Bush uťahuje slučku

Niečo visí vo vzduchu. Pomaly, ale pravdepodobne nezadržateľne, sa približuje zatiaľ presne nedefinovaná forma vojenského zásahu USA a ich spojencov proti Iraku.
Počet zobrazení: 1167

Niečo visí vo vzduchu. Pomaly, ale pravdepodobne nezadržateľne, sa približuje zatiaľ presne nedefinovaná forma vojenského zásahu USA a ich spojencov proti Iraku. Signály naznačujúce, že Washington sa nechce s existenciou režimu Saddáma Husajna zmieriť, pribúdajú. Podobne, ako sa nezmieril s vládou Talibanu a jeho chránencom al- Káidou v Afganistane. Ide však kvalitatívne o dve rozdielne veci. V prípade občianskou vojnou zdecimovaného Afganistanu sa dala akcia USA a ich spojencov charakterizovať ako „jednou ranou dve muchy“, ale vojenský zásah v Iraku by bol ranou naslepo. Bez dôkazov, iba na základe dohadov a špekulácií, s cieľom odpútať pozornosť od vnútropolitických problémov v USA a Bushovej nie najlepšej zahraničnej politike. Útok za každú cenu Začiatok akcie, na ktorej konci má byť zvrhnutie legálne zvoleného prezidenta Husajna, bez ohľadu na kritiku jeho dvadsaťtriročného vládnutia, zatiaľ síce neurčili, ale všeobecne sa predpokladá, že úder môže prísť nečakane, bez rozsiahlych príprav. Teda nie tak ako v roku 1991. Prezident George W. Bush zatiaľ preferuje tajné akcie. Ak sa však minú cieľa, tak podľa amerických vojenských odborníkov vydá rozkaz na ozbrojený útok okolo 50 tisícov vojakov. Na kuvajtskú hranicu by mali byť bleskovo presunutí za jediný týždeň. Vrátane vojenskej techniky – tankov a obrnených vozidiel – dopravenej vojenským námorníctvom. ,,Môže nastať taká situácia, že sa v pondelok ukáže, že by mohla vypuknúť vojna. V piatok už budú jednotky v Kuvajte a budúci štvrtok zaútoči na Bagdad,“ vyhlásil americký analytik John Pike. V Pentagóne totiž rátajú s tým, že ak by Husajn mal len niekoľko dní na prípravu obrany, USA by nemuseli žiadať krajiny, ako je Saudská Arábia alebo Jordánsko, o poskytnutie vojenských základní na útok. Háčik je v tom, že Husajn môže zareagovať útokom svojich rakiet, možno s chemickými či biologickými hlavicami, nielen proti americkým vojakom, ale aj proti cieľom v Izraeli. Potrebujú provokáciu Iraku Každá, a teda aj spomínaná vojenská akcia proti Bagdadu, však potrebuje rukolapný dôvod. A ten Washington zatiaľ nemá. Masívnu inváziu možno ospravedlniť doma i vo svete iba vtedy, ak Husajn urobí chybu v podobe hrubej provokácie. Napríklad útokom proti susedným krajinám, rozmiestnením zbraní hromadného ničenia alebo zásahom proti menšinám vo vlastnom štáte. V tejto súvislosti prezidentovi poradcovia upozorňujú, že totálny útok s účasťou asi 300 tisíc mužov v hlavnej etape akcie ťažko politicky ospravedlniť doma i v zahraničí iba poukazovaním na dohady, či Irak vyrába, alebo nevyrába zbrane hromadného ničenia. Tenkým ľadom je aj tvrdenie amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, podľa ktorého ,,USA už nepotrebujú na úder nijaké ďalšie ospravedlnenie, pretože Charta OSN umožňuje preventívnu akciu proti hroziacemu nebezpečenstvu“. Podľa takejto tiežlogiky by totiž stačilo, ak USA na niekoho ukážu prstom ako na potenciálnu hrozbu... Bushova podpora má trhliny Dôvod, prečo USA dodnes neurčili časový horizont útoku proti Iraku, spočíva v tom, že podpora Busha v tomto smere má čoraz väčšiu trhlinu. ,,Austrália sa nezaviaže k účasti na útoku na Irak, ak sa preň USA rozhodnú,“ vyhlásil napríklad austrálsky premiér John Howard. Aj podľa kuvajtského ministra obrany Džábira al-Hamáda as-Sabáha by jeho krajina ,,pristúpila na