Formy a prejavy dnešného terorizmu

Rozšírenie nových javov a prvkov v terorizme, ako sú samovražedné útoky, rast počtu náhodných obetí, zmeny cieľov teroristov, vyžaduje, aby sa pri analýze súčasného terorizmu uplatňovali iné pohľady a hodnotenia než v nedávnej minulosti. Za najnovší medzník vo vývoji terorizmu sa považuje útok na Svetové obchodné centrum (WTC) a Pentagon v USA 11. septembra 2001. Ide najmä o formálnu záležitosť, pretože podstata ani charakter súčasného terorizmu sa týmito akciami nezmenili. Stali sa však bezprecedentnými v súvislosti s počtom priamych obetí, bezprostrednými i ďalšími ekonomickými stratami a škodami aj psychickým efektom, ktorý vyvolali. Nevídaný rozsah dosiahlo mediálne pokrytie týchto udalostí. Objavili sa aj nové prívlastky terorizmu ako ultraterorizmus, megaterorizmus, makroterorizmus a pod. Pri objektívnej analýze týchto útokov sa poukazuje na to, že miera ich ničivých následkov a psychického pôsobenia bola síce iná ako pri tradičnom terorizme, ale použité prostriedky neboli radikálne odlišné – iba sa uplatnili iným spôsobom ako doteraz. Išlo o teroristický čin s veľkým množstvom obetí, no bez použitia zbraní hromadného ničenia, s čím sa dovtedy veľmi nepočítalo. Nový terorizmus sa spája predovšetkým s nebezpečenstvom získania a použitia zbraní hromadného ničenia (jadrových, biologických a chemických) teroristami. Jeho prejavom sa môže stať aj zneužitie priemyslového odpadu, zámerné vyvolanie živelných pohrôm, epidémií, genetických manipulácií, explózií v chemických závodoch, ropných rafinériách, vo vodných a jadrových elektrárniach a pod. Násilné vyvolanie havárií, katastrof a živelných pohrôm a ich následky môžu viesť k devastačným efektom, ktorý sa rovná použitiu zbraní hromadného ničenia. Novú črtu terorizmu predstavuje plošnosť a brutalita. Ten tradičný sa zameriaval spravidla na individuálne ciele, najmä na predstaviteľov politickej a hospodárskej moci. Nepotreboval veľa obetí, ale chcel, aby mnoho ľudí vedelo o jeho cieľoch a požiadavkách. Zmyslom útokov nového terorizmu je čoraz častejšie snaha dosiahnuť čo najväčší počet obetí, spôsobiť rozsiahle materiálne škody a hospodárske straty. V týchto podmienkach teroristi predpokladajú vznik rozsiahleho chaosu, celospoločenskej paniky a tým chcú otriasť usporiadaním i fungovaním štátu. Situáciu podnecujúcu nový terorizmus priniesol aj rozpad bipolárneho bezpečnostného usporiadania sveta. Uvoľnil sa priestor pre etnické a náboženské konflikty, ktoré v minulosti v súvislosti s ideologickou a politickou konfrontáciou dvoch blokov stáli v pozadí. Nové podmienky uvoľnili sily etnickej a náboženskej neznášanlivosti, znásobovanej pretrvávajúcimi i novými sociálno-ekonomickými ťažkosťami. Podnety pre nový terorizmus poskytuje rovnako protirečivý charakter globalizácie. Hospodársky rozvoj ako jej dôsledok sa týka predovšetkým ekonomicky rozvinutých krajín. Jej pôsobenie vyvoláva v niektorých častiach sveta nové sociálno-ekonomické problémy, ale aj regionálne a lokálne obavy z príchodu cudzej, vonkajšej kultúrnej uniformity, ktorá ohrozuje pôsobenie tradičných hodnôt a istôt. Priepustnosť hraníc, dostupnosť rýchlej dopravy a rozšírenie prostriedkov komunikácie vytvára i pre teroristov priaznivé podmienky na ich činnosť. Vznikajú nové siete teroristických skupín s voľnejšou, menej početnou i menej hierarchickou štruktúrou, ktorá využíva najmodernejšie komunikačné prostriedky a môže mať neosobný charakter. Na rozdiel od cieľov tradičného terorizmu jeho nové formy nemajú konkrétne politické ciele dosiahnuteľné v blízkej budúcnosti. Neraz sa vyznačuje čierno–bielym videním sveta prostredníctvom extrémneho výkladu niektorého náboženstva, ktorý vyúsťuje do presvedčenia o vlastnom mesiášskom poslaní pri očistení sveta. Za novú formu terorizmu sa považuje aj informačný terorizmus (cyberterorizmus). Ten predstavuje formu terorizmu, pri ktorej sa preniká do informačných systémov s cieľom zničiť, zneužiť alebo ukradnúť informácie. Pokladá sa i za súčasť vedenia informačnej vojny. Existujú dva spôsoby jeho použitia. Prvým je útok zameraný priamo na informačné systémy, technológie a údaje v nich. V druhom je informačný terorizmus len prostriedkom a súčasťou širšej teroristickej operácie na vyvolanie chaosu, nepokoja a strachu. Niekedy sa k špecifickým prejavom nového terorizmu zaraďuje aj narkoterorizmus. Je spojený s produkciou a pašovaním drog, ktoré sa využívajú ako zdroj financovania teroristických skupín, ako aj na presadzovanie záujmov, spravidla ekonomických. Rozšírený je v Latinskej Amerike. Hrozby nového terorizmu stierajú tradičné hranice medzi vnútornou a vonkajšou, vojenskou a nevojenskou bezpečnosťou. Vytvárajú novú bezpečnostnú situáciu, v ktorej je nevyhnutné meniť aj tradičné pohľady na riešenie problémov bezpečnosti. Pritom sa výraznejšie musia zohľadňovať nevojenské hľadiská, vrátane sociálnych. Nabudúce: Prehľad teroristických organizácií