Ľavičiari musia stáť za kódexom

"Pán Koncoš ukazuje, že nič staré nezabudol a nič nové sa nenaučil. Je skôr trápne vyhrážať sa odchodom z koalície a neustále vydierať vládu,“ takto pred novinármi počastoval premiér Mikuláš Dzurinda predsedu SDĽ Pavla Koncoša po prerušení rokovania Koaličnej rady
Počet zobrazení: 1286

"Pán Koncoš ukazuje, že nič staré nezabudol a nič nové sa nenaučil. Je skôr trápne vyhrážať sa odchodom z koalície a neustále vydierať vládu,“ takto pred novinármi počastoval premiér Mikuláš Dzurinda predsedu SDĽ Pavla Koncoša po prerušení rokovania Koaličnej rady. „Tak nech odídu, ak chcú odísť,“ prilial olej do ohňa šéf SMK Béla Bugár. Akoby zabudol, že pred rokom pre nenaplnenie ultimatívnych požiadaviek na zriadenie Komárňanskej župy jeho strana odchádzala z vlády dva dlhé letné mesiace. Tieto a samozrejme aj iné výroky potvrdzujú, že koaliční partneri sa po necelých štyroch rokoch vládnutia majú plné zuby a svoj spoločný balvan tlačia hore kalendárom k septembrovým voľbám iba vďaka určitej zotrvačnosti. Opakovaná hrozba stráca efekt Pravdupovediac, predstavitelia pravicových SMK a SDKÚ majú dôvod na to, aby boli rozčarovaní z počínania lídra partnerskej ľavicovej strany, keď po mesiaci opäť straší odchodom z vlády. Napokon v takej širokospektrálnej koalícii by sa mali rozporné názory objavovať častejšie. Prečo je to také výrazné až za Koncošovho pontifikátu, to by si mohli spytovať svedomie bývalí i terajší činitelia SDĽ. Samozrejme, je zásadný rozdiel, ak ktosi strečkuje pre vyhodenie svojho kamaráta z vedenia štátneho, hoci strategického podniku, a ak niekto ostro protestuje proti tomu, keď vláda odmietne principiálny dokument, akým Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia (EZSZ) určite je. Aspoň pre sociálnych demokratov by mal byť. Veď čo by si ľudia, nielen ľavičiari, mali o SDĽ myslieť, keby sa nepostavila na podporu tohto významného kódexu? Druhá vec je, aký to má efekt, ak sa hrozba vystúpenia z vládneho konvoja používa pričasto a pritom sa opakovane ukáže, že predseda SDĽ nemá krytý chrbát vo vedení strany, ani v parlamentnom klube. Potom sa tento inak celkom legálny a vo svete bežný politický úskok devalvuje. Navyše, ak sa to deje niekoľko mesiacov pred voľbami, keď občania podozrievavo sledujú každý radikálnejší krok vládnej strany. Studená sprcha neuškodí Vicepremiér pre nedokonalú a nedokonanú ekonomickú reformu Ivan Mikloš ako najzarytejší odporca podpisu tohto dokumentu vo vláde zdôraznil: ,,Nie som v zásade proti Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia.“ Vzápätí však dodal, že návrh nebol podložený dostatočnými analýzami, aké finančné náklady by priniesla jeho ratifikácia pre Slovensko. Sobotňajšie vyhlásenie Republikovej rady SDĽ odporúča zase vedeniu strany ,,využiť rokovania s koaličnými partnermi a organizáciami tretieho sektora“. To znamená, že členovia vlády za SDĽ, v tomto prípade minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši opäť tak ako pri spochybnení privatizácie SPP nedisponoval dostatočnými argumentmi, nepreskúmal dopredu pôdu u svojich koaličných partnerov, najmä SOP, a všetkých postavil pred hotovú vec. Dokonca aj Predstavenstvo SDĽ sa o jeho úmysle dozvedelo až dodatočne. Čo by dalo roboty prchkému Magvašimu, keby predtým diskrétne hovoril so zástupcami SOP, SDSS, odborov, ale i SDKÚ (niektorí ministri za túto stranu neboli proti sociálnemu kódexu)? Takto to vyzerá, ako by mu naozaj išlo iba o to, aby si na práve prebiehajúcej konferencii ministrov sociálnych vecí v Bratislave „šplhol“ tým, že by vo svetle televíznych reflektorov zákonník podpísal. Stálo za to vyvolať latentnú vládnu krízu? Alebo nebodaj postupuje podľa taktiky: nech sa pred voľbami o nás hovorí trebárs aj negatívne, no každý deň? O čo vlastne ide? O tom, kto a aký postoj zaujal k EZSZ, sa v našich médiách popísalo a porozprávalo habadej, ale o čom vlastne je, toho už bolo menej. Aj s protokolom a dodatkami obsahuje 50 strán. Bol prijatý v Štrasburgu už 16. apríla 1964! Vymenúva minimálne normy sociálnej pomoci pre občanov signatárskych štátov odkázaných na takúto podporu. Týka sa rodinných prídavkov, lekárskej starostlivosti, dávok v chorobe, nezamestnanosti, starobnom veku, po pracovnom úraze, v materstve, invalidite či dávok pozostalým. Uvedené garancie sú základom stability a sociálneho zmieru v spoločnosti. V podstate ide o ľudské práva, ktoré zaručuje aj naša ústava a viaceré medzinárodné zmluvy, odobrené Národnou radou SR. Opierajú sa o Európsku sociálnu chartu, ktorú Slovensko ratifikovalo. V oboch dokumentoch sú pravidelné platby pre štandardných poberateľov dávok veľmi podobné, ak nie totožné. Zákonník nadobudol platnosť 17. marca 1968, teda rok po tom, čo bola u generálneho tajomníka Rady Európy (RE) uložená tretia ratifikačná listina. Do konca februára 2002 ho prijalo 18 členských štátov RE: Belgicko, Cyprus, Česko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko (!) a Veľká Británia. Ak hovoríme o medzinárodnej integrácii, EZSZ je síce dokumentom RE a nie Európskej únie, ale Dzurindova vláda sa v kapitole 13 z mája 2000 a deklaráciou z novembra toho istého roku zaviazala: ,,Slovenská republika ratifikovala Európsku sociálnu chartu a podpísala revidovanú Európsku sociálnu chartu a doplnok k nej. V súčasnosti sa pripravuje na podpis Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a protokolu k nemu. Pri príprave politík a legislatívnych opatrení v sociálnej oblasti SR presadzuje a uplatňuje v praxi relevantné odporúčania Rady EÚ.“ Ak už dnes ktosi odmieta podpísať európsky sociálny kódex, ktorý by nás k niečomu zaväzoval až rok po jeho ratifikácii Národnou radou SR, tak vlastne vedome ráta s tým, že Slovensko prinajmenšom nebude v oblasti sociálnej starostlivosti v najbližšom období napredovať. To je však v rozpore nielen s predvolebnými sľubmi z roku 1998, ale aj rečami o grandióznom ekonomickom rozvoji štátu v posledných štyroch rokoch.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984