Reklama
Reklama

Univerzálnosť xenofóbie

Počas celých dejín sa ľudstvo delí na dve skupiny, my a oni. Ak si uvedomíme, že vlastný názov najprimitívnejších kmeňov znamená človek, pravdepodobne tých druhých ani nepovažovali za ľudí. Lenže neskoršie delenie na nás - civilizovaných a tých druhých - barbarov tiež nie je oveľa humánnejšie
Počet zobrazení: 852

Počas celých dejín sa ľudstvo delí na dve skupiny, my a oni. Ak si uvedomíme, že vlastný názov najprimitívnejších kmeňov znamená človek, pravdepodobne tých druhých ani nepovažovali za ľudí. Lenže neskoršie delenie na nás - civilizovaných a tých druhých - barbarov tiež nie je oveľa humánnejšie. Barbarov sa civilizovaní pokúšali prevychovať a nezriedka výchovné metódy týchto „kulturtrégrov“ nedokázali prežiť. A ak aj prežili, strácali dôležitú časť svojej identity. Civilizátori totiž civilizovaným často nepriznávali napriek výchove rovnoprávny štatút, v civilizácii im bolo určené iba podradné miesto na vykonávanie činností, ktoré nechceli vykonávať „nositelia kultúry“. Európska civilizácia sa pýši svojím humanizmom a toleranciou. Jej základom majú byť hodnoty antiky a kresťanstva. Lenže keď sa napríklad Rím potreboval zbaviť svojho najväčšieho konkurenta v Stredomorí - Kartága, vytvoril obraz úskočných, krutých a podlých kšeftárov, ktorí nikdy nedokážu prijať rímske ideály, a preto ich treba v záujme civilizácie vyhubiť. Aj metódy šírenia kresťanstva boli svojrázne. Až kostnický koncil (na ňom okrem iného odsúdili na smrť upálením Jána Husa) zavrhol metódu šírenia kresťanstva „ohňom a mečom“. Dovtedy totiž tie európske kmene (napríklad polabskí a pobaltskí Slovania), ktoré nechceli byť vyhubené, museli prijať kresťanstvo. Neskôr sa síce používali „humánnejšie“ metódy, ale tie tiež zväčša viedli ku kultúrnemu vykoreneniu domorodcov. V minulom storočí síce došlo k zániku koloniálnych ríš a podmanené národy si vybojovali politickú slobodu, no vznikla hlboká priepasť medzi bohatým Severom a chudobným Juhom. Západoeurópske krajiny a USA sa stali pre obyvateľov chudobnej časti sveta akousi zasľúbenou krajinou. Súčasné západné médiá z nich vytvorili obraz bezproblémového raja, ktorý čoraz viac láka ľudí z chudobných krajín. V západnej Európe tak narástol počet prisťahovalcov z chudobného Juhu, ktorý vyvoláva silnejúce xenofóbne nálady a pocit ohrozenia. „Oni“ sú predsa len iní a mnohé ich zvyklosti nie sú jednoducho prijateľné. Tento pocit ohrozenia zosilnel po minuloročných teroristických útokoch v USA. Tí, čo majú nesympatické životné zvyklosti, môžu dokonca byť aj potenciálnymi teroristami. Obavy zo súčasného stavu prejavuje nielen extrémna pravica. Strach z prisťahovalcov sa stal pádnym argumentom v boji o politickú moc. Čoraz hlasnejšie sa ozývajú hlasy žiadajúce vládu pevnej ruky a nastolenie poriadku. Často opakovaným slovom je dnes globalizácia. Práve pochopenie mechanizmu jej pôsobenia vyvoláva v mnohých politikoch krajín Juhu beznádej. Hoci Sever už dávno rezignoval na tradičné metódy kolonializmu, má dnes iné metódy ovládania sveta. Ľudia z Juhu majú oprávnené dôvody si myslieť, že proces globalizácie upevní a ešte zhorší súčasný neradostný stav. Teror je metódou zúfalcov. Núka sa samozrejme rada, že by mali hľadať politických spojencov na Severe. Lenže xenofóbia je univerzálna vlastnosť. Veď všetko nové, bez ohľadu na to, či prináša zlo alebo dobro, je najprv cudzie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama