaznivcov v obciach nad 100 000 obyvateľov. Tomu tiež zodpovedajú analýzy sociálnej štruktúry voličov jednotlivých strán, a to tak profesijnej, ako aj vzdelanostnej. K pozoruhodnostiam minulých volieb potom patrí, že pri všeobecnom poklese volebnej účasti zaznamenali obce nad 100 obyvateľov rast volebnej účasti. Tieto údaje neponúkajú jednoznačné vysvetlenie volebnej pasivity. Navyše kandidujúce neparlamentné politické strany v roku 1998 bodovali podľa zákonitostí, ktoré zodpovedajú charakteru ľavicových strán, dokonca sa dá povedať, že táto krivka takmer presne kopíruje výsledky KSČM: pokles v súvislosti s rastom veľkosti obcí, mierny nárast v obciach s približne viac ako 15 tisíc obyvateľmi a prudký pokles vo veľkých obciach. V roku 1996 však výsledky v kategórii „ostatné kandidujúce strany“ vykazovali v koncovke nárast, čo zodpovedá charakteristike pravicových strán. Volebná kampaň ODS Pritiahnuť k volebným schránkam nerozhodnutých a váhajúcich by mala kampaň. Jej atmosféra, pohyb nálad a zameranie zatiaľ v Česku závisia predovšetkým od tém, ktoré do svojej kampane vybrala ODS. Tej sa darí strhávať pozornosť médií a ostatných kandidujúcich strán na témy, ktoré v pravidelnom rytme vyťahuje na svetlo. Zatiaľ najviac pozornosti upútala otázka všeobecnej 15-percentnej dane a národných záujmov. ODS postupuje cieľavedome a po všetkých propagandistických líniách. Každá z ôsmich tém je pri predstavovaní spojená s tlačovou konferenciou, má svoje letákové i billboardové vyjadrenie, graficky jednotnú podobu rôznych tém spája jednoduché heslo s koncentráciou pozornosti na názov strany. Tradičné formy šírenia správ doplnila elegantná internetová prezentácia kombinovaná s využitím elektronickej pošty. V porovnaní so situáciou spred štyroch rokov pôsobí tohtoročná kampaň ODS premyslenejšie. Koncepčnosť a schopnosť meniť témy svedčí okrem iného o tom, že vedenie strany malo väčší pokoj na jej prípravu ako pri minulých voľbách. Skutočnosť, že ODS začala veľkú predvolebnú kampaň o štvrť roka skôr ako ostatné parlamentné strany, naznačuje, že občianski demokrati dokázali zhromaždiť na voľby najviac finančných prostriedkov. Zároveň sa však zdá, že spomínaná komplexnosť obsahuje riziko, že kampani bude chýbať ústredný motív. Zatiaľ je viac racionálna než emotívna, čo môže byť sympatické intelektuálom, ale obsahuje riziko zníženia schopnosti mobilizovať verejnosť. Efektivita volebnej kampane Ak budeme výskumy volebných a straníckych preferencií považovať za smerodajné, potom najzaujímavejšiou informáciou o vhodnosti zvoleného postupu ODS sú práve zmeny jej priazne: - Podľa volebných prognóz NTSF stúpol počet priaznivcov ODS od začiatku do konca apríla z 25,6 na 31,4 precenta, ale 9. mája sa vrátil na 25,6 percenta. - Podľa výskumu straníckych preferencií agentúry STEM stúpol počet priaznivcov ODS z 21,1 percenta začiatkom marca na 22,4 v apríli. - Podľa agentúry CVVM stagnujú stranícké preferencie ODS na úrovni dvadsiatich percent. Tieto údaje naznačujú, že účinnosť kampane nie je veľká. Boj sa však nevedie o zisk nadpolovičnej väčšiny hlasov, pretože to v systéme pomerného zastúpenia v danej politickej situácii nie je reálne. Dôležité je dostať sa na čelo pelotónu so ziskom okolo 30 percent odovzdaných hlasov, pretože to je jediné možné víťazstvo. Jeho hodnota je daná pravdepodobnosťou, že predsedu takejto víťaznej strany by mohol Václav Havel ako prvého poveriť úlohou zostavenia vládu. Pretože podľa Ústavy Českej republiky nemusí prezident poveriť víťaza volieb úlohou zostaviť vládu, vzrástol aj v Česku počet konzultácií parlamentných strán s hlavou štátu. Volebnou porážkou ODS bude, keď nezostaví vládu. Tento variant sa dá predstaviť v trojakej podobe: prezident nepoverí predsedu ODS zostavením vlády, ODS nezíska Koalíciu alebo ČSSD za koaličného partnera, alebo ODS nezíska podporu jednej z týchto dvoch strán pre svoju menšinovou vládu. V tejto chvíli sa zdá, že riziko neúspechu pri hľadaní koaličného partnera v čase volebnej kampane vzrástlo. To, že V. Havel naznačil ochotu poveriť víťaza volieb úlohou zostaviť vládu, čo ešte nedávno spochybňoval, môže súvisieť s jeho presvedčením, že sa Václavovi Klausovi nemôže podariť splniť túto úlohu. Dlhodobo je zrejmé, že matematicky sa nedá vylúčiť ani jedna podoba koalície zloženej z troch nekomunistických strán. Do úvahy prichádza aj možnosť menšinovej vlády ČSSD s ľudovcami a parlamentnou podporou komunistov – tú by pravdepodobne uprednostnila najväčšia časť priaznivcov sociálnej demokracie. Tromfy má však v rukách predseda KDU-ČSL Cyril Svoboda. Ten v poslednom mesiaci vo svojich vystúpeniach zdôrazňuje dva princípy: Po prvé, je lepšie sa dohadovať vo vláde o využití štátu ako o zmysle práva. Po druhé, sľuby voličom sa majú plniť. Preložené do koaličnej kombinatoriky to znamená, že je lepšie dohodnúť sa s ČSSD než s ODS a že ľudovci nebudú rokovať s ČSSD sami, ale iba s US-DEU. Kalkul C. Svobodu sa zdá jasný: potrebuje napraviť pošramotenú povesť ľudovcov po rozpade Štvorkoalície, započítava i výhody spolupráce s US-DEU v jesenných voľbách tretiny senátorov a v prezidentských voľbách začiatkom budúceho roka. Na druhej strane vládna koalícia sociálnej demokracie s Úniou slobody môže priniesť pre ČSSD veľké problémy vo voľbách v roku 2006.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984