Vznik HZD mečiarovcov neoslabí
Pavel Haulík, riaditeľ MVK
Ako si vysvetľujete, že stále klesá počet ľudí, ktorí chcú ísť voliť? - Je to prejav dezilúzie, ktorý nevyhnutne nastal. Očakávalo sa totiž, že zmeny nebudú tak dlho trvať a nebudú tak bolieť. Navyše, politické elity, ktoré po roku 1989 fungovali, nenaplnili očakávania ľudí. Ak teda nechcem priamo povedať, že zlyhali. Neúčasť na voľbách je prejavom nespokojnosti s fungovaním politického systému. Myslím si, že na Slovensku to má predsa len určité špecifické črty, pretože na rozdiel od Česka a Maďarska, najmä ekonomická situácia nie je dôvodom na spokojnosť ľudí. Na čo sa budú voliči vo voľbách 2002 orientovať – na program či lídra? - Viete, o programoch je ťažké hovoriť, keď máme vyše sto strán a ani politológovia medzi nimi nevedia nájsť rozdiely. Kampaň nebude vôbec o programoch, alebo aspoň nie v politologickom zmysle. Strany niektoré problémy totiž iba pomenujú, no absentujú spôsoby riešenia. Každá strana hovorí, že chce znížiť nezamestnanosť, prilákať zahraničné investície, ale už nie o tom, ako to chce urobiť. O tom sa volič nedozvie, lebo ani samotné strany to nevedia. Ako je to teda s tými lídrami? - Volič sa zrejme bude orientovať podľa toho, kto stojí na čele strany a ako mu je sympatický. Z tohto pohľadu budú lídri zohrávať kľúčovú úlohu. Myslíte si, že sa náš občan bude rozhodovať aj podľa systému ľavica či pravica? - Volič niečo také tuší. Pokiaľ ide o konkrétne riešenia, tam nevie rozlíšiť, čo ponúka ľavica a čo pravica. Spektrum strán je jednoducho neprehľadné. Ďalšia vec je, že tu pôsobí veľa subjektov, ktoré nie sú jednoznačne vyprofilované. A aj tie, ktoré majú blízko k štandardným stranám, ponúkajú často riešenia, ktoré nie sú systémovo blízke ich orientácii. Ktoré strany teda smerujú k štandardnosti? - Z pravicových strán, ak berieme tie, ktoré majú možnosť dostať sa do parlamentu, je to KDH a ANO. Svojím spôsobom aj DS, ale jej problém spočíva v tom, že má veľmi slabý voličský background. Na ľavej strane je ťažko povedať, čo bude, lebo ťažko sa niektorá z týchto strán dostane do parlamentu. Na Slovensku sme teraz svedkami štiepenia sa politických strán. Môže tento fakt výraznejšie ovplyvniť rozhodovanie voličov? - Viac-menej sú to už vyriešené veci. Novinka je iba HZDS – HZD. Ide však skôr o problém iných voličov, nie tých, ktorí sú rozhodnutí pre HZDS. Toto štiepenie nejakým viditeľným spôsobom nezníži voličský potenciál HZDS. Ak HZD získa nejakých voličov, tak to pravdepodobne nebudú tí, ktorí sú rozhodnutí pre HZDS. Ivan Gašparovič môže skôr odlákať hlasy Robertovi Ficovi, lebo ten má priaznivcov, ktorí predtým volili Mečiarovo hnutie, ale teraz ho už nechceli, alebo získa podporu od dosiaľ nerozhodnutých. Môže sa to dotknúť aj iných strán, no najmenej to ublíži HZDS. To je totiž jednoznačne postavené na lídrovi, nie na programe. Vznik HZD mečiarovcov neoslabí. Ťažko očakávať, že získa päť percent. Nakoľko je pre nové strany reálny scenár SOP z roku 1998? Aká je lojalita voličov k novým subjektom? - Nové strany majú najmenej lojálnych voličov. Je to pochopiteľné, lebo ich sympatizantom chýba praktická skúsenosť, ako by strana nakladala s mandátom, ktorý jej dajú. To je však všeobecný jav. Problém SOP sa často nadhodnocuje, priveľmi sa stavia do polohy typizácie. Iste, sú znaky, ktoré sú podobné medzi tým, ako v predvolebnom období fungovala SOP a teraz strany novej opozície. Odlišné je najmä to, že napríklad Smer existuje už tretí rok, na rozdiel od SOP, ktorá vznikla krátko pred voľbami. Už aj z tohto pohľadu je tá situácia iná. Často