Hľadanie východiska

Všetky zainteresované strany poznajú jediné možné riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu: vedľa seba by mali existovať ako dobrí susedia židovský a palestínsky štát. Tak ako jednoducho znie formulácia tohto riešenia, tak je zložité hľadať cestu k nemu. Nám Slovákom nemusí nik vysvetľovať, aké zložité je vytvoriť moderný, dobre fungujúci štát. Napriek tomu sú Palestínčania v neporovnateľnej situácii. Ide o národ, ktorého podstatná časť vyše pol storočia žije v utečeneckých táboroch a ktorý má vybudované predovšetkým odbojové organizácie. Budovanie palestínskeho štátu Okrem toho tu vôbec neexistuje tradícia vlastnej štátnosti. Palestínčania sa po stáročia nachádzali pod cudzím jarmom, väčšinu minulého storočia a začiatok tohto dokonca v tieni vojny. Keď sa na mape zjaví palestínsky štát, bude potrebovať masívnu medzinárodnú pomoc. Navyše už zárodky palestínskej štátnosti sprevádzajú nepríjemné vnútorné problémy. Niektorí palestínski politici (napríklad Hanah Ašrávijová) poukazujú na rozšírenú korupciu. V súčasnom období totiž chýbajú očistné mechanizmy typické pre modernú spoločnosť. Vysvetlenie je rovnako jednoduché a zároveň zavádzajúce – súčasný vojnový stav. Neľahká agenda mierovej konferencie O niektorých budúcich problémoch sa hovorí a píše v dostatočnej miere. Ide o územie, kde sú sväté miesta troch významných náboženstiev – judaizmu, kresťanstva a islamu, preto bude treba vytvoriť taký medzinárodne garantovaný mechanizmus, ktorý vylúči budúce konflikty okolo posvätných miest. Letmý pohľad na mapu však ukáže zdroj ďalších možných konfliktov. Územie budúceho palestínskeho štátu sa bude skladať z dvoch oddelených častí – Predjordánska a pásma Gazy. Moderné medzinárodné právo neumožňuje automatický prístup na takto oddelené územia. Pamätníci si možno spomínajú na zložitosť berlínskej otázky, ktorá niekoľko ráz hrozila prerásť do ozbrojeného konfliktu. Po víťazstve vo vojne roku 1967, keď sa Izraelu podarilo obsadiť palestínske územia, začali sa na nich budovať militarizované osady. Palestínčania samozrejme budú požadovať ich likvidáciu. Nemožno vylúčiť, že záruky pozemného spojenia medzi pásmom Gazy a Predjordánskom Izrael podmieni zachovaním týchto osád (izraelská vláda práve pred pár dňami pre ne schválila ďalšie financie). Lenže Palestínčania majú ďalšiu požiadavku, ktorú nedávno podporil vo svojom mierovom návrhu aj saudskoarabský princ – návrat palestínskych utečencov z táborov na územie dnešného Izraela. V súčasnosti je pre Izrael absolútne neprijateľná, drasticky by zmenila demografické pomery. Navyše kým Izraelčania majú prírastok obyvateľstva skôr podobný európskemu, u Palestínčanov je taký istý ako u iných národov v oblasti Blízkeho a Stredného východu. Takže riešenie problému osád nie je beznádejné. Európsky paradox Izraelské noviny Ha´arec upozornili na zaujímavý, no príznačný paradox. Napríklad kým na konferencii OSN o ľudských právach v Ženeve krajiny západnej Európy podporovali rázne odsúdenie Izraela, štáty východnej Európy sa zväčša zdržali hlasovania a zástupca Českej republiky dokonca hlasoval proti. Toto hlasovanie dali noviny do súvisu s výrokmi českého premiéra Miloša Zemana pre tento denník. Tento fenomén, keď západná Európa je kritickejšia voči Izraelu ako vplyvní východoeurópski politici, má viacero príčin. Vo východnej Európe (s výnimkou Ruska) žije pomerne málo moslimov. Ďalej východoeurópskym režimom veľmi záleží na dobrých vzťahoch s USA a zároveň sa usilujú o prijatie do EÚ či NATO. Často tu existuje pocit, že cesta do Washingtonu vedia cez Židov a Izrael. No je otázne, ako to bude po roku 2004. Treba však povedať, že západoeurópsky kritickejší postoj k Izraelu sa nedá považovať za antisemitizmus. Jednak západná Európa má rovnaký záujem o dobré vzťahy s Izraelom i s Arabmi, no súčasný stav, veľmi sa ponášajúci na vojnu, ohrozuje jej záujmy. Pamätníci veľmi dobre vedia, aké mala napríklad dôsledky blokáda Suezského kanála. Ak by súčasný izraelsko-palestínsky konflikt prerástol do ďalšej vojny s arabskými štátmi, malo by to ďalekosiahle následky najmä pre Európu. Ak si ešte pripomenieme, že Izrael vlastní jadrové zbrane, tak obavy sa môžu iba zväčšiť. Symptómy únavy Čoraz častejšie sa hovorí o príprave budúcej mierovej konferencie. Aktívnu úlohu v tomto procese by mali zohrať nielen USA, ktoré sú tradičným priateľom Izraela, ale aj Európska únia, ktorej postoj je vyváženejší. Arabské krajiny majú tiež záujem, aby bol v regióne pokoj, pretože neriešenie palestínskej otázky má nepríjemný dopad i na ich vnútornú stabilitu. Osud Palestínčanov je jedným z argumentov radikálnych a fundamentalistických opozičných síl. Napríklad Egypt, ktorý uzavrel s Izraelom mierovú zmluvu i diplomatické vzťahy, urobil taký krok, ktorý radikálne sily považujú za zradu. Preto Káhira nemôže v otázke vzniku palestínskeho štátu ustúpiť. Koniec koncov aj v samotnom Izraeli sa objavujú zjavné symptómy únavy. Stav permanentnej vojny je neúnosný pre každú krajinu. Oficiálny Izrael už právo Palestínčanov na vlastný štát uznáva, rovnako ako značná časť Palestínčanov uznáva Izrael. Na oboch stranách však treba umlčať extrémistov...