Integrácia mýtom bezmocných?

Pavel Koncoš, Milan Ftáčnik, Jozef Ševc, Jozef Kalman, Boris Zala, Marián Mesiarik, Oľga Nachtmannová

Z iniciatívy Klubu nového SLOVA sa 10. júla uskutočnilo prvé stretnutie predstaviteľov siedmich slovenských ľavicových a stredoľavých strán. O téme Ľavica na Slovensku pred parlamentnými voľbami a po nich diskutovali predsedovia SDĽ, SDA, KSS a Ľavicového bloku (ĽB) Pavel Koncoš, Milan Ftáčnik, Jozef Ševc a Jozef Kalman a podpredsedovia Smeru, SOP a SDSS Boris Zala, Marián Mesiarik a Oľga Nachtmannová. Prinášame druhú, záverečnú časť besedy, v ktorej kládli otázky aj prítomní členovia Klubu nového SLOVA. Čo je špecifickou predvolebnou témou vašich strán, ktorá by bez vás vôbec neexistovala na politickej scéne Slovenska? Jozef Kalman: Za nevyhnutné pre obrodu ľavice na Slovensku považujem, aby sme medzi ľavicovými stranami a ďalšími subjektmi ľavice hľadali vôľu na vytvorenie ľavicového denníka. Bez toho, aby sme jeho prostredníctvom šírili svoje myšlienky, sa nepohneme dopredu. ĽB chce vo volebnom programe osloviť tým, čo som neúspešne presadzoval aj v predchádzajúcom politickom subjekte – aby sme vytvorili v štáte sociálnu doktrínu. Mala by to byť koncepcia priemyselnej, hospodárskej, regionálnej politiky, politiky zamestnanosti atď. Na Slovensku chýba najmä zásadná koncepcia sociálnej politiky. Ak by sa prijala sociálna doktrína, jej uskutočňovanie by bolo povinnosťou každej vlády, či už pravicovej, alebo ľavicovej. ĽB rozpracováva túto doktrínu v intenciách európskej sociálnej agendy z roku 2000, ktorá bola rozpracovaná na summitoch v Nice a Lisabone. Mienite teda presadzovať zapojenie Slovenska do európskej integrácie? J. Kalman: Určite. Integrovanie sa do EÚ tvorí dokonca gro nášho volebného programu. Žiaľ, na Slovensku sme tento proces dostali do polohy, že sa iba naháňajú kapitoly, počty zahraničných návštev, aby nás poplieskali po pleciach a ubezpečovali, že Slovensko do únie prijmú. No akosi sme zabudli na obyčajného občana. Všetko je pomaly prichystané, podniky, legislatíva, rozličné kapitoly, len ľudia nie sú pripravení. Takže chceme zamerať svoju pozornosť na prípravu občana na vstup do EÚ, aby sme tam prišli ako rovní s rovnými, aby tam naši občania neprišli ako na tom plagáte Smeru... A to nielen z hľadiska ekonomického a sociálneho postavenia, ale aj jazykovej znalosti, určitej odhodlanosti a vedomostí. Nemôžem sa zmieriť s tým, že súčasná vláda vytvorila podmienky, že sedem rokov nebudeme rovnocenným partnerom EÚ. My potom nevstupujeme do takej únie, do akej sme chceli ísť, keď sme podpísali Európsku dohodu. Cieľom EÚ je predovšetkým urobiť všetko v prospech človeka, v prospech ľudí, ktorí sa integrujú. A tento cieľ súčasná vládna agenda zanedbala. OĽga Nachtmannová: Prioritou sociálnej demokracie je silný štát, ale nie v takej vulgarizovanej polohe, akú nám veľakrát pripisujú pravicové strany. Silný štát to znamená, že sa vytvárajú určité indikácie ďalšieho vývoja a štát pomáha vytvárať pracovné príležitosti. Je veľmi naivné si myslieť, že trh všetko vyrieši. Joseph Stiglitz vo všetkých posledných dielach upozorňuje práve na to. Buď sa budeme poberať cestou, že trh všetko vyrieši a civilizácia pôjde do záhuby, alebo to pôjde cestou sociálnej demokracie. Keby to bolo tak, že trh všetko vyrieši, tak by v tomto štáte a vôbec vo svete museli byť všetci osvietenci. V dôsledku prirodzenosti človeka je to však nemožné. Veď si len spomeňme na Voltairove slová: ,,Ja sám neverím v Boha, ale vieru v Boha treba pre ľudí uchovať, pretože väčšina sa musí nejakým spôsobom držať na uzde.“ Takto chápeme i silný štát, aby vládol v krajine poriadok. Pretože najnebezpečnejšia pre vývoj civilizácie je anarchia. Pavel Koncoš: Vo volebnom programe sa SDĽ opiera o tri základné problémy. Predovšetkým je to sociálna politika a odstraňovanie sociálnych nerovností, ďalej zamestnanosť a zdravotníctvo. Ak hovoríme o sociálnej politike, tak, Boris, chceme-nechceme, Peter Magvaši významne naštartoval reformy v tejto oblasti. Samozrejme, treba v nich pokračovať. Ak hovoríme o zamestnanosti, tak najmä v súvislosti s ekonomickým rozvojom a postupným odstraňovaním nerovností medzi regiónmi, ktorá sa tu za roky transformácie zásadne prehĺbila. Táto nerovnosť spôsobila, že na Slovensku zavládol mimo hlavného mesta odpor voči bratislavocentrizmu. Nechceme znižovať význam hlavného mesta, najmä preto nie, že na základe štúdií rozpracovaných začiatkom deväťdesiatych rokov práve trojuholník Bratislava-Győr-Viedeň patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce regióny v Európe. Možno k tomu zaradiť aj južnú Moravu, zhruba po Brno. A práve tento potenciál treba využiť i pre prepojenie na rozvoj ostatných regiónov. Slovensko musí stavať na odstraňovaní regionálnych rozdielov, na využití obnoviteľných zdrojov, ktoré má, ľudského potenciálu, pôdy, vôd, lesa, pretože biotechnológie sú základnou vedou budúcnosti spolu s genetikou a s molekulárnou biológiou. Biologické zdroje budú najmenej na päťdesiat percent už v krátkom období kryť celkové potreby energie a na deväťdesiat percent napríklad potreby plastov. Na to sa treba sústrediť. Boris Zala: Celkom súhlasím s ministrom Koncošom, keď pochválil Petra Magvašiho, že sa pustil do dôchodkovej reformy, hoci to nebolo také jednoduché. Musím sa pochváliť, že časť odborného tímu som mu dodal aj ja osobne a práve v tejto súvislosti sme nadviazali veľmi dobrú spoluprácu práve s Josephom Stiglitzom, ktorý sa tu spomínal. Táto spolupráca sa rozvíja a viem si predstaviť, že sa na riešení dôchodkovej reformy zjednotíme. A viem si predstaviť, ak SDĽ bude v parlamente, dobrú parlamentnú spoluprácu na týchto konkrétnych krokoch. Keď hovoríme o veľkom probléme riešenia sociálnych vecí každodenného života, ja som sa na ne pokúšal upozorniť, no v kontexte s jednou vecou. Analýza stavu verejného rozpočtu hovorí asi toľko, že po zaplatení všetkého toho, čo štátu vyplýva zo zákona, dlhovej služby a nejakých dlžôb, ktoré sú tu v súvislosti s reformou verejnej správy, ostane 25 miliárd korún voľných zdrojov. A to naozaj nie je nič. Ak počítame, že len na udržiavanie rozvoja diaľničnej siete v súčasnom chabom tempe potrebujeme 17 miliárd korún ročne, tak nemusím pokračovať ďalej. A tu má Pavel Koncoš absolútnu pravdu, že budúcej vláde hrozí kolaps, ktorý vyplýva z reálneho stavu štátneho rozpočtu. Ak Smer vidí nejaké riešenie, neostáva mu nič iné, ako skutočne prijímať s odvahou veľmi razantné riešenia. Ja si uvedomujem, že pri nich sa niekedy môže prejaviť krok, ktorý je možno radikálny a že ho treba trochu vyžehliť. Ale nemožno z neho ustúpiť. A čo budúca vládna koalícia? Z koľkých subjektov by sa mala skladať? B. Zala: Nemala by byť z väčšieho počtu subjektov ako z troch, maximálne štyroch, no musí byť efektívna. Nemôže počúvať od rána do večera, čo jej hovoria radcovia raz z jedného, potom z druhého veľvyslanectva. Vláda musí razantne pracovať na základe potrieb svojej krajiny a riešiť jej problémy bez ohľadu na iné, vonkajšie tlaky. A my vieme, o aké tlaky ide. Tam naozaj netreba ustúpiť. Iste, Slovensko sa nenachádza v izolácii, ani Nemecko si nedovolí – a to je dnes hospodárska i geopolitická mocnosť – urobiť hocičo, čo by nebralo ohľad na susedov alebo partnerov. Ale domáce problémy musíme riešiť cez tie otázky, ktoré sa dotýkajú domáceho rozvoja, a nie podľa vzoru, ktorý nám ponúka zahraničie. Ten treba poznať ako pomôcku, ale veci musíme riešiť po svojom. Tu ide o to tento problém postaviť, pomenovať ho a vyriešiť. Pritom sa nebáť, ako niektorí povedia, no neurobíme to, lebo viete, ja tam mám možno tri alebo šesť percent voličov, a tak to nemôžem urobiť. Tak o čo tam ide? O reformu tejto krajiny? Za to je každý. Potom tu má byť elementárna spravodlivosť. Nebudem ďalej hovoriť o ďalších problémoch, ako je cigánska otázka atď. Čiže to je kľúčová predvolebná téma Smeru? B. Zala: To nie je kľúčová téma Smeru, to je kľúčová téma tejto krajiny. Jozef Ševc: Kľúčovou témou je to, že na Slovensku evidujeme vyše 600 tisíc nezamestnaných, zatvárajú sa fabriky, mládež uteká do zahraničia, nevidí perspektívu vo vlastnej krajine, dôchodcovia si nevedia zaplatiť lieky. To sú akože prízemné veci, ktoré však trápia ľudí. Pseudointelektuálne problémy dnes slovenskú spoločnosť do takej miery, ako ich tu prezentujeme dnes, netrápia. Každodenný život je dôležitý, no my sa chceme zamýšľať nad zjednocovaním ľavice. Všetci, ako ste tu, ste boli v doterajších parlamentoch alebo vo vládach. To, o čom hovoríte, ste mohli riešiť. Otázne je, či vám to dovolili. Výskumy verejnej mienky ukazujú, čo ľudí trápi, a to, že KSS je najsilnejšia ľavicová strana. Má 23 tisíc členov. Zápas o vedomie človeka je dôležitý, vieme, v čom chybovala strana v minulosti, ale nechcem sa k tomu vracať. KSS je za to, že štát, v ktorom žijem, pracujem, budujem ho, musí mať o mňa záujem. To znamená, že silný sociálny štát je aj našou víziou. Slovensko nemá sociálny program posledných trinásť rokov. Za kozmetické úpravy, čo sa robia, môžu jeho vlády. Aký charakter štátu sa za posledné roky u nás buduje? Ak chceme hovoriť o vízii, musíme povedať, kde sme a kam ideme. Na Slovensku o to z politikov nik nemá záujem. Ak hovoríme o globalizácii, my chceme, aby Slovensko bolo dôstojným štátom. Preto sme za silný sociálny štát, efektívne zdravotníctvo a školstvo, o ktorom netreba rozprávať iba to, či bude alebo nebude bezplatné, ale aby súviselo s rozvojom výrobnej základne. Veda a technika – to je výrobná sila, a preto je žiaduce, aby sme skutočne oprášili Karola Marxa. Nie preto, že išlo o zakladateľa nejakej idey, systému… Oprášiť Marxa tak, ako to chcel Jozef Migaš urobiť pred piatimi rokmi? J. Ševc: Však Marx nebol zasa natoľko hlúpy, aby nevedel pochopiť dobu. Možno, že môže byť prekonaný niekým iným, ale poďme na niečom stavať – to sa osvedčilo v živote. Samozrejme, leninský, sovietsky model budovania socializmu sa neuplatnil. No hľadajme niečo. V Čechách sa začína meniť charakter štátu a nie som si istý, či si to analytici uvedomujú. Nastupuje tam niečo celkom iné, možno, že i nás to časom čaká. My sme pripravení na politické kompromisy, nám nejde o osobnosti. Ak niekto tvrdí, že chýbajú, ide o omyl. Osobnosti musí priniesť život a riešenie jeho dennodenných problémov. Osobnosti nepotiahnu Slovensko nahor, osobnosti musia vyrásť. Pred nami sú regióny, ktoré žijú v biede. Tu prítomný Michal Sýkora nám môže