Eurozákony prioritou súčasného parlamentu
Jednou z priorít, hádam najväčšou, súčasnej vlády bol vstup Slovenska do Európskej únie, a tak na rokovaniach parlamentu v končiacom sa volebnom období prevládali tzv. eurozákony. Cieľom aproximácie právneho poriadku SR s právom únie je zblíženie, resp. zladenie právnych predpisov tak, aby neboli prekážkou vzájomného obchodu, ekonomickej a sociálnej integrácie do Európskych spoločenstiev. Prinášame stručný prehľad toho, na čo slovenskí zákonodarcovia v rámci prístupového procesu našli v najdôležitejších oblastiach politickú vôľu. Dane Pokiaľ ide o daňovú oblasť, v súvislosti s aproximáciou práva s EÚ sa nám o. i. podarilo novelizovať zákony o dani z príjmov, z pridanej hodnoty, či rozličných spotrebných daní. Nič alebo len minimum sa však urobilo v súvislosti s vytvorením útvaru na odhaľovanie a vyšetrovanie daňových trestných činov v štruktúre daňovej správy a daňového úradu pre veľké daňové subjekty, v čom od nás EÚ očakávala väčšiu aktivitu. Rovnako sa rátalo aj v rámci manažmentu ľudských zdrojov s vytvorením systému motivácie zamestnancov a systému na podporu spokojnosti zamestnancov. Boj proti korupcii V poslednej hodnotiacej správe Európska komisia uznala, že sa v tejto oblasti prijal rad pozitívnych opatrení, ale ich účinok sa ešte dostatočne neprejavil. Korupcia sa pociťuje ako rozšírená a mimoriadne problematická najmä v zdravotníctve, súdnictve, vo FNM, na colných, daňových a katastrálnych úradoch, v školstve, polícii a na ministerstvách. Najväčším pozitívom v tejto oblasti je realizácia reformy verejnej správy, ktorá stransparentní rozhodovanie decentralizáciou funkcií. V roku 2000 sa síce prijal Národný program boja proti korupcii, ten sa však presadil len v ústnej forme a jeho plnenie, respektíve neplnenie kritizovala dokonca aj Transparency International Slovensko. Na základe odporúčania EÚ sme prijali aj Analýzu stavu licencií, koncesií a povolení udeľovaných v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, podľa ktorej sa prehodnotí každá licencia udeľovaná v pôsobnosti týchto orgánov, jej napĺňanie však bolo opäť najmä deklaratívne. V súvislosti s Trestnoprávnym dohovorom Rady Európy o korupcii slovenskí zákonodarcovia vykonali novelizácie Trestného zákona (podstatne sprísnila trestné sadzby za niektoré trestné činy, za trestné sa považuje aj konanie, ak je úplatok určený tretej osobe, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby, upresnenie pojmu aktívnej a pasívnej korupcie v súlade s príslušným právom EÚ), zákona o bankách, o rozpočtových pravidlách, Trestného (sprísnila možnosti podávania žiadostí odsúdených osôb, zaviedla inštitút náhradného obhajcu) a Exekučného poriadku i zákon o konkurze a vyrovnaní. V spolupráci so švajčiarskym ministerstvom spravodlivosti sa zaviedol automatický systém náhodného prideľovania právnych vecí sudcom na Okresnom súde v Banskej Bystrici, ktorý mal odstrániť korupciu práve z tohto rezortu. Slovenská republika je od apríla 1999 členom Skupiny štátov proti korupcii – GRECO, ktorá predstavuje monitorovací systém v oblasti. Za pozitívne sa považuje, že od októbra 2000 je na internete k dispozícii Obchodný register. Sociálna politika a zamestnanosť Najväčším pozitívom v tejto oblasti aj v súvislosti s aproximáciou slovenského práva je schválenie nového Zákonníka práce, zákonov o štátnej a o verejnej službe. V Zákonníku práce sa zakotvil zákaz diskriminácie: zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku porušenia tohto zákazu, môže sa domáhať svojich práv na súde. Zamestnávateľ však nesmie zamestnanca znevýhodňovať preto, že zamestnanec uplatňuje svoje práva. V spolupráci s Generálnym riaditeľstvom Národného úradu práce sa počas roku 2001 uskutočnili viaceré rokovania o pilotných projektoch zamestnanosti rómskeho obyvateľstva: ARION, ktorý sa už realizoval v Maďarskej republike, a projekty zamestnanosti rómskych obyvateľov v okrese Revúca. V rámci posilnenia dialógu s mimovládnymi organizáciami začala v decembri 2000 svoju činnosť pracovná skupina na riešenie rasovo motivovanej trestnej činnosti, zložená z pracovníkov Prezídia Policajného zboru SR a aktivistov tretieho sektora: Občan a demokracia, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ľudia proti rasizmu, ZEBRA – združenie afro-slovenských rodín. V oblasti zamestnanosti sa od 1. augusta 2000 novelou zákona o zamestnanosti umožnilo realizovať projekt verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných, ktorý sa financuje z prostriedkov štátneho rozpočtu ako účelová dotácia pre Národný úrad práce. Zlepšili sa aj podmienky na výkon kontroly nelegálnej práce. Napriek tomu však vláda nedokázala prijať komplexné opatrenia na zníženie nezamestnanosti. Životné prostredie V máji 2000 prijala NR SR zákon o prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ktorý nahrádza zákon o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí. Medzi najdôležitejšie sa v tomto smere radia nové právne normy o odpadoch, o ochrane ovzdušia a prírody. Napríklad zákon o odpadoch Slovensko potrebovalo pre riešenie viacerých problémov, medzi ktoré patrí eliminácia nárastu množstva odpadov z obalov a iných negatívnych vplyvov na prostredie. Vzdelávanie V rokoch 1994 až 1998 sa spomalila reforma školského systému, v dôsledku čoho sa prehĺbilo zaostávanie Slovenska za vývojom školstva v členských krajinách EÚ. No pomerne úspešne pokračuje proces transformácie vedy, Slovensko sa zapojilo do Piateho rámcového programu EÚ pre výskum a technický rozvoj na roky 1999-2002. V roku 1998 došlo v tejto oblasti len k minimálnym legislatívnym zmenám. Prijatá bola jedna novela zákona, dve vyhlášky a ďalšie dve sa novelizovali: - zákon č. 6/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov o zmene zákona SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, - vyhláška MŠ SR č. 7/1998 Z. z. o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác, - vyhláška MŠ SR č. 227/1998 Z. z. o príspevku na úhradu nákladov spojených so zabezpečovaním prijímania uchádzačov na vysokoškolské štúdium, - vyhláška MŠ SR č. 14/1998 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŠ SR č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov, - vyhláška MŠ SR č. 226/1998 Z. z., ktorou sa mení vyhláška MŠ SR č. 330/1997 Z. z. o habilitácii docentov a o vymenúvaní profesorov. V polovici volebného obdobia vláda plní svoje programové vyhlásenie v oblasti tvorby koncepčných materiálov. Vypracovali sa dva moderné koncepčné materiály – Projekt Milénium a Návrh koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva pre 21. storočie. Pokrok v procese harmonizácie slovenskej legislatívy s acquis sa dosiahol schválením nového zákona o vysokých školách, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom apríla. Úplná harmonizácia sa však docieli až prijatím nového zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Ten bude o. i. riešiť otázku vzdelávania detí migrujúcich pracovníkov. Rok 2001 bol druhým rokom realizácie druhej fázy komunitárnych programov EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy mládeže Sokrates II, Leonardo da Vinci II a Mládež, pokračoval projekt Infovek, ktorý v roku 2002 začal štvrtý rok svojej realizácie. Aj v oblasti odborného vzdelávania a prípravy zaznamenala SR niekoľko dôležitých reformných krokov, ktoré sa začlenili aj do prijatých právnych noriem. Od začiatku júla začal platiť zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorá definitívne odstránila dvojkoľajnosť v systéme zriaďovania stredných škôl. Zriaďovateľom stredných odborných škôl i stredných odborných učilíšť sa stali príslušné krajské úrady. Z hľadiska transparentnosti je dôležitý zákon o financovaní školstva zo 7. novembra 2001, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002. Ďalšie vzdelávanie sa stalo súčasťou celoživotného vzdelávania, legislatívne ho upravuje zákon o ďalšom vzdelávaní, ktorého novelu poslanci prijali taktiež v roku 2001. Ľudské práva Od vzniku samostatnej SR v roku 1993 až do volieb 1998 sústreďovali domáci i medzinárodní ochrancovia ľudských práv pozornosť na základné otázky zachovania a rozvíjania princípov právneho štátu na Slovensku, na presadzovanie a ochranu elementárnych občianskych a politických práv vo verejnom živote. Po nástupe Dzurindovej vlády sa pozornosť obracia na množstvo nadväzujúcich ľudskoprávnych problémov, ktorým sa doteraz u nás nevenovala zvýšená pozornosť. Ako jedna z posledných krajín v strednej Európe prijala Slovenská republika zákon o verejnom ochrancovi ľudských práv – ombudsmanovi, čím sa zaplnila jedna z citeľných medzier v inštitucionálnej ochrane ľudských práv. Európske inštitúcie pozorne sledovali prípravu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý prijala NR SR 10. júla 1999. Právnu normu plnú kompromisov zahraničie privítalo, poslanci SMK však za ňu nehlasovali, pretože podľa nich v plnej miere nezohľadňovala základné požiadavky národných menšín v krajine. Dôležitým zákonom upravujúcim vykonanie práva na informácie bol zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý Národná rada prijala 17. mája 2000. Platnosť nadobudol 1. januára 2001. Vplyv na každodennú realizáciu občianskych a politických práv občanov malo prijatie zákona o verejnej správe. No obraz o spiatočníckych tendenciách v slovenskej politike podáva vyradenie návrhu na znovuprerokovanie antidiskriminačného zákona v skrátencom legislatívnom konaní v júli tohto roka. I keď nejde o zákon podmieňujúci náš vstup do EÚ, jeho prijatie by konečne upravilo antidiskriminačnú legislatívu na Slovensku, ktorá v súčasnosti takmer neexistuje.