protiiracký útok, iba ak by sa uskutočnil pod záštitou OSN“. Navyše Kuvajt už verejne vyhlásil, že USA nebudú môcť začať z jeho územia prípadný útok na Irak. Proti vojenskej invázii sa vyslovili aj americkí spojenci, Spojené arabské emiráty (SAE) a Jordánsko. Obe krajiny sa zhodli na tom, že takýto útok by ohrozil bezpečnosť na ropu bohatého Perzského zálivu. Ani Turecko, člen NATO, sa do útoku na Bagdad nehrnie. Predovšetkým z obáv, že by mal nepriaznivý dopad na ťažko skúšanú ekonomiku krajiny. Podľa Ankary len uvalenie protiirackého embarga stálo štát 35 miliárd dolárov, nehovoriac už o hrozbe možného odvetného útoku. Aj britský premiér Tony Blair, inak Bushov najvernejší priateľ, má doma problémy vysvetliť, prečo by mali Briti podporovať útok proti Bagdadu. Francúzsko zasa dalo za celú Európsku úniu najavo, že iba slová o irackej hrozbe nestačia. Sú potrebné nezvratné dôkazy o aktivitách Husajna v oblasti vývoja zbraní hromadného ničenia. Ani v USA si nechcú všetci ,,udrieť za každú cenu“ Americký senátor John Kerry, všeobecne považovaný za jedného z potenciálnych kandidátov za Demokratickú stranu v budúcich prezidentských voľbách, v súvislosti s plánom na útok ostro kritizoval zahraničnú politiku republikánskeho prezidenta. Bez obalu ju charakterizoval ako ,,amatérsku“ a tvrdú americkú rétoriku nazval veľkou chybou. Kerry spochybnil výroky, ktorými Bush zaradil Irak medzi štáty „osi zla“. „Táto rétorika je obrovskou chybou, ktorá ďaleko predbieha naše možnosti. Úprimne povedané, pre to vyzeráme hlúpo a Husajna to do určitej miery posilňuje,“ vyhlásil doslova senátor. V kruhoch amerických politických pozorovateľov sa všeobecne usudzuje, že USA by mali dôraznejšie zverejňovať (ak vôbec existujú) dôkazy proti Husajnovi a viac vysvetľovať svoj prístup „zvyšku“ sveta. Ak sa totiž Washington rozhodne, že do toho pôjde bez nepodniknutia dostatočných predbežných krokov, tak si „zarobí“ na nemalé neskoršie problémy. Prezident vojnu s Irakom potrebuje Dôvodom je, že sa ocitá čoraz viac v obkľúčení vlastnej politiky. A tak uťahovaním slučky okolo Iraku ju „toxický Texasan“ uťahuje aj okolo nej. Je v defenzíve napriek tomu, že ho ešte stále väčšina Američanov podporuje. Chýba mu hmatateľný vnútropolitický či zahraničný úspech, ktorým by zažiaril a oslnil svojich krajanov i svet. Časy, keď mu bez výhrad tlieskali, sú už dávno minulosťou. Jeho žiariaca hviezda z jesene minulého roka, po tragédii z 11. septembra, nezadržateľne stráca lesk. Vtedy bol veľkým zjednotiteľom. Dnes však začína opäť ľudí rozdeľovať. A navyše, aj volanie po globálnej vojne proti teroru stráca na intenzite. O to viac, že nejaký ten mesiac pred doplňovacími voľbami do Kongresu sú Američania svedkami finančných škandálov, ktoré otriasajú krajinou i Bushom a viceprezidentom Dickom Cheneym. Američanov dnes viac ako vojna proti Iraku či imaginárny lov na Usámu bin Ládina a jeho spoločníkov zaujíma to, čo sa odohráva v ich bezprostrednom okolí. Aféry, ktoré likvidujú obrovské podniky, sa ich dotýkajú a dôvera v ekonomiku prudko klesá. Tu kdesi treba hľadať odpoveď, prečo „kovboj v Bielom dome“ s najbližším okolím stále živia tzv. iracký problém. „Vždy sa môžete na Ameriku spoľahnúť, že nakoniec urobí správnu vec,“ vyhlásil svojho času britský premiér Winston Churchill. „Osobitne vtedy, ak ste vyčerpali ostatné alternatívy,“ dodal. Ibaže to možno platilo za jeho čias. A dnes? Má vlastne svet inú alternatívu, ako sa dať (z)viesť Bushovými Spojenými štátmi?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984