povedať, do akej miery tie kompetencie prechádzajú zo štátu na samosprávy, no má hlavu v smútku a ešte dlho bude mať, a možno od toho ujde a nevyrieši to. Ak chceme o tom hovoriť, páni predsedovia, postavme spoločne do decembrových komunálnych volieb kandidátov na primátorov, starostov, miestnych poslancov. Ja som pripravený aj zajtra si sadnúť a dohodnúť sa na menách v jednotlivých okresoch. Toto je konkrétny prístup. Niet inej cesty. Nie na Ševcovi, nie na súdruhovi Koncošovi, Kalmanovi alebo Ftáčnikovi to bude záležať. Masy budú rozhodovať, nie osobnosti. Tak poďme za masami, aby nás podporili. J. Kalman: ĽB vznikol preto, aby sa ľavica zjednotila do jedného celku, do jednej silnej politickej strany. Preto sa budeme i naďalej usilovať, aby sa ľavica na Slovensku integrovala, pričom verím, že tento proces nastane po parlamentných voľbách. Som presvedčený, že by do tých budúcich mala ísť ľavica jednotná a silná. Nevylučujem ani to, že ľavica nebude mať v budúcej Národnej rade SR zastúpenie a pravica sa totálne skompromituje, čo otvorí ešte viac oči našim občanom, pochopia súvislosti a to môže prispieť k tomu, aby sa zjednotená ľavica posilnila. Budeme si musieť uvedomiť dve základné myšlienky: integrácia ľavice by nemala byť dominantná z pozície toho, či sa Koncoš spojí s Ftáčnikom, alebo Kalman s Ftáčnikom či Koncošom. Musí sa zamerať na program – na tom by sme sa mali dohodnúť. Po druhé, musíme sa zjednotiť na báze voličskej základne, na voličoch. Keď sa nám toto podarí, nebude potom problém prekročiť päťpercentnú hranicu. Ľavica na Slovensku má perspektívu a prial by som si, aby sa čo najskôr vytvoril model silnej ľavicovej a silnej pravicovej strany, pretože som presvedčený, že iba v konkurenčnom prostredí vzniká kvalita, prostredie, ktoré rieši problémy zásadného charakteru na prospech celej spoločnosti. Vedia si tu prítomní predstaviť po voľbách možnú spoluprácu s komunistami? Je možná integrácia ľavice aj s KSS? J. Ševc: Zatiaľ si predstavitelia našich strán od stredu naľavo predstavujú, že je možné zjednotenie bez komunistov. Páni, musím vám povedať – na Slovensku bez komunistov nikto nezjednotí ľavicu. Nikto... P. Koncoš: Treba hľadať a využívať všetky príležitosti aj na takéto diskusie. Som presvedčený, že ak SDĽ spolu s SDSS a SOP urobili prvý krok k integrácii ľavice, tieto tendencie nevyhnutne bezprostredne po parlamentných voľbách budú pokračovať. Existuje tu na to spoločenská objednávka. A vývoj na Slovensku musí smerovať obdobne ako v Českej republike, v Maďarsku a Poľsku – ku kryštalizácii politickej scény a k vyprofilovaniu sa možno štyroch politických subjektov s tým, že na Slovensku možno navyše o dve ďalšie národné, či nacionalistické strany. Súhlasím s predsedom KSS, že treba využiť komunálne voľby na to, aby sme sa pokúsili postaviť kandidátov so širokou podporou. Verte mi, v obciach sa nebudú pýtať, či ide o koalíciu SDĽ a KSS, alebo KSS a HZDS. Jednoducho, na komunálnej úrovni to beží trochu inak. Treba sa pripraviť aj na to, že vzhľadom na ekonomickú situáciu, v ktorej sa v súčasnosti nachádza naša republika, treba očakávať, že parlamentné voľby budú najneskôr o dva roky. Bol by som rád, aj keď by trochu škodoradosti v tomto ohľade nezaškodilo, ak by Smer v budúcej vládnej koalícii neskončil tak ako Združenie robotníkov s Mečiarom a SNS po roku 1994 a SDĽ po roku 1998. Situácia tomu napovedá, že tlak pravicových strán sa výrazne zosilní a prvé útoky pôjdu proti sociálnym právam na úkor ľudí, ktorí sú najviac odkázaní na sociálnu sieť. Teda integrácia ľavice s KSS alebo bez nej? P. Koncoš: Vo Francúzsku bola komunistická strana donedávna vo vláde. V Taliansku takisto. No v Českej republike napriek tomu, že by sociálna demokracia a KSČM mali v parlamente výraznú väčšinu, si túto koalíciu nedovolili urobiť. Jednoducho, v krajinách strednej a východnej Európy sa z vonkajšieho hľadiska nedá urobiť koalícia s komunistami. Ak som svojho času v televízii Markíza povedal, že komunistická strana na Slovensku je mŕtva, tak som tým myslel, že u nás niet politickej strany, ktorá by mala vo svojom programe zakotvené princípy Komunistickej internacionály. A teda terajšia KSS sa označuje za komunistickú stranu možno iba zo zotrvačnosti, alebo akokoľvek inak. Nad tým by sa mali hádam zamýšľať i v samotnej KSS. Treba však otvorene povedať, že koalícia s komunistickou stranou v ktorejkoľvek krajine strednej a východnej Európy, nech by bola akokoľvek reformovaná, nie je možná. Samozrejme, v komunálnych voľbách to pripúšťam. J. Ševc: Len jednu poznámočku. Ak sme mŕtva strana, tak potom radšej vstať z mŕtvych, než vôbec nevstať. O. Nachtmannová: Ja by som rada polemizovala s mnohými myšlienkami, ktoré boli povedané zo strany KSS. No najviac s tou tézou, že nie osobnosti, ale masy potiahnu. Vždy s týmto slovným spojením vznikne davová psychóza a tam je veľmi málo miesta pre racio. Veľké veci väčšinou vznikajú v pokoji. A žiaľ, dejiny nás presviedčajú, že spoločnosťou posúvali dopredu osvietené, výnimočné osobnosti. Pripájam sa k tomu, čo povedal pán predseda SDĽ. Pre nás by koalícia s KSS neprichádzala do úvahy. Keďže mnohé naše idey nie sú totožné, tak sa to nedá zjednotiť. Na mnohých programových bodoch sa pre dobro veci môžeme zhodnúť, ale integrácia ľavice i s KSS na mnohých myšlienkových základoch nie je možná. J. Kalman: Pokiaľ ide o integráciu s KSS, myslím si, že v súčasnosti ešte nie je tendencia, aby sa spojili všetky ľavicové sily. KSS by mala naďalej ostať samostatná i z hľadiska histórie, ideológie a určitej plurality politického systému. Vychádzam i z toho, že moji kolegovia, ktorí spomínaný proces integrácie malých ľavicových strán začali asi pred poldruha rokom, mi zdôrazňovali, že bolo asi osem až desať stretnutí, na ktoré pozvali všetky ľavicové strany. Na niektorých bola SDSS, na niektorých SDĽ, no KSS, tuším, iba na jednom. Takže aj z toho Ľavicový blok vychádzal, že ani KSS sa v súčasnosti nechce integrovať do žiadneho iného politického zoskupenia. Iná otázka je, či by nestálo za úvahu, ísť do parlamentných volieb systémom bývalej SDK alebo cestou nejakej spoločnej kandidátky. No súhlasím s názorom, ktorý tu zaznel, že integrácia skôr príde na úrovni regionálnej a samosprávnej ako na centrálnej. Na komunálnej úrovni treba s KSS, samozrejme, diskutovať. B. Zala: Integrácia je zaklínadlo a mýtus, ktorý tu vládne. Ak začnem z hľadiska štatistického, viem si predstaviť integráciu s KSS celkom jednoducho, ale skončila by tak, že by ostal presne ten istý počet percent, ktoré má teraz KSS a my by sme ostali iba jej funkcionármi. Integrácia neznamená zväčšovanie sily. V tomto prípade ide o veľmi hlboký omyl. Znamená úbytok voličstva. Vždy je volič rozhodnutý – som ľavičiar, preto volím Kalmana, no asi preto, že sa mi nepáči SDĽ. Lebo keby sa mu páčila SDĽ, tak by asi volil ju. Keď niekto volí SDA, tak zrejme práve preto, že sa mu nepáči Smer či SDĽ. Ak spravím túto integráciu, volič