sa podsúva možnosť, že každá nová strana musí z hľadiska preferencií skončiť ako SOP. Naznačuje sa, že prieskumy boli vo vzťahu k SOP nekorektné v záujme, aby táto strana získala väčší počet prívržencov. Pokladám to za veľký omyl, pretože vo všetkých agentúrach sa nedali výsledky upraviť, pričom SOP mala všade vysoké preferencie. Pritom pokles preferencií nenastal pri voľbách, ale zhruba mesiac pred nimi. Ako hodnotíte zákonný zákaz uverejňovať výsledky preferencií dva týždne pred parlamentnými voľbami? - Žiaľ, tento zákaz je veľmi hlúpy. Ak teda chcete uverejniť prieskum v tomto období, tak ide o mesiac staré údaje. Samozrejme, že je to nepredvídateľné obdobie, lebo vtedy sa rozhodujú nerozhodnutí voliči. K tomu došlo v súvislosti s SOP. Výskumy sa síce nesmú uverejňovať, ale, samozrejme, robia sa. V našom prieskume z posledného predvolebného týždňa mala SOP už len deväť percent. Ak to teraz premietneme na dnešné nové strany, tak sa nedá vylúčiť, že relatívne menej stabilný volič sa môže nakoniec rozhodnúť ináč. Na to by však musel mať nejaký silný motív. V čom sú nové strany iné oproti doterajším? - Smeru sa podarilo to, že svojich sympatizantov získal aj zo starej opozície, čiže z HZDS a SNS. To sa doteraz nikomu nepodarilo, vždy sa prelievali hlasy medzi HZDS a SNS a medzi stranami súčasnej koalície. Pohyb medzi základnými tábormi bol malý. Fico to prelomil. Samozrejme, väčšinu voličov má z SDĽ a SDKÚ, ale pomerná časť jeho sympatizantov pochádza aj z HZDS a SNS. Robert Fico prvý vychytil, že keď vládna koalícia bude strácať hlasy, tak tie nepôjdu k opozícii. Vzniká tak akési územie nikoho, kde sa dá slušne profitovať. Ale napríklad aj KDH akoby sa teraz dištancovalo od vládnutia súčasnej koalície a zachraňovalo sa tým, že malo najmenšiu účasť vo vláde. Do akej miery môže zatknutie Ivana Lexu ovplyvniť voličov jednotlivých táborov? - Voličov HZDS to veľmi málo ovplyvní, pre nich to nie je nijaká novinka. Oni majú svoj vzťah k Lexovi jasný, pretože Mečiar im podal vlastné vysvetlenie problémov okolo bývalého riaditeľa SIS. Jeho zdôvodnenie zobrali, lebo sú stále sympatizanti HZDS. Príchod Lexu teda ťažko niečo zmení. Skôr to môže mať vplyv na voličov bývalej SDK, ktorí by dnes volili niekoho iného. Ak by sa ešte do volieb jedna kauza aspoň čiastočne vyriešila, pričom nehovorím o kľúčových veciach, tak v takom prípade nevylučujem, že časť voličov by sa vrátila k SDKÚ. Nakoľko vôbec ovplyvňujú výskumy verejnej mienky rozhodovanie sa voličov? - Otázka je, nakoľko ich môžu ovplyvniť. Sú dva základné momenty, keď prieskum ovplyvňuje rozhodovanie voličov. Prvý moment je ten, keď strana, s ktorou volič sympatizuje, osciluje medzi tromi až štyrmi percentami alebo aj nižšie. To je signál, že keď volič nechce, aby jeho ohlas prepadol, tak podporí niekoho iného. Tak sa môže stať, že strana, ktorá by aj mohla prekročiť päťpercentnú hranicu, sa do NR SR nedostane, lebo voliči jej nakoniec ujdú. Druhý variant je, že občan pôjde voliť aj slabšiu stranu z hľadiska prieskumov, aby druhý nemal výraznú prevahu. Politici však majú často pocit, ako keby samotný výskum vytváral realitu. Realitou sú však až volebné výsledky. Treba si totiž uvedomiť, že jediným zdrojom informácií pri výskume je respondent. Presnosť prieskumu sa teda zakladá na ochote ľudí zúčastniť sa na ňom a zároveň pravdivo vyjadriť svoje stanovisko. Napríklad voliči HZDS kedysi odmietali účasť na výskumoch alebo odpovedali, že nevedia, koho budú voliť. To isté mali Česi s komunistami pri tohtoročných voľbách.
zhovárali sa Jana Matúšová a Martina Pavlíková
