Reklama
Reklama

Kaliningrad - ostrov na súši

V spojení s procesom prijímania stredo- a východoeurópskych krajín do Európskej únie sa Kaliningrad stal aktuálnou témou pre politikov aj novinárov. Jeho budúcnosť v sebe skrýva niekoľko otáznikov
Počet zobrazení: 1141

V spojení s procesom prijímania stredo- a východoeurópskych krajín do Európskej únie sa Kaliningrad stal aktuálnou témou pre politikov aj novinárov. Jeho budúcnosť v sebe skrýva niekoľko otáznikov. Pre svoju unikátnu geografickú polohu zaujíma tento najzápadnejší subjekt Ruskej federácie výnimočné miesto. Hraničí s Litvou a Poľskom a je úplne oddelený od ostatného územia Ruska. Tým sa stáva jeho ekonomickou spojkou s baltickými a stredoeurópskymi krajinami a je dôležitý aj z geostrategického hľadiska. Západné médiá prezentujú Kaliningradskú oblasť ako „trójskeho koňa Putina v európskej pevnosti“. Vyvolávanie obáv Kaliningradská oblasť sa dnes prezentuje ako seriózny zdroj nestability v Baltickom regióne. V Poľsku a Litve sa objavuje argument, že oblasť je neživotaschopnou a zaostalou vojenskou kolóniou. Démonizovaná je militarizácia oblasti, píše sa o rozmiestnení strategických jadrových zbraní. Ruské médiá sekundujú, keď uverejňujú vyhlásenia ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Igora Ivanova o tom, že „kvantita ruských vojsk v Kaliningradskej oblasti zodpovedá podmienkam zaručenia bezpečnosti Ruska“. Ekonomické problémy Hrozbou pre región je medzinárodný bankrot. Nemecká Dresden-Bank, ktorá podpísala s krajskou administráciou Leonida Gurbenka v roku 1998 dohodu o päťročnom kredite na sumu 10 miliónov dolárov, vyhlásila, že bude iniciovať vyhlásenie bankrotu. Aj keď banka nemá veľké šance uspieť, je to jediný región Ruska s nevyriešeným zahraničným dlhom. Z toho môžu prameniť ťažkosti pri získavaní nových západných investorov. Kaliningrad sa borí s ekonomickými problémami napriek bohatému potenciálu nerastného bohatstva. Zásoby jantáru tvoria až 90 percent svetových zásob, nachádzajú sa tam zdroje ropy, kamennej soli i hnedého uhlia. Priemyselná výroba však vinou nesprávnej politiky klesla za posledných desať rokov o 60 percent. Štatút zvláštnej ekonomickej zóny a z toho prameniace oslobodenie od cla a niektorých valutových obmedzení, sa tiež neukázal ako zázračné riešenie. Obchodná bilancia má naďalej záporné saldo. Čo prinesie rozšírená únia? Politické a ekonomické postavenie oblasti sa môže ešte väčšmi zhoršiť v roku 2004, keď sa predpokladá vstup Litvy a Poľska do Európskej únie. Takmer všetky svoje elektroenergetické potreby kryje dodávkami z Ruska a Litvy cez siete Bieloruska a pobaltských krajín. Rozšírenie EÚ bude znamenať zníženie energetickej bezpečnosti a pravdepodobne ďalší rast cien. Navyše blízkosť európskeho hospodárskeho priestoru sa nemusí prejaviť ako výhoda. Keďže sa oblasť neadaptovala na ceny a podmienky EÚ, jej príťažlivosť pre investorov je nižšia. Po vstupe Poľska a Litvy do EÚ môže Kaliningradská oblasť upadnúť do dopravnej izolácie. Ak by sa obyvatelia chceli dostať do ruskej metropoly, budú potrebovať šengenské víza. Už teraz je pre nich ľahšie dostať sa do Nemecka, Litvy či Poľska ako do Ruska. Rozdielne záujmy – rozdielne pohľady Každá zo zúčastnených krajín spája s regiónom vlastnú sadu prioritných problémov. Rusko považuje za hlavné vyriešiť otázky vízového režimu a tranzitu. Podľa premiéra Kasjanova by sa oblasť mala stať „euromostom“, ktorý zblíži Rusko s krajinami európskeho spoločenstva. Únia síce súhlasí s nevyhnutnosťou liberalizácie „šengenského systému“, no znepokojujú ju otázky ochrany prírody, boja s organizovaným zločinom, nelegálnej migrácie a demilitarizácie regiónu. Bez ich riešenia je spolupráca takmer nemožná. Poľsko, považované za centrum vplyvu USA v Európe, chce pri riešení problému vystupovať ako sprostredkovateľ. Tvrdí, že ním navrhované riešenia sú výhodné pre všetky zainteresované strany. Nebude si však chcieť kaziť vzťahy s EÚ, a preto zavedie vízový režim, prispôsobiac sa politike Bruselu. Rovnakú pozíciu zaujala Litva. Má záujem zúčastniť sa na hľadaní riešení, ale nemieni sa odkláňať od šengenských štandardov. Nemecko veľmi pozorne sleduje vojenskú prítomnosť v regióne. V médiách sa periodicky objavujú špekulácie o tom, že Berlín je zainteresovaný v navrátení oblasti pod vlastnú správu práve jej dovedením k bankrotu. Perspektívy V decembri minulého roka schválila moskovská vláda Federálny cieľový program rozvoja Kaliningradskej oblasti do roku 2010. Prvá etapa, trvajúca do roku 2005, by mala vyviesť región z krízy, druhá sa zameriava na rast sociálno-ekonomických ukazovateľov. Možnú izoláciu sa Rusko pokúša vyriešiť s každou zainteresovanou stranou samostatne, ale aj s Európskou úniou ako celkom. Moskva začala aktívne rozvíjať baltický rozmer zahraničnej politiky. Stretnutie zástupcov EÚ a Ruskej federácie z mája 2002 však neprinieslo pozitívne výsledky. Konečné riešenie kaliningradského hlavolamu by sa malo nájsť do roku 2004, keď sa očakáva vstup Poľska a Litvy do EÚ a budú sa konať prezidentské voľby v Rusku. Treba len dúfať, že v danom období nebude tento problém v kritickom štádiu a nebude ani natoľko nenápadný, aby ostal bez pozornosti počas kampane Vladimira Putina.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama