Tradičná rómska rodina

I. časť Tehotenstvo Tradičné rómske zvyky, podobne ako rómština, podliehali mnohým vplyvom, menili sa v závislosti od územia, ktorým Rómovia prechádzali a u rôznych rómskych skupín sa zachovali v odlišnej podobe. Zvyky slovenských Rómov najvýraznejšie ovplyvnilo prostredie východoslovenského vidieka, kde táto skupina Rómov žila usadene v symbiotickom vzťahu s miestnym obyvateľstvom 400 rokov. Tehotenstvo a narodenie dieťaťa je pre rómsku rodinu obdobím s jedinečným významom. Žena sa musí podriadiť systému zákazov, príkazov a opatrení zabezpečujúcich zdravie matky, riadny vývoj plodu a pôrod bez komplikácií. Keď žena zistí, že otehotnela, mala by prejaviť určitú hanbu pri priznaní svojho stavu, a to predovšetkým pred osobami rozdielneho veku a pohlavia. Tento postoj ku gravidite pravdepodobne vychádza z predstavy Rómov, že dolná polovica tela, prevažne oblasť genitálií, je marine, tzn. rituálne nečistá. Tehotná žena (phari) sa nesmie pozrieť na nijakého odpudivého tvora, ako je žaba, had, slimák či exotické zvieratá, ale ani na postihnutých ľudí či zosnulých. Rómovia veria, že novorodenec by mal ich podobu alebo podobné postihnutie. Veľa zvykov sa viaže aj na stravovanie gravidnej ženy. Mala by dostať všetko, na čo má chuť, vrátane alkoholu. Keby žena jedlo odmietla alebo nedostala to, na čo má chuť, začalo by sa jej jedlo objavovať pred očami a dostala by teplotu a nemohla by spať. Jej stav by mohol viesť až k potratu. Niekedy pomôže, keď stiahne prsteň, nasliní ho a siahne za pas pod sukňu. Tehotná žena by sa nemala zľaknúť, pretože by mohlo dôjsť tiež k potratu alebo predčasnému pôrodu. Keď sa už tak stane, mala by si dať pozor, aby sa pritom nedotkla nejakej časti tela. Dieťa by na tom mieste malo červenú škvrnu jag. Znamienko by sa mohlo objaviť aj vtedy, keď sa žena nechcene na nejakom mieste udrie? Počas tehotenstva nesmie žena nosiť náhrdelník ani opasok, aby dieťa nemalo omotanú pupočnú šnúru. Rómovia si želajú ako prvé dieťa väčšinou chlapca, čo je ovplyvnené dominantným postavením mužov v rodine i spoločnosti. Pokiaľ má žena guľaté brucho, chuť prevažne na sladké a škvrnitú nečistú pleť, narodí sa jej dievča. Keď je brucho špicaté, žena má chuť na ostré jedlá a pleť má krásnu, narodí sa chlapec. Keď tehotnú ženu začnú bolieť zuby a jej muž chce syna, musí si sám nechať vytrhnúť zub. Tehotná žena vykonáva všetky práce. Keby sa šetrila, mala by ťažký pôrod. Jediné obmedzenie sa týka spoločenského života. Nechodí do spoločnosti ako inokedy. Mala by však byť stále veselá a mala by často spievať. Vyvarovať by sa mala oplzlých slov, nadávok a preklínania. Medzi Rómami boli známe aj praktiky, ktoré mali vyvolať potrat pri nechcenom tehotenstve. Treba vtedy dvíhať ťažké predmety, kúpať sa v horúcej vode so soľou alebo si položiť na brucho ťažký kameň. Spracované podľa: Markéta HÁJKOVÁ: Rodina a zvyky slovenských Rómov usadených v ČR, In Tatjana ŠIŠKOVÁ: Menšiny a migranti v Českej republike, Portál, Praha 2001