Reklama
Reklama

Anatolij Čubajs ante portas

Hoci je do prezidentských volieb ešte ďaleko, už dnes sa v Moskve a okolí rozohrávajú šachové partie – kto bude novým či staronovým prezidentom Ruskej federácie? Vladimirovi Putinovi sa zatiaľ vnútrorusky nedarí a pri mene Anatolij Čubajs väčšina rozmýšľajúcich ľudí spontánne odpovedá:
Počet zobrazení: 903

Hoci je do prezidentských volieb ešte ďaleko, už dnes sa v Moskve a okolí rozohrávajú šachové partie – kto bude novým či staronovým prezidentom Ruskej federácie? Vladimirovi Putinovi sa zatiaľ vnútrorusky nedarí a pri mene Anatolij Čubajs väčšina rozmýšľajúcich ľudí spontánne odpovedá: Nikdy! Lenže v politike nikdy nehovor nikdy. Pripomeňme si, že keď v rámci novoročného prejavu odstupoval Boris Jeľcin z postu ruského prezidenta, veľmi dobre vedel, na koho ukazuje, aby ho vymenil. Nový človek nemal k dispozícii vlastnú skupinu ľudí. Akceptovala sa preto téza o kontinuite moci, hoci rozumnejšia je vždy pozitívna diskontinuita než negatívna kontinuita. Aj keď Putin v prezidentských voľbách zvíťazil, nezískal taký veľký počet hlasov, aby dnes mohol byť skutočným národným vodcom. Samozrejme, médiá hovoria jedno, lenže ruská realita v glubinke, kde narastá počet rozčarovaných, je iná! Sám Putin musí čoraz častejšie okrem vysvetľovania straty dynamiky (ekonomickej, politickej, medzinárodnej...) Ruska odpovedať aj na otázky spojené s tým, aký má vzťah ku kultu (svojej) osobnosti. Odpovedá záporne, no vidieť, že ho má rád. Byť na tričkách, matrioškach, lyžičkách, jedálnych lístkoch... Moc mu chutí tak ako všetkým. Limity možností Nový človek sa ani po dvoch rokoch zatiaľ neodhodlal urobiť poriadok v Kremli, v tajných službách, v armáde, v regiónoch... Neodhodlal sa zatiaľ k ničomu. Aj preto Rusko nezaznamenáva hmatateľné úspechy v ekonomike. Nové technológie sú v nedohľadne a zo starého už nemožno žiť. Jeľcin staré zdroje vyčerpal skoro do samého konca. Dnes, a také sú zákony politiky a predvolebnej logiky, už nemôže Putin riskovať a púšťať sa do radikálnych opatrení, ktoré by generovali zmeny. Na jednej strane sám nie je schopný, pretože si nesformoval vlastný tím a čerpá z personálnych zásob Jeľcina, ktorý ho v tomto smere naďalej štedro dotuje. Inak povedané, projeľcinovské okolie mu nedovolí radikálne kroky, nech by boli akokoľvek správne. Druhým limitom reformných snáh je zlomené a revolučne diverzifikované Rusko. Voči krajine už jednoducho nemôže Putin prijímať náročné, hoc i potrebné opatrenia. Prezident svoj čas na ne už prepásol. Čakanie na tvrdú ruku Rusko očakáva tvrdú ruku. V. Putin ju (ak nerátame expanziu generálov tajných služieb do politických štruktúr) zatiaľ neprezentoval. Tak sa ukazuje priestor pre niekoho iného. Zbigniew Brzezinski nedávno usadil hrdých Rusov na svoje miesto, keď im odkázal: „Dnes sa Rusko už ani nepokúša súťažiť so Západom, ide mu o otázku prežitia krajiny...