Nevoľ, koho ti poviem…
V pondelok poobede predniesol americký prezident George Bush junior prejav, ktorý svet už týždeň očakával. Oneskorenie spôsobili palestínske útoky na civilné ciele, ako aj následné okupačné manévre izraelskej armády. Predpokladalo sa, že Bush podporí vznik palestínskeho štátu, ale každý aktér tŕpol, aké podmienky pritom bude klásť. Svet ako aj prezident USA si už zvykli na to, že superveľmoc hýbe pákami, ktoré predtým málokto považoval za vhodné. Jastrabi a holubice Pozorovatelia tvrdia, že ešte predtým ako mal prejav odznieť, sa odohral veľký súboj medzi takzvanými jastrabmi, reprezentovanými ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom a viceprezidentom Dickom Cheneym, ktorí sa bránili akejkoľvek zmienke o palestínskom štáte. Podľa nich by sa to mohlo pokladať ako odmenu teroristom. Na druhej strane sú tzv. holubice ministra zahraničných vecí Colina Powella, ktoré podporovali opačnú pozíciu. Bush to nakoniec vyriešil po svojom. V zásade sa pridal na stranu Izraela, ktorý už dlho volá po výmene vedenia palestínskej samosprávy. Podľa šéfa Bieleho domu je možné obnoviť mierové rokovania len prostredníctvom výmeny Jásira Arafata. Aj keď ani raz nevyslovil jeho meno, správa znela jasne: „Vyzývam palestínsky ľud, aby si zvolili nových predstaviteľov, ktorí nie sú skompromitovaní terorom.“ Za takýchto podmienok by sa následne Spojené štáty angažovali v prospech „provizórneho“ palestínskeho štátu, ktorého definitívne hranice by sa vytýčili do troch rokov. Podľa amerického vodcu by v tom prípade pomáhali veľkému projektu ekonomických a rozvojových reforiem popri USA i donorské štáty a Svetová banka. Pridala by sa podľa neho aj Európska únia či Medzinárodný menový fond pri dohľade nad reformou palestínskych financií, tým že by zabezpečili „nezávislosť a transparentnosť auditu“. Aby sa však Bush nekládol požiadavky len na jednu stranu, na to, aby sa mohol projekt nového štátu uskutočniť, musia sa izraelské jednotky stiahnuť z území spred 28. septembra 2000, teda pred začiatkom druhej intifády, ktorú spustil Bushov protežant Ariel Šaron. Skrátka Bush navrhol Palestínčanom obchod v zmysle: vy si zvolíte kohosi, koho ja uznám za vhodného, a ja svojím vplyvom presadím, aby ste sa mali lepšie. Zreštrukturalizujeme vám ekonomiku, zasponzorujeme viaceré projekty a vy sa budete usilovať, aby mal váš sused pokoj. Začarovaný kruh Izrael v tejto situácii tiež nelení. Znovu obsadil palestínske mestá a drží v obkľúčení dokonca v Ramallahu aj Arafata, od ktorého zároveň vyžaduje, aby si urobil v ním spravovaných oblastiach poriadok. Palestínsky prezident sa zase snaží aspoň demonštratívne väzniť doma šejka Jásina, duchovného vodcu organizácie Hamas. Práve jeden z jeho predstaviteľov Ismail Abú Šanab podľa denníka Le Monde povedal, že „Bushov prejav bol v prospech Izraela, a odopiera práva Palestínčanom… V prejave nebola ani štipka nádeje, a preto musíme pokračovať v našom odpore.“ Takže situácia sa zamotáva. Spojené štáty chcú poslať Arafata na predčasný dôchodok, preto lebo si vraj nevie doma spraviť poriadok, tým že toleruje, alebo dokonca podporuje terorozimus. Arafat pracuje v ťažkých podmienkach, keďže sa už stáva pravidlom, že ho Izrael obkľúči, rozbije mu infraštruktúru (ktorú mu mimochodom zaplatila EÚ) a takisto riedi jeho bezpečnostné zložky. Bez nich spoza dverí rezidencie nemôže, aj keby chcel, potláčať militantné skupiny. A keď sa mu to aj podarí, tak ho začne domáce obyvateľstvo obviňovať z kompromisníctva s Izraelom. Vyzerá to tak, že sa z toho začarovaného kruhu nedostane. Aj jeho reakcia na prejav nasvedčuje tomu, že zaujal akúsi nechápavú pozíciu, keď ho nazval „dôležitým príspevkom“. Vyzerá to tak, že palestínsku samosprávu čakajú ťažké voľby. Buď si jej predstavitelia zvolia jedinú vo svete známu a v Palestíne integrujúcu osobnosť, a ich terajšie problémy budú pokračovať, alebo sa podvolia hlasu Ameriky, ktorá im možno dodá aj správny typ, a budú sa mať tak, ako to pre nich naplánoval Bush. Podobnosť scenáru, pokiaľ ide výber o budúcich politických lídrov v Juhoslávii, Afganistane, či dokonca aj na Slovensku, je čisto náhodná...