bude hľadať iné varianty, pretože on nemá pred sebou len ideu jednoty, ale aj myšlienku diferencovať sa a cez diferenciáciu si hľadá svoju identitu. A tú hľadá cez programy, cez tváre, cez dôveru, ktorú k niekomu získal za osem-desať rokov. Integrácia je mýtus bezmocných. S tým sa dnes nedá nič robiť. Alebo môžem dať slabšiu formuláciu – nie sú na ňu vhodné podmienky, lebo by sme stratili všetky percentá. J. Kalman: Hovoríte o integrácii ako o mýte slabých. Ale možno dať príklady, kde integrácia priniesla silu. V konečnom dôsledku európske štáty sa spájajú do EÚ, aby boli silné, prosperujúce, sociálne, demokratické, právne atď. Aj my tam chceme ísť, aby sme dosiahli stav, ktorý sme možno všetci v konečnom dôsledku chápali v minulom i súčasnom systéme – dosiahnuť úroveň sociálnych vzťahov západnej Európy a predstaviť si postavenie každého človeka na vysokej humánnej, demokratickej a právnej základni. Z tohto pohľadu chceme byť integráciou posilnení. Marián Mesiarik: Integrovať sa na ľavom spektre treba. Je to v záujme občana. Načo je mu sedem strán, ktoré ho nevedia ochrániť a budú stáť niekde pred parlamentom, alebo i sedieť v Národnej rade SR, ale iba s ôsmimi poslancami? Osobne nemám problémy integrovať sa ani s komunistickou stranou, dokonca som – priznám sa verejne – na orgánoch SOP navrhoval, aby sme rokovali s KSS. Nemôžeme podceniť ju ani ľudí, ktorí za ňou stoja. Bola tu určitá tradícia, že sa sprofanovala a bola zneužívaná – to je iná otázka. No bolo by naozaj chybou, keby si ktosi myslel, že bez komunistickej strany to pôjde. Nehovorím teraz o integrácii, lebo pod tým chápem spojenie. Hádam by bolo i chybou, keby sa KSS, povedzme, vliala do Smeru a zanikla by. Ak si však KSS myslí, že sa všetci vlejeme do nej, tiež je to omyl. Takže, tradičné ľavicové strany, ako je sociálna demokracia, majú budúcnosť. Aj komunistická strana má pred sebou veľkú budúcnosť, no ako samostatná strana. Tak, ako je to vo Francúzsku, Taliansku a v iných krajinách. My sme začali s integráciou v trojke, budeme v nej pokračovať a vyzývame všetkých vás a potom ostatných, aby ste sa do tohto procesu zapojili. Milan Ftáčnik: Chcem na príklade spojenia SDĽ, SOP a SDSS dokumentovať to, čo hovoril Boris. To spojenie bolo určite vytvorené s cieľom, že prinesie viac percent, no výskumy verejnej mienky ukazujú opak. To znamená, že neplatí, že 3+2 je 5. Ak sa integrujú stranícke sekretariáty, nemusia sa integrovať aj voliči. Na nich musí byť tá ponuka zameraná. Keď ĽB vznikol s cieľom, aby sa oslabili pravicové strany, tak, ako tu sedíme – s výnimkou Smeru – vlastne ideme posilniť pravicu. Pretože to, čo urobíme, spôsobí, že hlasy nás všetkých prepadnú v jej prospech. Nastane francúzsky efekt. Mám na mysli prvé kolo volieb prezidenta, kde rozbitá ľavica umožnila vstup radikálnej pravice do druhého kola, práve preto, lebo bola rozdelená. Naše prepadnuté hlasy posilnia Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu, KDH a ostatných. O tomto by sme mali diskutovať, lebo na integrácii po voľbách sa tu teraz všetci rýchlo zhodneme. A pokiaľ ide o komunálne voľby? M. Ftáčnik: Súhlasím s tým, že do nich treba ísť spolu. Áno, je to logické, ale je to úplne iný volebný – väčšinový – systém. Tam hľadáme podporu nielen medzi partnermi za týmto stolom, ale aj ďalších strán, ktoré majú omnoho vyššie preferencie. No hlavným problémom ostávajú parlamentné voľby. Smer vo svojej pozícii, že chce ísť sám, zotrváva už dlho, takže tam nič