IRA sa ospravedlňuje

Neschopnosť nájsť spravodlivé riešenie írskeho problému charakterizovala britskú politiku po celé 20. storočie. Každý pokus o vyriešenie obsahoval povestné dračie semeno budúcich sporov, ktoré nevyhnutne vyústili do krvavého konfliktu. Írsko vlastne bolo nielen prvou britskou kolóniou, ale aj akýmsi pokusným poľom, kde si britský kolonializmus odskúšaval metódy, ktoré potom uplatňoval na iných podmanených národoch. V Londýne si však akosi nedokázali všimnúť, že sa Íri rozhodli dosiahnuť nezávislosť naozaj za každú cenu. Okrem toho, írski vysťahovalci v USA získali nezanedbateľný vplyv, takže táto otázka vplývala aj na stav britsko-amerických vzťahov. Roku 1949 získalo Írsko úplnú nezávislosť. Šesť grófstiev s protestantskou väčšinou však ostalo súčasťou Veľkej Británie. Hoci vláda v Dubline nikdy nevyhlásila, že sa vzdáva úsilia zjednotiť celý ostrov, predsa len dala prednosť hospodárskej modernizácii v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva a neskôr Európskej únie. Neprekážalo dokonca, že je to za cenu zblíženia s Veľkou Britániou, ktorá v Írsku začala investovať. Práva katolíckej menšiny v Severnom Írsku, tvoriacej okolo 40 percent obyvateľstva, sa nerešpektovali, demonštrácie za občiansku rovnoprávnosť boli potláčané s mimoriadnou brutalitou. Odveta Írskej republikánskej armády, ktorá od 30. rokov minulého storočia pôsobila v ilegalite v oboch častiach ostrova, vyvolala stupňujúci sa reťazec násilia. Dôležitú úlohu však zohrala úspešnosť írskej hospodárskej politiky. Z „chudobinca“ Európy, z ktorého ešte v 50. rokoch minulého storočia mnohí emigrovali do zámoria, sa stala prosperujúca krajina, ktorú aj bývalý kolonizátor musí akceptovať. Nakoniec došlo k rokovaniam, na základe ktorých vznikol mechanizmus, ktorý zabezpečuje katolíkom primerané zastúpenie v severoírskych orgánoch. O zjednotení ostrova sa rokuje ako o reálnej perspektíve. Írska republikánska armáda vydala vyhlásenie, ktorým sa ospravedlňuje nevinným obetiam svojich teroristických kampaní. Toto ospravedlnenie je signálom, že aj IRA si uvedomuje, že riešenie problému prešlo od éry násilnej konfrontácie do obdobia rovnoprávnych rokovaní, kde je už pomerne značná nádej na prijateľné východisko.