Pracovný trh vyžaduje ingerenciu štátu

Úsilie o prehodnotenie nového Zákonníka práce, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2002, vyostril spor dvoch koncepcií. Prvá, za ktorou stojí Konfederácia odborových zväzov, politická ľavica a ku ktorej sa v predvolebnom období pripojila väčšina poslancov NR SR, odhlasovala nový zákonník. Druhá skupina, reprezentovaná podnikateľskou sférou, dôrazne žiadala odloženie platnosti tohto nového kódexu alebo jeho podstatné zmeny. Ešte pred jeho vstupom do platnosti si na základe dohody v tripartite vynútila kompromis, keď sa prijatím troch poslaneckých návrhov jeho ustanovenia výrazne pozmenili. Znovu sa má všetko posúdiť až po získaní skúseností s prijatými zákonmi, keď kompromisné ustanovenia majú platiť iba do konca marca 2007. Stret dvoch koncepcií Popredným predstaviteľom druhej koncepcie je nielen v rámci svojej manažérskej funkcie (generálny riaditeľ Coca-Cola Beverages Slovakia, s.r.o. Bratislava), ale i z titulu postu prezidenta Podnikateľskej aliancie Slovenska – stálej konferencie CPHR o zlepšovaní podnikateľského prostredia – Ivan Štefanec. Inak si ho veľmi vážim, no s jeho názormi uvedenými v článku Proti obmedzovaniu trhu práce uverejnenom v Hospodárskych novinách však zásadne nesúhlasím. Ide o stret dvoch koncepcií, ktorý prebieha aj v medzinárodnom meradle. Obe pritom sledujú v zásade rovnaký cieľ – zvýšenie produktivity práce a tým aj ekonomického rastu, len to chcú dosiahnuť rozličnými cestami. Prvá zvýšenou ochranou pracovníkov, rastom investícií do ľudských zdrojov a striktným obmedzovaním pracovného času, nadčasov a ďalších pracovných úväzkov v záujme potrebnej úrovne čoraz kvalifikovanejšej práce. Druhá to chce dosiahnuť čo najúplnejšou liberalizáciou pracovného trhu. Tento stret prebieha i v USA, kde síce víťazí liberalizácia trhu, ale výskum napríklad v automobilovom priemysle ukázal, že najkvalitnejšie autá sa vyrábajú v stredu, potom s rastúcou únavou pracovníkov v rámci pracovného týždňa rýchlo klesá. V montáži počítačov ku koncu týždňa aj každého pracovného dňa je kvalita práce dokonca podľa presných zistení taká nízka, že škody začínajú prevládať nad úžitkom. Vo vysoko mechanizovaných plničkách fliaš s nápojmi, čo musí byť I. Štefancovi zvlášť blízke, sa ukázalo, že unavený pracovník je schopný vypustiť aj státisíce litrov kvalitného nápoja, v konkrétnom prípade značkovej whisky, namiesto do fliaš do kanála. V Európskej únii si odbory vynútili striktné obmedzenia pracovného času, z ktorých aj vyšiel v aproximácii zákonov a predpisov EÚ nový Zákonník práce SR. Na nedávnom summite v Barcelone predseda španielskej pravicovej vlády Jose Maria Aznar, s podporou tradične liberálnej Veľkej Británie a Berlusconiho Talianska, síce dal do programu rokovania spružnenie pracovného trhu, napokon sa však obmedzili vo svojich uzneseniach len na požiadavku jednotného pracovného certifikátu v rámci EÚ. Ako za Dickensových čias I. Štefanec v článku upozorňuje, že sa striktným preberaním predpisov pracovného trhu EÚ na Slovensku vytvorili neraz silnejšie obmedzenia trhu práce, aké platia v západnej Európe. V podstate uvádza dva argumenty proti novému zákonníku, ale v žiadnom nemá pravdu. Prvý je, že netreba viac brať do úvahy terajšie predpisy a smernice EÚ o trhu práce, ale nové tendencie budúceho vývoja, ktoré sa presadzujú v Únii. V EÚ sa presadzuje v skutočnosti čoraz výraznejšia ingerencia štátu v obmedzovaní pracovného času proti niekedy bezohľadným firmám. Slovensko má síce striktné obmedzenia pracovného času, ale to, čo sa teraz v NR SR prijalo ako kompromis, by azda v žiadnej krajine EÚ neprešlo. Pritom situácia v mnohých firmách na Slovensku pripomína skôr Dickensove časy primitívneho kapitalizmu. Podľa Štefanca len liberalizáciou pracovného trhu (a ďalším znížením daní) sa dá odstrániť zaostávanie Európy za Spojenými štátmi, keď ,,odstup za USA sa stále zväčšuje“. To už nie je pravda, hospodársky rast v 12 členských štátoch EÚ sa síce na konci minulého roku výraznejšie znížil, no stalo sa to prvý raz za posledných desať rokov a očakáva sa obrat k lepšiemu. Súčasné snahy o liberalizáciu pracovného trhu proti záujmom odborov a všetkých zamestnancov podobne ako liberalizácia poľnohospodárstva proti záujmu poľnohospodárov sa v Únii nepresadzujú, pretože by strana s takýmto programom prehrala voľby. Štefanec nemá pravdu ani v tom, že obmedzovanie pracovného času zamestnancov berie šancu privyrobiť si a neprijatím zakázok nad obmedzený pracovný čas možno doviesť podnik aj k zníženiu konkurencieschopnosti a v dôsledku toho i k rastu nezamestnanosti. Budúcnosť patrí skôr sociálnym programom, ktoré zabezpečujú kvalitu práce pracovníkov a dávajú im aj čas na ďalšie vzdelávanie. O novom Zákonníku práce sa bude ešte dlho diskutovať. Niektoré odborové zväzy, menovite Odborový zväz chemického a farmaceutického priemyslu, už aj jeho požiadavky v dohode so Zväzom zamestnávateľov chemického a farmaceutického priemyslu SR ešte pred prijatím nového kompromisného riešenia presadili do vyšších kolektívnych zmlúv a teraz zrejme vznikne tlak na ich prehodnotenie. Slovensko sa takto i v sociálnej oblasti čoraz viac dostáva na chvost európskeho vývoja.