hľadať nemôžeme. Je tu otázka, či by ľavici v tejto chvíli nepomohlo, keby sa napríklad ĽB rozhodol, že nepodá kandidačnú listinu. Ja to hovorím zámerne, provokatívne a nechcem tu nijako znevažovať úsilie, ktoré Jozef Kalman vložil do toho, aby zoskupil okolo seba ľudí, ktorí sú presvedčení, že by mohli niečo priniesť slovenskej politike. Ale v tejto chvíli majú 0,7 percenta. Jednoducho, ich hlasy prepadnú. Treba v tejto súvislosti tiež zvážiť, že ak sa KSS dostane do parlamentu, tak to slovenskej politike ani ľavicovému voličovi nepomôže, pretože s ňou nik nevytvorí zoskupenie. Okrem Vladimíra Mečiara, ktorý je hádam pripravený využiť účasť KSS v Národnej rade na to, aby vytvoril funkčnú väčšinu, ale nič viac, nič menej. A to by jej prinieslo pochovanie. J. Ševc: Je veľmi zvláštne, že hovoríš za nás... M. Ftáčnik: Ja hovorím teraz svoj názor. Možno, že váš názor bude iný. To znamená integráciu nekomunistickej ľavice – povedzme to takto. Ak KSS zotrvá na pozíciách, ktoré sama označuje za komunistické, tak jednoducho musí zvážiť, kde je jej miesto. Naozaj, v Európe také politické subjekty fungujú. Majú svoje predstavy o živote, už to nie sú tie strany, ktoré tam boli pred desiatimi či pätnástimi rokmi. Ale na Slovensku nie je reálna integrácia ľavice s KSS, ani využitie jej potenciálu na nejakú reálnu politiku. B. Zala: Keď už Milan otvoril takúto skvelú tému, pridám jednu vetu s plnou vážnosťou, aj keď sa budem pri nej usmievať. V programe Smeru je presne toľko ľavicovosti, koľko sa dá v súčasnosti uskutočniť. Takže môžem celkom pokojne vám všetkým povedať: Nepodajte svoje kandidátky. V prospech Smeru. Môžeme potom spolu rokovať čo za to, samozrejme. Možno sa teraz všetci smejeme, ale predstavte si, že týždeň, dva pred voľbami budú preferencie ľavicových strán presne také, aké sú teraz. Viete si predstaviť, že vyzvete svojich členov a sympatizantov, aby radšej volili Smer, ako by ich hlasy mali prepadnúť v prospech Mečiara? To by mohlo byť gesto reálne uvažujúceho politika. B. Zala: Dovolím si povedať, že sme rokovali o tejto otázke a nemáme obavu, že by to škodilo. Pokladáme to za jedno z možných riešení, ktoré existuje. Navyše, samozrejme, to už je otázka taktiky, určite by to posilnilo aj tie ľavicové tendencie. J. Ševc: A je Smer vôbec ľavicová strana? Ale nechajme tú otázku na budúcnosť, ktorá nám možno na ňu odpovie. Každopádne, jedno je Robert Fico, a druhé okruh ľudí, ktorý sa okolo neho vytvoril. A najmä to, aké záujmy sa za tými konkrétnymi ľuďmi skrývajú. Či ide o stranu na jedno použitie, alebo na dve, to neviem. Za KSS však môžem povedať, že Fica by sme volili, ale Smer nie. B. Zala: Za Robertom Ficom je aj Boris Zala, aj Dušan Čaplovič, aj garnitúra, ktorá tam je... Ja vravím celkom otvorene, že by sme podporu privítali. Prečo spojenie SDĽ, SOP a SDSS neprinieslo tomuto volebnému zoskupeniu viac preferencií? O. Nachtmannová: Tú integráciu ste poňali veľmi mechanicky. Veď 1+1 môže byť dve, no môže tam nastať i rozličný synergický efekt, takže to by som tak mechanicky nechápala. P. Koncoš: Bol by som ostražitý v súvislosti s výskumami verejnej mienky. Treba v Smere dávať veľký pozor, aby neskončil ako SOP, keď pred štyrmi rokmi tiež očakávala 18 až 20 percent a nakoniec to bolo podstatne menej. Isté tendencie naznačujú, že aj Smer môže takto skončiť. Ak táto strana bude lídrom budúcej vládnej koalície – a ja verím, že bude, a želám jej to – tak bude potrebovať partnerov a tým partnerom, ako som presvedčený, bude SDĽ, ktorá sa dostane do Národnej rady spolu so svojimi partnermi. A možno Smer získa i tichú podporu budúcich poslancov za KSS. M. Mesiarik: Naše spojenie s SDĽ a SDSS nebolo motivované tým, že sa po podpísaní dohody preferencie automaticky zdvihnú na 5,6 percenta. Naopak, od nás určitá, nie síce veľká, časť odišla. Tá, ktorá nevie prísť na meno SDĽ či sociálnym demokratom, s ktorými my ideme. Takže my sme čakali, že najprv nastane stagnácia. Druhou otázkou je, ako teraz spolu presvedčíme občanov. Keby mala stáť integrácia ľavice iba na preferenciách, nikdy by k nej nedošlo. No bolo treba ten pokus urobiť, musíme byť ďalej trpezliví a najmä presviedčať potenciálnych voličov. J. Kalman: My sme čakali, že SDĽ osloví i nás, či nechceme do tej trojky pristúpiť. Preto som bol trochu zaskočený vzniknutou situáciou. Pravdepodobne SDĽ podľahla téze, ktorá sa šíri a ktorú dnes, ako som sa dozvedel, šíria predovšetkým moji bývalí kolegovia z HZDS, že ĽB vznikol len s cieľom odoberať hlasy ľavici. Nepovedal by som, že tým, že sme vznikli, nahrávame Mečiarovi. Posledné udalosti po nominačnom sneme HZDS to jednoznačne potvrdzujú. Otázka Milana Ftáčnika, či by sme sa vzdali vlastnej kandidátky – aj o tom sme uvažovali. Dokonca, Boris Zala to tiež môže potvrdiť, vo svojom referáte na ustanovujúcom zjazde ĽB som hovoril aj o takomto variante. Ale v takom prípade by sme sa mali všetci, vrátane SDA, ešte raz stretnúť a dohodnúť sa, ktorý politický subjekt v ľavicovom spektre podporíme. Na to máme ešte celé obdobie do budúcich parlamentných volieb. Takže o tejto téme sme ochotní ešte kedykoľvek diskutovať. Aj to jednoznačne ukazuje, že sme sa nezakuklili do seba, ale ide nám o princípy. J. Ševc: Dnes podvečer majú poslanci hlasovať o novele Trestného zákona, podľa ktorej sa propagácia komunizmu dáva na úroveň fašizmu a trestá sa od šesť mesiacov do dvoch rokov. Na tomto základe, keby sa to prijalo, zakážu KSS. Niekto sa bojí nás, oslabených, netransformovaných komunistov? Alebo je to principiálna otázka a začína sa nová vlna antikomunizmu na Slovensku v súvislosti s nástupom pravicových prúdov? Nie nadarmo som hovoril o zmene charakteru slovenského štátu. My sa nechceme vrátiť do minulosti. Božechráň! Hľadáme, hľadáme a kedy nájdeme, to je otázka našej trpezlivosti. Ale to je konkrétny výraz momentálneho stavu ľavice a pravice na Slovensku. Ďakujeme, pán Ftáčnik, že si hlasoval v prvom čítaní proti, ale Peter Weiss hlasoval za. Neviem, ako sa bývalý teoretik marxizmu-leninizmu zachová dnes. (P. Weiss opäť hlasoval za prijatie novely Trestného zákona, ktorý napokon NR SR schválila – pozn. red.) B. Zala: Život je zmena... J. Ševc: Myslíte si, že aj ostatní z ľavice neprídu na rad, že aj ich zakážu? Všetky tieto politické strany začnú biť. Prečo si ponechávate svoj názov – komunistická strana, keď sa už dištancujete od leninizmu? V čom ste potom iní než ostatné ľavicové strany? J. Ševc: Existuje Komunistická strana Číny, najväčšia na svete, komunistické strany na Západe. To, prečo sme si ponechali taký názov, to je už vec diskusie, ale chceli sme sa tiež niečím odlišovať, nechceli sme zmeniť svoju tvár. V celej svojej histórii sa toto hnutie o niečo usilovalo. A v čom sa odlišujeme? My sme za pluralitný demokratický systém, tak ako iní. Sme za všetky formy vlastníctva, no nehájime záujmy kapitálu. Dnes sa pertraktuje jediná forma vlastníctva – súkromné. Ako by to bola naša jediná spása. V tomto sa líšime.