O politickej strane i o jogurtoch
Keď sa vo výskumoch verejnej mienky z dielne agentúry MVK vlani v máji vyšplhala Ruskova ANO nad päťpercentnú hranicu (5,9), mnohí považovali tento prieskum za zmanipulovaný. Keď sa nedávno podľa Markantu ruskovci dostali dokonca až na druhé miesto hneď za HZDS-ĽS, opäť sa objavili podobné reči. Dôvod: bolo to v rozpore s dlhodobým trendom. A tak sa znovu začalo pošuškávať o nejakých prepojeniach, tentoraz Markantu s ANO. Pritom riaditeľkou Markantu je Táňa Rosová, poradkyňa premiéra Mikuláša Dzurindu. Ak by sme teda išli po tejto línii, tak je jej nadržiavanie Ruskovej strane nelogické. „V poslednom čase Markant uverejňuje výsledky svojich prieskumov dosť nepravidelne, čo sťažuje ich kontrolovateľnosť a nesvedčí o veľkej transparentnosti,“ poznamenal na margo tohto výskumu šéf MVK Pavel Haulík. Ibaže, konkurencia je konkurencia. No nárast preferencií strán takpovediac zo dňa na deň nie je podľa Haulíkových slov nezvyčajný. V roku 1990 to zažila VPN, v roku 1994 ZRS, o štyri roky neskôr SOP a predvlani Smer. Chybu treba hľadať celkom inde. Vo vyspelých krajinách si podobné výskumy agentúr objednávajú médiá. Na Slovensku sú však mnohé v značnej finančnej núdzi, a tak sa každá agentúra zrejme bije o zákazku na výskum od niektorej politickej strany. A keď si už niektorý politický subjekt zaň zaplatí, prečo mu neprilepšiť? Či je to aj prípad posledných preferencií ANO podľa Markantu, ťažko hodnotiť. I keď riaditeľ MVK P. Haulík tvrdí, že výskumy verejnej mienky zamerané na voľby financujú zadávatelia napríklad spotrebných prieskumov. A tak sa v dotazníku medzi otázkami o obľúbenosti niektorých jogurtov môžete vyjadriť aj k svojim sympatiám k politickým stranám. Keď však nedávno robilo isté nemenované súkromné rádio anketu o tom, či ľudí ovplyvňujú výsledky verejnej mienky, mnohí odpovedali záporne. Tak či onak veľkú úlohu zrejme zohrá fakt, či má strana vôbec šancu dostať sa do parlamentu. V takomto prípade majú totiž voliči pocit, že by ich hlas prepadol. Alarmujúcejší je však fakt, že k volebným schránkam by išlo len okolo 60 percent dospelých občanov Slovenskej republiky. V tomto prípade je jedno, či podľa nejakých výskumov je ANO na druhom či treťom mieste. Nízka účasť voličov by totiž viac pomohla stranám so stabilnou voličskou základňou, ako je HZDS-ĽS, KDH a SMK. Voliči však už dnes vedia, kto sa bude o ich priazeň uchádzať. Od roku 1990 je to najvyšší počet strán – z momentálnej vyše stovky subjektov ide do volieb až 29. Medzi nimi sú napríklad strany, o ktorých doteraz nik nepočul – napríklad Aktívne ženy či Žena a rodina. Aktivizovali sa však aj poškodení klienti nebankových subjektov: Nezávislá občianska strana nezamestnaných a poškodených. Pritom podľa politológa Michala Vašečku výsledky volieb fakt, že kandiduje až 29 subjektov, neovplyvní. Ľudmila Benkovičová z Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu si zase myslí, že to zníži počet voličov. A ako sme už naznačili, účasť na jesenných parlamentných voľbách bude enormne nízka. Pritom to nie je len problém Slovenska, ale celej strednej a východnej Európy. Je preto pochopiteľné, že sa začína uvažovať nad voľbami prostredníctvom mailu či pošty aj v našich končinách. Ochota ľudí merať cestu k volebným miestnostiam totiž klesá. Niet sa ani čomu čudovať. Zmene zmeny, ktorú politici sľubovali v roku 1998, už totiž sotvakto uverí.
