Kto si bez viny...
Juh Afriky sužuje najhorší hladomor za posledných desať rokov. Podľa údajov organizácie Lekári bez hraníc je smrťou hladom ohrozených pol milióna ľudí. Ďalší milión závisí od humanitárnej pomoci. Aj keď situácia v Angole je najkritickejšia, zasiahnutá nie je len ona. Stovky ľudí umierajú v Malawi či Mozambiku. Sucho a záplavy, ktoré zničili veľkú časť úrody, pritom nie sú jediným, ba dokonca ani hlavným faktorom. Opakuje sa rovnaká situácia ako aj inde v rozvojovom svete – príčinou ľudského utrpenia je človek sám. Občianska vojna, ktorá trvala v Angole od získania samostatnosti v polovici 70. rokov až donedávna, zanechala na spoločnosti a ekonomike jazvy, ktoré ostanú ešte dlho nezahojené. Masy vnútorných utečencov pomaly umierajú bez možnosti získať obživu. V krajine, kde 85 percent obyvateľstva žije z poľnohospodárstva, má ničenie či kradnutie úrody vojskami katastrofálny účinok. Ani výnosy z obrovského nerastného bohatstva – ropy a diamantov – sa cez nepriepustný filter vojenských výdavkov a korupcie nedostanú k ľuďom. Humanitárna pomoc tiež nie je účinná. Podľa Lekárov bez hraníc necháva svetové spoločenstvo Angolčanov vedome umierať hladom. Donorské štáty váhajú poskytovať ďalej pomoc krajine s nejasnou budúcnosťou, krajine zmietanej 27 rokov občianskou vojnou. Investície smerujúce do ťažobného priemyslu môžu priniesť vysoké zisky, lenže tie nie sú určené trpiacim. A poskytnutá pomoc často nedorazí, kam má. Komunikácie sú zničené, potravinové konvoje sa stávajú terčom lúpiacich bánd. Zodpovednosť za vzniknutú situáciu nenesie iba politická elita v Luande. Hospodárstvo neschopné samostatného života je výsledkom piatich storočí európskeho kolonializmu. Počas studenej vojny sa Angola stala šachovnicou pre veľmocenskú politiku. Pod pláštikom ideológií podporoval Sovietsky zväz dnes vládnucu MPLA a Spojené štáty povstaleckú UNITA. Aj keď v 90. rokoch jedinú uznanú vládu vytvorila MPLA, ani sankcie voči povstalcom nezabránili firmám z „demokratického“ sveta kupovať od nich diamanty. Každý mal účasť na obchode so smrťou. Za tragédiou tisícok ľudí trpiacich hladom nestojí príroda, ale človek vedený „vyššími záujmami“. Vyšší záujem zahraničnopolitickej stratégie diktoval podporovať občiansku vojnu, namiesto aby ju zastavil. Vyšší záujem návratnosti investícií orientuje zdroje do sektorov s najvyšším očakávaným ziskom, a nie tam, kde sú potrebné. Vyšší záujem kladúci udržanie moci nad záujmy ľudí. To však nie je cesta trvalo udržateľného rozvoja. Lenže, kedy uverí sýty hladnému?
