Alimentačný fond s dierami
Slovenské političky sa hrdia: na konci volebného obdobia sa im podarilo spojiť svoje sily v prospech zákonov o rodine. Nielenže sa od prvého júla budú prídavky na deti vyplácať celoplošne, to znamená všetkým deťom bez ohľadu na príjem rodičov, ale zaviedol sa aj Fond náhradného výživného. Spomínaný zákon o náhradnom výživnom sa síce prijal len nedávno, ale už dnes je terčom ostrej kritiky. Dnes nik nepochybuje o tom, že rozvedené mamičky s deťmi patria k sociálne najviac ohrozenej skupine obyvateľstva. A taktiež vieme o tom, aká je na Slovensku vymožiteľnosť práva. Súdne spory o alimenty trvajú aj niekoľko rokov, a matka musí napriek tomu deti zaopatriť. Ale bude štát v týchto sporoch úspešnejší? Ako dokáže prinútiť muža, aby začal výživné platiť? Nízka vymožiteľnosť V prípade alimentačného fondu sa totiž ráta so vstupným kapitálom poldruha miliardy korún. Ibaže, tieto prostriedky doteraz neexistujú. Ďalej sa predpokladá, že sa fond naplní zo zdrojov, ktoré sa vymôžu od otcov. A opäť sa dostávame k jadru problému – aké páky bude mať štát na to, aby sa urýchlili súdne procesy, ktoré sa ťahajú zbytočne niekoľko rokov? To znamená, že fond bude treba niekoľko rokov dotovať. Kde sa na to vezmú prostriedky? Veď aj podľa poznatkov zo zahraničia je dnes táto vymožiteľnosť veľmi nízka, napríklad v Nemecku predstavuje len 16 percent. Okrem toho, čo ak muž zmizne niekde v zahraničí? Kde ho budeme hľadať? A najmä - ako od neho vymôžeme danú sumu? Pritom sa v časoch, keď chceme znížiť počet štátnych úradníkov, nepočítalo s potrebou jeho zvýšenia. Kto bude mať na starosti niekoľkotisíc žiadostí? Veď na to potrebujeme osobitných pracovníkov, ktorí sa budú touto agendou zaoberať. „Podľa zákona má fond riadiť rada čestných členov. Kto tam bude chodiť a bezplatne sa hrabať v desiatkach papierov, aby zisťoval, či tá matka má alebo nemá nárok na náhradné výživné?“ pýta sa v istom denníku sudkyňa Daniela Baranová. Neštandardné metódy Alimentačný fond funguje napríklad aj v Poľsku. Financuje sa priamo zo štátneho rozpočtu a jeho úlohou je pomáhať rodičom s deťmi, ktorých partner neplatí výživné. U našich severných susedov počet žiadostí výrazne prekračuje finančné možnosti fondu, a tak väčšinou rodič dostane iba určitú časť chýbajúcich alimentov. Ešte pred zriadením takéhoto fondu boli aj slovenskí poslanci a poslankyne o niečo odvážnejší v prípade riešenia tejto problematiky. Napríklad HZDS-ĽS navrhovalo zapisovať vyživovaciu povinnosť do občianskeho preukazu, aby zamestnávateľ mohol hneď strhávať určenú sumu. „Neprešlo to, takže som skeptická aj voči iným podobným návrhom,“ tvrdila vtedy poslankyňa Národnej rady SR Katarína Tóthová. No v niektorých krajinách neštandardné formy predsa len využívajú – napríklad mužovi sa odoberie vodičský preukaz, kým nezačne platiť výživné. „Pri neštandardných formách by som nehlasovala za odobratie vodičáku, ale za exekútora, ktorý rovno predá auto a peniaze odovzdá rodičovi, ktorý ich potrebuje pre dieťa,“ hovorí zase predsedníčka SNS Anna Malíková. Ešte šťastie, že práve skončené rokovanie slovenského parlamentu bolo predposledné riadne v tomto volebnom období. Inak by podobných nedomyslených zákonov pred voľbami asi pribúdalo. I keď, o dobrom zámere, ako aj o užitočnosti alimentačného fondu niet pochýb.
