Nezodpovedané otázky ostávajú
Po týždňovom otáľaní prezident Rudolf Schuster odvolal ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejka a výkonom tejto funkcie poveril vicepremiéra Ivana Mikloša. V pondelok Prezídium SDKÚ rozhodlo, že postaví poslanca Petra Kresánka pred vnútrostranícky súd, čo inak znamená, že jeho dni v tomto politickom subjekte sú už spočítané. Miklošovi viesť dva-tri mesiace aj konkrétny rezort zrejme väčšie problémy nenarobí. Veď jeho úloha podpredsedu vlády pre koordináciu ekonomickej reformy sa už skončila a ministerský kolos po drobných personálnych zmenách bude zo zotrvačnosti šliapať ďalej. Na prvý pohľad sa zdá, že sa vďaka razantnému postupu Mi-kuláša Dzurindu urýchlene podarilo zhodiť zo stola škandál, ktorý spustil Kresánkov list o výberovom konaní pri nákupe 35 ľahkých vlakových súprav. V skutočnosti však líder SDKÚ vyriešil iba takpovediac technickú stránku osudného listu, na ktorom si pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami zgustli médiá, opozícia i koaliční partneri. Na najnaliehavejšie otázky totiž verejnosť ešte nedostala odpovede - ani po interpeláciách na pôde Národnej rady SR. Konšpirácia, komplot, intriga... Ukázalo sa, že uverejnenie spomínaného listu v tlači nebolo natoľko záhadné, ako sa mohlo spočiatku zdať. Ak bývalý primátor Bratislavy tvrdil, že ,,vyzerá ako blbec“, tak to najmä preto, že svoj podpis na druhom origináli umiestnil o pol centimetra viac naľavo. Tým sa ukázalo, že ho médiám neprihrali premiérovi ľudia, ale vedúci úradu na Macejkovom ministerstve Peter Kľučka. Podľa všetkého bol napísaný na objednávku s cieľom zmeniť rozhodnutie výberovej komisie vedenej bratom predsedu vlády Miroslavom a ak sa to nepodarí, prípadne aj z pomsty vyvolať aféru okolo oboch Dzurindovcov. Premiér to označil za cynickú hru lobistov so šialenou kartou, surovú konšpiráciu, komplot, intrigu, pokus o politickú likvidáciu jeho a SDKÚ. Ak Kresánek v médiách zapochyboval o svojej inteligencii, tak zrejme najmä preto, že sa zapojil do zápasu dvoch záujmových skupín v rezorte dopravy i vo vládnej SDKÚ. Do akej miery to urobil vedome, zatiaľ nevieme. Výsledky tendra, podľa ktorého Železničná spoločnosť (ZSSK) chcela už vlani v decembri uprednostniť konzorcium DMU-GTW švajčiarskeho Stadler Busnang, A.G., so ŽOS Vrútky pred konzorciom francúzskej firmy Alstom so zvolenskou ŽOS, ministerstvo dopravy s vedomím svojho šéfa naozaj niekoľko mesiacov zadržiavalo. Ide o to, či tak konalo pod vplyvom dajakej loby, ako teraz tvrdí predseda vlády, alebo chcelo pre náš štát zachrániť 822 miliónov korún, ako sa dušuje Macejko. A to je pekná sumička. Dzurindov argument, že ministerstvo nenáležito zasahovalo do výberového konania, veľmi neobstojí. Minister, ak má vážne podozrenie z korupcie vo vedení ZSSK, by naozaj nemal sedieť so založenými rukami. Po prípadnom dodatočnom odhalení nečistého prístupu k tendru by ho volali prinajmenšom na politickú zodpovednosť. Najvyšší predstaviteľ SDKÚ tvrdí, že sú otázky, ktoré prislúchajú premiérovi, také, čo prislúchajú ministrovi, i také, ktoré má riešiť generálny riaditeľ ZSSK. Dobre, každý má svoje kompetencie, ale ak sa seriózne hovorí o možnosti korupcie? Napokon, bola to Dzurindova vláda, ktorá sa zaviazala Európskej komisii k nekompromisnému boju proti klientelizmu a úplatkárstvu a tie na Slovensku práve v posledných rokoch dosiahli nebývalé rozmery. Protirečivé čísla Podľa druhého variantu Macejko s Kľučkom kopali za francúzsko-zvolenskú loby. Naozaj je to tak? Odpoveď na túto otázku by poskytlo skutočne objektívne a transparentné porovnanie ponúk oboch účastníkov poslednej etapy tendra. Na to sa podujala Žilinská univerzita. Na verdikt skupiny jej expertov si však budeme musieť počkať. Pritom z úst ,,povolaných“ za posledné dva týždne odznelo toľko protirečení... Obstarávacie ceny sa podľa jednotlivých vyjadrení líšili sumou až 1,7 miliardy korún. Pritom odborníkov najviac ohúril ťažko vysvetliteľný priepastný rozdiel medzi prevádzkovými nákladmi. Alstom predpokladá 2,3 miliardy Sk a DMU-GTW iba 0,7 miliardy. Práve DMU-GTW pred dvoma rokmi s veľkou pompou odovzdalo nové vlakové súpravy pre Tatranskú elektrickú železnicu, no potom sa vyskytlo veľa problémov. Zlé jazyky navyše tvrdia, že spomínaná švajčiarska firma za posledné tri roky v Európe nepredala nič, kým konkurenční Francúzi sú na vzostupe. Počas uplynulých dní padlo niekoľko vyhrážok, že ten či onen pôjde pred súd. Bratia Dzurindovci chceli zažalovať dokonca aj predsedu Najvyššieho súdu SR Jozefa Stahla. Vraj konal nad rámec svojich zákonných právomocí. Že sa tak stalo na základe anonymného listu (tých záhadných listov je v jednom prípade akosi priveľa)? No a čo, ak ide o majetok štátu. Hoci je ZSSK akciová spoločnosť, štát je stopercentným vlastníkom jej majetku, nepatrí súkromným osobám. Preto má NKÚ nielen právomoc, ale aj povinnosť kontrolovať efektívne nakladanie s jej prostriedkami. Iniciatívny člen slovenského parlamentu za SDKÚ, jeden z kandidátov na ministra dopravy, Pavol Prokopovič sa ani tak nezaujímal o to, čo sa dialo na Macejkovom úrade či priamo v Železničnej spoločnosti, kde siahajú korene celého prípadu, ale si posvietil na činnosť NKÚ. Po individuálnom poslaneckom prieskume v tejto inštitúcii (kolegu Mariána Anteckého z SDĽ ,,akosi“ v ten deň nevedel nájsť) hovoril o ,,minimálne neštandardnom“ postupe a protizákonnom zasahovaní šéfa kontrolného úradu do prebiehajúceho tendra. Nevylúčil, že SDKÚ bude žiadať odvolanie Stahla z jeho ústavného postu. Ten na dôvažok poukázal ešte na jednu chúlostivú záležitosť: Prečo práve v čase veľkých finančných suchôt potrebujú naše železnice za drahé peniaze práve toľko a takých vlakov na lokálne linky? Takto zdôvodnený dokument na ZSSK totiž kontrolóri nenašli. Mimochodom, jedným z argumentov v prospech Švajčiarov hovorí technický parameter nimi ponúkaných motorových jednotiek - maximálna rýchlosť 140 kilometrov za hodinu. Viete si to predstaviť pri súčasnom stave železničných zvrškov na hlavných, nieto ešte na lokálnych tratiach? Dostane strana províziu? Demokratickokresťanskí unionisti sa hrdili, že ako prví na Slovensku uplatnili primárky, teda výber kandidátov do parlamentných volieb na základe hlasovania členov strany. Macejko sa práve vďaka podpore v členskej základni dostal z tretej desiatky na siedme miesto. Teraz ho Prezídium SDKÚ na premiérov podnet z kandidátky vyškrtlo. Pritom aj autor ich stanov, generálny sekretár strany Ivan Šimko ešte pred niekoľkými dňami tvrdil, že v tejto fáze je to už nemožné, pokiaľ o uvoľnenie nepožiada sám Macejko. Exminister po najnovších trpkých skúsenostiach netrvá iba na tom, že je v celej záležitosti nevinný, ale naďalej sa naivne odvoláva na svoje staré priateľstvo s Dzurindom. Ten konštatuje, že konal politicky, zodpovedne a pre odhalenie pravdy urobil maximum, čo bolo v jeho silách. Ešte stále však nevyjasnil narážky z Kresánkovho listu na úlohu, ktorú v tomto prípade zohral jeho kamarát ,,Gabo“ - pokladník SDKÚ Gabriel Palacka. Takmer každý, dokonca aj Šimko to pokladá za otvorené podozrenie, že premiérova strana očakávala od víťaza kontroverzného tendra tučnú províziu, nech sa skončí výberové konanie akokoľvek. Podľa najnovšieho výskumu verejnej mienky MVK, ktorý sa uskutočnil pred vypuknutím železničného škandálu, bol najnedôveryhodnejším politikom v SR Mikuláš Dzurinda. Predseda ,,vlády zákona“ so svojím 50,1 percentom dokonca výrazne predbehol aj lídra HZDS-ĽS Vladimíra Mečiara (43,4 %). Zrejme rýchle riešenie celej kauzy, v ktorej sú v podstate všetci hlavní aktéri členmi SDKÚ, pokiaľ sa neodhalí jej skutočné pozadie, na popularite jemu ani jeho strane nepridá. Nuž, dejú sa aj väčšie blamáže, ako je porucha špeciálu, keď doň po víkendovom summite Európskej únie v Seville nasadol Dzurinda s prizvaným maďarským premiérom Péterom Medgyessym. Mimochodom, keď už sa hovorí o finančných suchotách v našej doprave, ako to, že maďarská delegácia letela do Andalúzie normálnou linkou, kým slovenská vládnym lietadlom?