“ V súčasnosti sú v Rusku len dvaja politici, ktorí môžu zabezpečiť s rôznymi perspektívami výsledku prežitie krajiny – V. Putin a A. Čubajs. Všetkých ostatných, vrátane seba, stihol súčasný prezident eliminovať alebo zamestnať podružnými problémami. Príkladom prvého prístupu sú komunisti na čele s Gennadijom Ziuganovom a exkomunistom, dnes zakladateľom Socialistickej strany v Rusku, Gennadijom Selezňovom. Exponentom druhého prístupu je predseda Rady federácie RF Sergej Mironov, preslávený svojimi „sviežimi“ politickými ideami, ktoré si priviezol z Petrohradu. Krstný otec banditov a špičkový manažér O Čubajsovi hovoria, že je zodpovedný za čudnú privatizáciu, inak povedané za to, že v Rusku sú len dve skupiny ľudí – superbohatí baróni-zlodeji a chudobný zvyšok. Otázkou je, ktorá privatizácia a v ktorej krajine bola normálna a nie kriminálna. Napriek tomu, že Čubajsa za toto jeho dieťa nenávidia, nik nie je schopný proces zvrátiť a nik ho zatiaľ nebol schopný odvolať alebo vymazať z politického ihriska Ruska posledných rokov. Nedokázal to urobiť ani Putin, ktorý ho vo svojej knihe Od pervovo lica charakterizoval ako „...boľševika s nízkym kreditom v národe...“. Prečo ho neposlal do outu ako mnohých iných? Jednoducho preto, že ani on, ani jeho okolie nie je bez hriechu a aj preto, lebo ho potrebuje. A zdá sa, že čoraz viac. Doteraz vždy, keď sa v Rusku objavili ťažkosti, bol Čubajs povolaný do prvej línie. Posledné zvolenie Jeľcina za prezidenta Ruska by bez neho nebolo možné. Bol na čele volebného štábu. A Jeľcin by potom nemohol určiť svojho nástupcu – Vladimira Putina. Nie je možné tvrdiť, že Čubajs bol ten, kto Jeľcinovi takúto voľbu poradil, ale rozhodne bol tým, ktorý mu pošepkal, aby to nebol dnes nebohý A. Lebeď, gubernátor V. Ajackov, alebo bývalý podpredseda vlády B. Nemcov. A. Čubajs za roky jeľcinovského chaotického vládnutia získal vedomosti a skúsenosti o nuansách kádrových intríg v Kremli a okolí a na rozdiel od Putina, ktorý má dôstojnícke správanie a nulové rétorické schopnosti, dokáže túto devízu využívať. Čo mu však chýba, je sociálny cit. Skôr sa u neho prejavuje sociálny cynizmus. Politicky nevzdelané a neskúsené Rusko môže v cynizme identifikovať silnú ruku. Putin pevnú ruku nemôže ponúknuť, ak nemá použiť metódy, ktoré spoločnosť už nechce a bojí sa ich. Paradox je v tom, že väčšia sloboda v Rusku je garantovaná pevnou Čubajsovou rukou než postupným prerastaním generálov, plukovníkov a podplukovníkov tajných služieb do sfér politiky, správy vecí verejných, do médií, čo zjavne Kremľu dnes konvenuje. S ním to nejde, bez neho tiež.... Sám A. Čubajs sa musí rozhodnúť. Bude riskovať a kandidovať na prezidenta už v roku 2004 napriek tomu, že masa odporu voči nemu je na kritickej hranici, alebo si jednoducho počká na rok 2008, keď bude Rusko znova (koľký už raz) na kolenách. Vtedy vďačne prijme ešte tvrdšiu ruku. Tvrďas zo Sankt Peterburgu, majúci o. i. žurnalistickú skúsenosť z teoretického časopisu Komunist, na dúšok čítaný kedysi aj našimi komunistickými elitami, je pripravený už dnes. Ale len na víťazstvo. Ešte neprehral ani jednu partiu. V. Putin sa môže v období do volieb pokúsiť zbaviť svojho možného konkurenta na prezidentský post. Vyprovokovať situáciu, v ktorej ho hore nemôžu prijať a dole ho nechcú. Odstránenie Čubajsa na jeho pokyn by narušilo politickú rovnováhu síl, čo si garant ústavnosti nemôže dovoliť. Navyše je v situácii, keď nevie ako ďalej a najmä s kým. Šachová partia ostáva zatiaľ bez koncovky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama