Reklama
Reklama

Odľudštenie práce a diela

Kapitalizmus je systém založený na spotrebe. Vyrábame nadbytok, ktorý je nevyhnutné spotrebovať. Žijeme v čoraz väčšej hojnosti. Zameriavame sa iba na konečnú spotrebu domácností, pričom opak spotreby – práca sa čím ďalej, tým viac mechanizuje a odľudšťuje, prirodzenú vynaliezavosť nahrádza pribúdajúce rutinérstvo
Počet zobrazení: 1100

Kapitalizmus je systém založený na spotrebe. Vyrábame nadbytok, ktorý je nevyhnutné spotrebovať. Žijeme v čoraz väčšej hojnosti. Zameriavame sa iba na konečnú spotrebu domácností, pričom opak spotreby – práca sa čím ďalej, tým viac mechanizuje a odľudšťuje, prirodzenú vynaliezavosť nahrádza pribúdajúce rutinérstvo. Ľudia sa začínajú deliť na aktívnych a úspešných, určených vytvárať, a pasívnych – divákov, určených iba spotrebovávať. Prechádzame od rozsiahleho verejného financovania verejných statkov, služieb a iných užitočných činností (šport) k diverzifikovanému nepriamemu prostredníctvom rozličných odpisov z daní, teda na úkor verejných fondov, resp. z nich. Dotované poľnohospodárstvo Jedným z paradoxov súčasných ekonomických mechanizmov je nepriamy cenový mechanizmus, čo sa prejavuje napríklad v športe. Futbal je fenoménom doby, ktorý priťahuje masy ľudí, jeho zamestnávatelia a najlepší zamestnanci sú milionári. Ide o výnosné odvetvie, kde sa krútia miliardy eur, ale futbal sám nežije z cien za svoje bezprostredné služby – z cien za lístky od divákov, ale z predaja podružných komodít viažucich sa k značke klubu (tričká, čiapky) a z predaja televíznych práv. Televízne spoločnosti nežijú z cien za svoje bezprostredné služby – diváci neplatia za to, že sa dívajú na program X na TV stanici Y (je to aj technicky neuskutočniteľné), no z predaja reklamného priestoru. Medzi najväčších zadávateľov reklám patria potravinárske koncerny. Tie ťažia z nízkych cien potravín, ktoré sú udržiavané na nízkej hladine dotáciami štátu, teda daňovými poplatníkmi. Zaujímavé by bolo, ako by sa prejavilo na všeobecnej spotrebe, keby poľnohospodársku výrobu prestal subvencovať štát, čím by sa zvýšili ceny jej výrobkov a následne ceny potravín. Zvyšovanie špecializácie výroby, zapájanie človeka do ešte špecializovanejších úkonov a rozvoj peňažných vzťahov doviedli spoločnosť k tomu, že v dôsledku rozmachu priemyselnej výroby v potravinárstve a následného zníženia cien potravín sa vytráca možnosť súkromne si pripravovať konzervované potraviny na zimu. Takže ľudia už nezavárajú mäso alebo ovocie, pretože je to drahé. Navyše, keďže súkromná príprava konzerv sa nevykazuje v štatistikách a čomu následne nezodpovedá peňažná hodnota, priemyselná výroba týchto komodít sama osebe prispieva rastu HDP na rozdiel od súkromnej výroby, z čoho neexistuje cesta späť. Takže chutných domácich konzerv jeme menej na úkor nechutných priemyselných potravín. Sme reálne bohatší, čo značí pokrok ľudstva, ale je to zjavne nezmyselné. Návrat nie je možný, pretože by poklesol HDP. Možnosť spočíva vo výrobe tzv. ekologických potravín, ktoré budú vyrobené z prírodných zdrojov bez chemických a genetických úprav. Ich cena bude vysoká a stanú sa luxusným tovarom pre bohatých. Chemicky a geneticky upravené potraviny budú slúžiť na zabezpečenie obživy obyvateľstva. Obdobne môže ekologická výroba ako taká dosiahnuť úspech v budúcnosti aj v iných oblastiach, pretože je len otázkou času, kedy sa tieto výrobky stanú prostredníctvom reklamných kampaní módnym hitom. Ak sa stanú vysoko žiadané, stanú sa aj predajné. Pravdaže vždy s primerane vyššou maržou, ako sú dodatočné náklady, čo priláka nadnárodné koncerny. Odevy a doprava Ruka v ruka s tým ide úsilie o znižovanie nákladov prostredníctvom rozličných úspor materiálov, čo vedie k výrobe nekvalitnejších výrobkov – napríklad čím ďalej, tým tenšie odevy. Dochádza k znižovaniu cien, ale nižšej, ako je úspora materiálu. To vedie k rovnakým krokom i konkurenciu. Tovar sa rýchlejšie opotrebuje, čo vedie k jeho obmene a to podporuje výrobu. Predpokladom je zvyšovanie príjmov vedúcich k zvyšovaniu nákupov, ktoré plynú z vyššieho zisku vývozom nových technológií napríklad len na výrobu toho istého tovaru. Ďalším zaujímavým negatívnym aspektom súčasných ekonomických mechanizmov je doprava. Tá evidentne poškodzuje životné prostredie, ale jej obmedzenie, resp. efektívne riešenie ekonomických dopadov, je v nedohľadne. Na jednej strane je tu právo na slobodný pohyb neobmedzovaný režimom hromadnej dopravy. Na druhej strane štátne a mestské rozpočty stále znižujú svoje výdavky, čím sa znižuje kvalita hromadnej dopravy – pohodlie, hygiena, frekventovanosť. Tým sa stáva ešte menej žiadanou. Navyše znižovanie spotreby benzínu a nafty nie je výhodné ani pre štát, pretože by sa znížili príjmy z vysokých spotrebných daní. Zastaviť rozmach nákladnej dopravy založený na teóriách komparatívnych ekonomických výhod medzinárodného obchodu sa zdá čírou utópiou. Pretože z dôvodu znižovania mzdových nákladov prebieha ekonomický cyklus neuveriteľne zložito i pri takom jednoduchom tovare ako je odev: hmota na gombíky prichádza z Afriky, ich výroba prebieha v Ázii, hmota na látku prichádza z Ázie a textília sa vyrába v Európe. Všetky komponenty sa následne stretávajú v Rusku, kde dochádza k šitiu a finálny produkt je určený pre americký trh, kam ho musia následne dopraviť. Vynaliezavosť národa nezaujímavá? Pri determinovaní a posudzovaní bohatstva a chudoby jednotlivých krajín sveta, pri definovaní príčin vyspelosti a zaostalosti ekonomík sa vôbec nespomína celková vynaliezavosť národa, obyvateľstva. Naopak pri posudzovaní jednotlivcov sa vynaliezavosť chápe ako jeden z aspektov inteligencie. Vyššia vynaliezavosť obyvateľstva vedie k vyššiemu počtu výrobkov a tovarov na trhu, k rozmachu konkurencie, následnému zvyšovaniu obratu a znižovaniu cien. Banálnym príkladom môže byť počet druhov syra, resp. rovnaký druh rozlične ochutený. Viac druhov zvyšuje záujem zákazníka (túžba po zmene, variácie). Iným klasickým prejavom nedostatku vynaliezavosti je správanie stavebných firiem, ktoré často zveličujú veľkosť projektu a predlžujú jeho realizáciu, pretože žijú v obave, že si nezoženú inú objednávku. Pokiaľ intelektuálna kapacita všetkých poskytovateľov je rovnaká, vzájomná konkurencia to nemôže zmeniť, čo uchováva nižšiu ekonomickú produktivitu. No nielen rozmanitosť výroby má vplyv na ekonomický výstup, ale aj rozmanitosť spotreby: Na Slovensku spotrebitelia neraz nakupujú na hranici svojich príjmových možností, napríklad rovnako drahých áut skupinami obyvateľstva s dvoj až trojnásobne nižšími príjmami ako v zahraničí. Nákup drahších tovarov najmä zo zahraničia vedie k odkladaniu nákupu domácich výrobkov bežnej spotreby, čo má negatívny vplyv na obrat, predaj a výšku tržieb, ako aj na celkový rast hrubého domáceho produktu. Keď človek stráca predstavu... Výsledkom mnohých malých a skrytých ekonomických tokov a nových väzieb sú zmeny v chápaní práce a v zamestnanosti. Dochádza k strate hmatateľnosti z diela, ktoré človek vytvoril, čo je jedným zo zmyslov života. Človek stráca predstavu, na čo slúži jeho výkon, pretože vykonáva iba špecifický mechanický úkon nevedno k čomu – k niečomu. Vyrábame všelijaké komponenty, ktorých účel nepoznáme a ani im nerozumieme. Dochádza k tomu preto, že ekonomická efektívnosť vedie k využívaniu regionálnych výhod v rámci medzinárodného obchodu. V rámci týchto teórií mala každá zúčastnená krajina čerpať svoju komparatívnu výhodu z nejakej výroby. Ale to sa práve nie všade deje, prípadne nie v plnom rozsahu. Dôsledkom sú disproporcie v regionálnej zamestnanosti. Napomáha to navyše pravidelný dejinný rotačný pohyb v zamestnávateľských vzťahoch medzi vazalským celoživotným a nádenníckym najímaním, medzi usadlým a nomádskym spôsobom života. O podstatu odľudštenia práce a diela by sme sa mali väčšmi zaujímať, pýtať sa a diskutovať o ňom ako o fenoméne doby. Predsa zmyslom vývoja nemôže byť to, že sledovaním ekonomických výhod plynúcich z medzinárodného obchodu zavrieme domácu výrobu, pretože oblek dokážeme ušiť až za 2500 peňažných jednotiek, a nie 2000 ako v zahraničí. Alebo si nemôžeme dovoliť kúpiť nový oblek každé dva roky, ale iba každého dva a pol roka, respektíve za usporené prostriedky by sme si mohli kúpiť niečo zbytočné navyše...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama