Futbalová spravodlivosť v 21. storočí

V nedeľnej tolkšou v hlavnom vysielacom čase na RTL sa už dávnejšie nediskutuje dve hodiny o politike, či nedajbože o spáse duše. Témou úvah o stave sveta je Futbal. „Ak chcú Nemci vyhrať, musia zobrať Brazílčanom chuť do futbalu, hrať deštrukčne za každú cenu,“ oznamoval celému národu jeden z najpovolanejších expertov, bývalý tréner Bayernu Mníchov Udo Lattek. „Nie je to pekné, ale budú sa z nás smiať iba do chvíle, kým nebudeme majstrami sveta,“ tvrdil. V nedeľu sa skončili majstrovstvá a potvrdili opak. Koniec európskej dominancie, vzostup africkej výkonnosti, veľké víťazstvo moslimského Turecka nad ázijským tigrom, jedinečnou Kóreou... To všetko potvrdzovalo, že svet speje k lepšej budúcnosti. A nielen to, sen o ľudskej spravodlivosti sa aspoň na chvíľu naplnil. Víťazom sa stalo družstvo hrajúce najlepší futbal. Podľa nemeckého trénera Rudiho Voellera to zďaleka nie je samozrejmé. Nemecký tím mal šancu vyhrať, iba ak sa potvrdí nespravodlivá veta: majstrami sveta sa zväčša nestávajú mužstvá s najlepším herným prejavom. Nestalo sa tak. Porážku chladného nemeckého futbalu lemovala povesť železnej vôle po víťazstve, kolektívna disciplína, nedostatok osobností, ale za to schopnosť prinášať obete. Všetky tieto vlastnosti zosobnil Oliver Kahn, jediný velikán nemeckého tímu a najsmutnejší hrdina nedeľňajšieho finále. Jeho chybou sa Brazília ujala vedenia zápasu. Zlomyseľníci tvrdia, že mu chýbala vôľa po víťazstve. Sklamanie striedalo nadšenie bohom vyvolenej futbalovej krajiny. „Ježiš ťa miluje. Boh musel byť Brazílčanom,“ to sú výroky, ktoré sa dali čítať na televíznych obrazovkách vo všetkých kontinentoch. Dávali víťazstvu vyšší zmysel. Namiesto izraelskej, dnes tak zúboženej vízie o vyvolenosti národa, ponúkli tú pravú estetickú fikciu. O štyri roky sú majstrovstvá sveta v Nemecku. Už dnes sa nechal počuť jeden z lídrov anglických rowdies v hlavnom vysielacom čase BBC: „Konečne majstrovstvá, kde pôjde o niečo naozajstné.“ Ich víťazom bude...