Reklama

Stav je vážny, nie však zúfalý

Keď vlani 25. mája predložil v Národnej rade SR prezident Rudolf Schuster správu o stave republiky, spôsobil riadny rozruch. Opozícia jeho prejav prerušovala potleskom, SOP a SDĽ mlčky pritakávali, premiérovi vzkypela žlč
Počet zobrazení: 1355

Keď vlani 25. mája predložil v Národnej rade SR prezident Rudolf Schuster správu o stave republiky, spôsobil riadny rozruch. Opozícia jeho prejav prerušovala potleskom, SOP a SDĽ mlčky pritakávali, premiérovi vzkypela žlč. Hlava štátu si vtedy zobrala na paškál vládu, menovite jej predsedu. Obvinila Mikuláša Dzurindu, že namiesto sústredenej práce na riešenie najzávažnejších problémov krajiny, založil novú stranu, vytvorili tým v koalícii nezdravé vzťahy a predčasne odštartoval predvolebnú kampaň. Svätá pravda, lenže prezident vtedy išiel ďalej, tak povediac do politických intímností - začal horekovať, že ho premiér ignoruje. Istý novinár potom v komentári použil natoľko slabomyseľné výrazy, že prezidentská kancelária vytiahla proti nemu rokmi zaprášený paragraf o ochrane ústavného činiteľa. Tentoraz nekonfrontačný tón Možno poučený aj týmito skúsenosťami Schuster minulý piatok pred snemovňou až úzkostlivo dbal, aby sa vyhol osobným útokov. Napokon je pred voľbami a dnes sa dá sotva čosi ešte naprávať. A tak tentoraz mnohí označili jeho správu za nudnú štatistiku chronicky známych problémov, pri ktorej poslanci zaspávali. Nuž, nikomu sa neodvďačíte... Ale okrem úspešnej zahraničnej politiky súčasnej vlády čo mohol prezident pochváliť? Prebudovávanie armády, urýchlené prijímanie tzv. eurozákonov, spustenie viacerých reforiem, hoci i tu meškáme... Inak, za uplynulé obdobie sa jeho vzťahy s predsedom vlády nezlepšili, stretávajú sa iba, keď je to nevyhnutné. Rozpory vnútri koalície sa prehĺbili, štiepenie strán pokračovalo, nožnice medzi predvolebnými sľubmi a skutočnou situáciou väčšiny občanov sa roztvorili, nezamestnanosť podstatne neklesla, zdravotníctvo je naďalej riadené nekvalifikovane, malí a strední podnikatelia zápasia s neúnosným odvodovým zaťažením, nerovnomerný vývoj regiónov sa rieši nekoncepčne, zadĺženie štátu sa oproti roku 1998 zdvojnásobilo, výsledky v odhaľovaní korupcie sú nepresvedčivé... K tomu sa pridali pochybnosti o predaji 49 percent akcií SPP a blamáž s nebankovými subjektmi. Premiér i jeho podpredseda Ivan Mikloš zhodne komentovali Schusterov pohľad na stav štátu za neobjektívny, ktorým vraj živí mýtus o tom, že v zahraničnej politike je všetko dobré a v domácej všetko zlé. ,,Ak by bolo prezidentovo hodnotenie domáceho vývoja pravdivé,“ tvrdí vicepremiér, ,,nemohli by sme dosiahnuť úspechy v integrácii a zahraničnej politike.“ Má to logiku, lenže náš najvyšší ústavný činiteľ vychádzal aj z čerstvej správy MMF, oficiálneho dokumentu Európskej komisie a do určitej miery pri analýze zohľadnil i mienku samotných obyvateľov Slovenska, ktorí sa z grafov o ekonomickej prosperite iste nenajedia. Zbytočná strata času Podľa súčasnej opozície, ktorá tak nadšene netlieskala ako vlani, mohol byť Schuster kritickejší. Samozrejme, voči vládnej koalícii. Politologička Soňa Szomolányová pre denník Sme zase konštatovala, že ,,neprekročil úroveň pohľadu bežného občana z ulice. Úprimne povediac, od človeka, ktorý je v pozícii prezidenta, by som očakávala väčší nadhľad. Keď ale poznám pána Schustera, tak to prekvapenie nie je.“ Šéf SMK Béla Bugár zase márne hľadal v správe víziu smerovania nášho štátu. Slovensko asi naozaj nemá na prezidentskom stolci komplikovaného mysliteľa, no skôr človeka s bohatými skúsenosťami z regionálnej politiky, ktoré niekedy úspešne, inokedy menej presvedčivo vnáša aj do štátnickej činnosti. Viacerí sú na to alergickí, iným sa táto ,,ľudovosť“ pozdáva. Napokon, historické skúsenosti zo stredoeurópskeho priestoru dokazujú, že ani filozofujúca hlava štátu nemusí automaticky znamenať veľkú výhru. Ak sa väčšina politikov i komentátorov na niečom pozitívnom zo správy zhodla, tak v tom, že Schuster opakovane vyzýval občanov k čo najväčšej účasti v parlamentných voľbách. Tým by sa objektívnejšie odzrkadlili ich názory a zabezpečila by sa kontinuita zahraničnej orientácie na začlenenie Slovenska do NATO a EÚ. Po známych vyhláseniach západných politikov, koho by radi videli v budúcej vláde SR a koho nie, by sa to dalo preložiť do slovenčiny aj tak, že čím menej príde k volebným schránkam voličov, tým vyššie percento hlasov získa HZDS-SĽ od disciplínovaných sympatizantov. No s týmto hnutím, nielen s jeho kontroverzným lídrom, sa pri zostavaní nasledujúcej vlády akosi nepočíta. Ešte otvorenejšie to Schuster povedal v relácii TV Markíza Na telo. Bola by to strata času, keby koncom septembra poveril zostavením kabinetu víťaza volieb. Pred štyrmi rokmi to na základe zvyklostí (ústava to neukladá za povinnosť) urobil predseda NR SR, zastupujúci prezidenta. Ukázalo sa, že išlo o mrhanie časom, lebo Ján Smerek z HZDS nedokázal pozliepať vládu. V Prahe sa bude v novembri 2002 konať summit NATO, kde sa rozhodne o nových členských krajinách. Dovtedy v Bratislave musí prevziať politickú moc funkčná a najmä dôveryhodná vláda.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama