Voňavé tabu
Približne polovica mladých ľudí do 30 rokov priznáva skúsenosť s použitím marihuany, čo podľa nášho právneho poriadku znamená, že okolo 50 percent mladých ľudí prinajmenšom raz v živote porušilo zákon. A nie hocaký. Porušili Trestný zákon, ktorý by im mohol vymerať až niekoľko rokov väzenia. Slovensko je konzervatívna krajina. Ukazuje sa to aj pri všetkých modernizačných pokusoch, ako je napríklad odstraňovanie diskriminácie, či pri rozličných ekologických normách, ktorými by sme sa priblížili pomerom v Európskej únii. Zvykli sme si redukovať modernizáciu na ekonomické reformy. Lenže takéto zjednodušenie je ďalším z problémov, s ktorými sa naša postmoderná krajina borí. Modernizáciou by mala byť konfrontácia legislatívneho a spoločenského prostredia s každodennou realitou krajiny, v ktorej žijeme. Problémy rieši zväčša diskusia Predstavme si príklad, keď sa mladý gymnazista dostane do styku s marihuanovou cigaretou na školskej oslave a náhodou sa tam objaví polícia. Tento konkrétny mladý človek má v najbližších rokoch takpovediac o starosť postarané, počnúc výsluchmi až po väzenie. Tento mladý človek sa pritom previnil „iba“ tým, že skúsil to, čo jeho spolužiaci. To, čoho škodlivosť sa už aj pri prehnaných odhadoch porovnáva so škodlivosťou alkoholu či tabaku. Jediný rozdiel v týchto substanciách spočíva v tom, že jedny distribuuje štát a zarába na nich, druhú si pestujú drobní konzumenti vo svojich záhradkách, a teda neplatia z tejto „aktivity“ ťažké dane. Uvedený malý príbeh sa stal a je veľký predpoklad, že sa bude donekonečna opakovať, dokým sa v našom právnom poriadku nič nezmení. Väčšinou spoločenské problémy rieši diskusia. Ibaže u nás sa to nedá. Je takpovediac zakázané o drogách debatovať, ak nerátame predbiehanie sa v tvrdších a najtvrdších protidrogových vyhláseniach, ktoré problém skôr komplikujú, ako riešia. Každého, kto takúto diskusiu začne, obviňujú z propagácie drog. V skutočnosti je to naopak. Často sa tí, čo poznajú tento problém, usilujú o efektívnejšie riešenie zhubného drogového problému. Mali by sme si vymyslieť určitú metodiku, ktorou by sme sa prepracovali ku konštruktívnej diskusii. V prvom rade bude asi treba povedať, že drogy sú zlé, a nikdy by sa nemali dostať do nášho životného štýlu, tak ako to predstavujú filmy z drogového prostredia. No týmto počiatočným a potrebným postulátom nič nezmeníme. Musíme sa dostať ďalej Následne by sme mohli konštatovať, že by sme mali vytvoriť také podmienky, aby mladí ľudia po drogách nesiahali. Toto je naozaj najzložitejší krok. Je skoro isté, že takéto podmienky asi ťažko dosiahneme, aj keď sa k nim môžeme veľkým úsilím približovať. Mladí ľudia totiž po drogách siahajú z nedostatku šťastia, ako aj z jeho prebytku. Existujú extrémne chudobní aj extrémne bohatí konzumenti drog. V tejto fáze nášho rozmýšľania sa teda sústreďme na prevenciu, vysvetľovanie, že drogy sú zlé a že mladí ich konzumáciou nič nedosiahnu. Zároveň treba poukázať na negatívne príklady z okolia, v ktorom žijú. Tu však nastáva prvý problém. Veľmi ťažko niekomu ukážete niekoho predávkovaného z marihuany alebo niekoho, kto kradne, nebodaj vraždí preto, aby si ju mohol kúpiť. Vedecké výskumy dokazujú, že na predávkovanie marihuanou by bolo treba vyfajčiť 45 kilogramov za menej ako 30 minút, čo je pochopiteľne nemožné. Zároveň neexistuje dôkaz fyzickej závislosti od tejto tzv. ľahkej drogy. Psychická závislosť je nižšia ako pri alkohole. Preto sa zdá, že robiť prevenčnú, osvetovú, ale aj represívnu kampaň proti drogám ako celku sa javí neefektívne, keď dávate všetky drogy do jedného vreca. Zároveň sa vám mladí ľudia ešte vysmejú, keď večer uvidia opitého suseda, či rodiča, alebo mu bude z televíznej obrazovky niečo vysvetľovať opitý politik. Ako znížiť dostupnosť drog? Ešte jeden faktor treba dosiahnuť na to, aby sa mladí ľudia k drogám neuchyľovali – znížiť ich dostupnosť, napríklad tvrdou represiou voči priekupníkom. Ale aj tu narážame na problém, že práve marihuana nie je hlavným predmetom aktivít drogových dílerov, ktorí obchodujú s oveľa výnosnejším tovarom, syntetickými drogami. Mnoho ľudí si pestuje konopné rastlinky doma, či v záhrade, čím sa dostupnosť tejto látky zvyšuje. Teda ani tu cielená represia veľmi nepomôže, iba ak by vyriešili nastolený problém komplexné domové prehliadky. Je však jasné, že polícia má aj vážnejšie problémy, ako naháňať mladých „pestovateľov“. Presne takéto úvahy a najmä otvorené diskusie viedli zákonodarcov v mnohých krajinách EÚ k tzv. deklasifikácii, resp. dekriminalizácii marihuany, čo v žiadnom prípade neznamená jej legalizáciu. Štát takto kriminalizuje mladých ľudí za činnosť, pri ktorej iba ťažko zdôvodní jej reálnu škodlivosť pre spoločnosť. To vedie mladých do protisystémovej pozície – majú pocit, že štát a zákony sú nezmyselné a netreba ich rešpektovať. O to nám predsa nejde. Ide o to, aby sa polícia a súdy sústredili na naozaj dôležité problémy, akými sú závislosti a kriminalita plynúca zo syntetických a smrteľných drog.
